Nezamestnanosť ako sociálny problém

Nezamestnanosť predstavuje závažný sociálny problém s rozsiahlymi dôsledkami pre jednotlivcov, rodiny a celú spoločnosť. Táto komplexná problematika si vyžaduje hlbšie pochopenie jej príčin, dôsledkov a možných riešení.

Definícia nezamestnanosti podľa Mareša

"Nie každý, kto pracuje, je zamestnaný a na druhej strane tiež nie každý, kto nepracuje, je nezamestnaný," uvádza Petr Mareš v knihe "Nezamestnanost jako sociálni problém". Zdôrazňuje, že dôležitým faktorom je, či je práca vykonávaná pre vlastné potešenie, v domácnosti alebo na zmluvnom základe s peňažnou odmenou. Nezamestnanosť teda neznamená len "nemať prácu", ale "nemať platené zamestnanie" a "nemať príjem zo zamestnania". Byť nezamestnaným neznamená byť mimo trh práce, ale nemôcť sa na ňom uplatniť.

Sociálna udalosť nezamestnanosti

Sociálna udalosť nezamestnanosti je definovaná niekoľkými kľúčovými aspektmi:

1. Nedobrovoľný charakter: Neschopnosť pracovať proti vlastnej vôli.
2. Pracovná schopnosť: Spôsobilosť pracovať (napr. od 16 rokov) a niesť hmotnú zodpovednosť (od 18 rokov).
3. Pripravenosť na zamestnanie: Vzdelanie a pripravenosť na výkon práce, ak je práca nedostupná.
4. Aktívne hľadanie zamestnania: Preukázateľná snaha o nájdenie si práce (samotná registrácia na úrade práce nestačí).

Zvláštne prípady nezamestnanosti zahŕňajú prepustenie z organizačných dôvodov (s nárokom na odstupné) a nedobrovoľnú dovolenku (so zníženou mzdou). Dlhodobá nezamestnanosť vedie k strate kvalifikácie, pracovných návykov a k závislosti na sociálnej pomoci.

Právo na prácu a úloha štátu

Právo na prácu je základné ľudské právo, ktoré neznamená, že každý musí mať prácu, ale že sa každý môže slobodne rozhodnúť, čo chce robiť. Ak človek prácu nedostane, má právo na podporu, ak spĺňa podmienky. Cieľom sociálnej politiky v tejto oblasti je tvorba nových pracovných príležitostí a podpora samostatnej ekonomickej aktivity (zakotvená v Občianskom zákonníku, Živnostenskom zákone a Zákone o nezamestnanosti). Príprava ľudí na zamestnanie je úlohou štátu, ktorý zabezpečuje rozsiahlu sieť škôl.

Prečítajte si tiež: Nezamestnanosť a sociálna práca

Typológia nezamestnanosti

Nezamestnanosť môžeme rozdeliť podľa rôznych kritérií:

1. Podľa dĺžky trvania:

   • Krátkodobá: 0 - 6 mesiacov
   • Strednodobá: 6 - 12 mesiacov
   • Dlhodobá: 12 a viac mesiacov

2. Podľa reakcie pracovnej sily na zmeny v ekonomickej sfére:

   • Skrytá: Nezamestnaní, ktorí sa neregistrujú na úrade práce a aktívne si nehľadajú prácu (napr. ženy v domácnosti, študenti).
   • Neúplná: Riešenie nezamestnanosti využívaním skrátených pracovných úväzkov alebo delením pracovného miesta medzi viacerých pracovníkov.
   • Nepravá: Osoby, ktoré nechcú pracovať a spoliehajú sa na podporu v nezamestnanosti alebo pracujú nelegálne.
   • Frikčná: Prirodzená nezamestnanosť spojená s prechodom medzi zamestnaniami.

3. Podľa dôsledkov zmien v národnom hospodárstve:

   • Sezónna: Nerovnomernosť výroby v odvetviach závislých od počasia.
   • Štrukturálna: Nerovnováha na trhu práce medzi ponukou a dopytom po kvalifikáciách, pohlaví a regiónoch. Charakteristická je vysoká miera neobsadených pracovných miest a súčasne vysoký počet nezamestnaných.
   • Cyklická: Vzniká ako dôsledok nevyužitia existujúcich kapacít a nedostatočného dopytu po práci.

Dôsledky nezamestnanosti

Nezamestnanosť má rozsiahle negatívne dôsledky na spoločenský život a na život nezamestnaných jedincov. Vplyv nezamestnanosti závisí od typu osobnosti, psychickej vybavenosti, adaptability a množstva nárokov, ktoré na jedinca kladie prostredie. Medzi najvýznamnejšie sociálne dôsledky patria:

Prečítajte si tiež: Sociálne aspekty nezamestnanosti

• Existenčné problémy: Nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie základných životných potrieb.
• Rodinné problémy: Konflikty a napätie v rodine spôsobené finančnou nestabilitou a stresom.
• Zdravotné problémy: Zhoršenie fyzického a psychického zdravia v dôsledku stresu, nedostatku finančných prostriedkov na zdravotnú starostlivosť a nezdravého životného štýlu.
• Partnerské a citové problémy: Zhoršenie vzťahov s partnerom v dôsledku stresu, finančných problémov a straty sebaúcty.
• Vnútorné a osobné konflikty: Pocity menejcennosti, beznádeje a straty zmyslu života.
• Sociálna izolácia: Strata sociálnych kontaktov a pocit vylúčenia zo spoločnosti. Zamestnanie je významným zdrojom sociálnych kontaktov. V priebehu nezamestnanosti dochádza k strate nielen týchto kontaktov, ale aj k prerušeniu ďalších sociálnych kontaktov, ktoré so zamestnaním priamo nesúvisia. Strata záujmu (obojstranná) o udržanie sociálnych kontaktov pramení z toho, že sa stráca priestor spoločne zdieľaných skúseností. Pramení aj z toho, že nezamestnaní sa väčšinou vyhýbajú nielen tým, ktorí sú zamestnaní, ale aj ostatným nezamestnaným, pretože na nich pôsobia depresívne. Mareš (1994) chápe sociálnu izoláciu nezamestnaných predovšetkým ako ich izoláciu od majoritnej (zamestnanej) spoločnosti. Môže k nej dôjsť aj pri rozvinutom spoločenskom živote nezamestnaných osôb, ak je obmedzený na rovnako postihnuté prostredie.
• Strata participácie na cieľoch širších skupín a spoločnosti: Vylúčenie z profesionálneho spoločenstva, prisúdenie nevýhodného sociálneho statusu, vylúčenie z aktívnej účasti v odboroch a vylúčenie z plného občianstva. Nezamestnanosť zatláča nezamestnaného do negatívnej role. Jedinou aktivitou, ktorú má dovolenú, je hľadanie nového pracovného miesta. Nezamestnaní sú vylúčení tak z podielu na prosperite spoločnosti, z akejkoľvek reálnej participácie v hlavnom prúde spoločenského života, ako aj z participácie na verejnom živote a skupinovom živote v komunite.
• Strata statusu: Strata sociálnej dôstojnosti či prestíže pripisovanej osobe na základe jej postavenia v danej spoločnosti a dôsledky tejto straty pre osobnú identitu a sebaúctu nezamestnaného jedinca. Strata zamestnania neznamená len stratu statusu „zamestnaného“, znamená tiež prijať nový status „nezamestnaného“, status podradný, spojený s určitými nepríjemnými povinnosťami.
• Rozklad rodinných vzťahov a zmeny jeho postavenia v rodine
• Strata hodnôt a rešpektu k verejným autoritám, spojené často s činnosťami chápanými spoločnosťou ako asociálne.

Podľa Koudelku (1993) môže nezamestnanosť viesť k narušeniu sociálneho mieru a vzniku sociálnych konfliktov. Nezamestnanosť predstavuje jeden z faktorov, ktoré vo významnej miere poznamenávali spoločenské a politické procesy od nástupu kapitalizmu. Nezamestnanosť so sebou prináša celý rad negatívnych javov, ovplyvňuje psychické a sociálne procesy, ktorými prechádzajú jednotlivci. Nezamestnanosť nespôsobuje len chudobu a biedu, ale zároveň je tým faktorom, ktorý pre nezamestnaných znamená stratou práce veľmi často i stratu zmyslu celého života. Práca je nielen dôležitým finančným zdrojom, ale uspokojuje aj mnoho ďalších potrieb. Udržiava človeka v duševnej pohode a emocionálnej vyrovnanosti. Človek sa obyčajne cíti lepšie, keď chodí do zamestnania, keď pracuje. Väčšina ľudí potrebuje pre život to, aby ich niekto ocenil, pochválil, aby si niekto všimol, čo robia dobre. Dôležitý je tiež pocit, že človek niekam patrí, do nejakej skupiny ľudí, kde ho majú radi, dajú na jeho názor, má možnosť porovnávať hoci aj svoje trápenia s trápeniami iných.

Funkcia práce

Práca pomáha naplniť aj potreby, ako sú sociálna akceptácia a ocenenie, tvorivosť. Je aj zdrojom vlastného sebahodnotenia. Práca má rôzne podoby v rozličný význam: okrem existenčných funkcií zabezpečenie financií, ju môžeme chápať ako povinnosť, ako prostriedok na sebapresadenie, sebarealizáciu, ako naplnenie času, hru, ako narkotikum, ako náhradu za niečo iné, ako službu druhým, ako tvorbu.

• Poskytuje časovú štruktúru pre všedný deň
• Poskytuje čiastkové plány alebo ciele
• Zabezpečuje ľuďom pravidelný kontakt s inými ľuďmi
• Podnecuje k aktivite
• Poskytuje pocit identity, pocit o sebe samom ako človeku, udržiava ľudí v kontakte s realitou a tým im pomáha udržiavať si duševné zdravie
• Je aj výrazom sociálneho postavenia človeka

Strata zamestnania, keďže práca je jedným z troch základných kameňov našej duševnej rovnováhy, môže obraz o sebe výrazne zmeniť.

Nezamestnanosť, jej vývin a príčiny na Slovensku

Po nastolení demokratického pluralitného systému s novou úpravou vlastníckych vzťahov nastali postupne veľké hospodárske ťažkosti. Ich hlavnou príčinou bol rozpad zahraničných trhov, ktoré odoberali väčšinu našich vyvážaných výrobkov, čo spôsobilo útlm výroby v niektorých odvetviach. Ekonomický vývoj, ktorý sa tak výrazne odzrkadlil v nezamestnanosti úzko súvisí s otázkou zvyšujúcej sa zadĺženosti a platobnej neschopnosti podnikov. Často to nie je iba v tom, že by firmy nemali výrobnú náplň či perspektívu rozvoja, ale v tom, že majú ekonomické problémy, ktoré manažmenty riešia prepúšťaním zamestnancov.

„Nezamestnanosť je makroekonomický problém a vyjadruje taký stav v ekonomike, kde práceschopné osoby v produktívnom veku, ktoré si prajú pracovať, nemôžu nájsť prácu na trhu práce. Nezamestnaný je len ten, kto aktívne hľadá prácu.“ (BORZOVÁ, A., GONDA, S..HONTYOVÁ, K. a i.: Ekonomická teória. Bratislava: Elita, 2000, s. Primerané zamestnanie je také, ktoré:

Prečítajte si tiež: Dopady straty zamestnania

• Zodpovedá kvalifikácii uchádzača o zamestnanie
• Výškou zárobku zodpovedá kvalifikácii a rodinným pomerom uchádzača o zamestnanie
• Z hľadiska miesta ponúkanej práce zohľadňuje miesto bydliska a rodinné pomery uchádzača o zamestnanie
• Zodpovedá určitým životným skúsenostiam uchádzača o zamestnanie (zdravotné problémy súvisiace s výkonom povolania).

Rozdelenie nezamestnanosti - druhy nezamestnanosti

• Frikčná nezamestnanosť - krátkodobá - vzniká ako dôsledok pohybu ľudí medzi regiónmi, pracovnými miestami
• Štrukturálna nezamestnanosť - vzniká vtedy, ak existuje nesúlad medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich
• Cyklická nezamestnanosť - vzniká, ak celkový dopyt po pracovníkoch je nízky
• Dobrovoľná - dobrovoľne nezamestnaní môžu pred prácou pri danej úrovni miezd uprednostniť voľný čas, štúdium či inú aktivitu
• Nedobrovoľná nezamestnanosť - ak je celkový dopyt po práci nižší, ako celková ponuka práce.

Nezamestnanosť a chudoba

Nezamestnanosť je úzko spojená s chudobou. Strata zamestnania často vedie k zníženiu príjmu, čo môže viesť k existenčným problémom a sociálnemu vylúčeniu.

Chudoba je sociálna udalosť, ktorá môže postihnúť každého z nás. Môže prísť náhodou, nečakane alebo jednoducho sa narodíme ako deti chudobných rodičov. Pocit chudoby by mal byť známy pre nás všetkých, veď nemôžeme vedieť, že kde vedú naše životné cesty. Každý človek by mal byť aspoň šesťdesiat minút vo svojom živote chudobným, aby poznal význam slova chudoba, aby chudobných neponižoval, neodsudzoval a aby cenil ich vytrvalosť, znášanlivosť, utrpenie a duševnú silu. Niektorí ľudia sú o tom presvedčení, že núdza spája ľudí.

Chudoba ako celosvetový problém

Chudoba predstavuje celosvetový problém, s ktorým zápasia aj najrozvinutejšie krajiny sveta. Na Slovensku sa pojem chudoba začala dostávať do povedomia občanov po novembri 1989, kedy sa začali prejavovať prvé vážnejšie sociálno-ekonomické problémy krajiny. Treba však podotknúť, že pojem chudoba nie je legislatívne uzákonený a ani s pojmom chudoba sa nestretneme v oficiálnych štatistikách. V Slovenskej republike sa namiesto pojmu chudoba používajú skôr synonymá chudoby ako: sociálne slabí obyvatelia, nízkopríjmové domácnosti a predovšetkým pojem hmotná núdza, ktorý je aj legislatívne vymedzený a je vlastne označením pre chudobu. Nemožno prehliadať, že chudoba nemá iba svoju individuálne prežívanú podobu, ale i svoju spoločnosťou a štátom formovanú a internacionálnu, ba ja globálnu tvár. Vo svojej radikálnej podobe znamená chudoba bezdomovectvo, nedostatok a bezbrannosť, biedu a bezmocnosť. V tejto súvislosti často hovoríme o tzv. absolútnej chudobe, kedy nemá človek zabezpečený ani minimálny životný štandard vo výžive, ošatení a bývaní. Pojem chudoby vnímame najčastejšie ako prejav každodennosti, aj keď sa týka veľkých skupín obyvateľstva.

Vymedzenie pojmu chudoby

Pre vymedzenie chudoby má veľký význam určenie hranice chudoby. Najpoužívanejším indikátorom chudoby je výška príjmov alebo spotrebných výdavkov. V západných krajinách je východiskom určenia chudoby priemerný príjem krajiny a hranica chudoby zvyčajne predstavuje 50% aritmetického priemeru čistého príjmu danej krajiny. Absolútna hranica chudoby je založená na objektívnych informáciách a nezávislá od úrovne života v danej spoločnosti. Jedným z prvých, ktorý stanovil absolútnu hranicu chudoby, bol Angličan Rowentree, ktorý sa na začiatku 20. storočia zaoberal problematikou chudoby v Yorku. Identifikoval chudobných ako tých, ktorí žijú v zrejmom nedostatku a s použitím vlastného spotrebného koša definoval dve úrovne chudoby - primárnu a sekundárnu chudobu.

Chudobu možno definovať z dvoch aspektov:

• Absolútna chudoba: je spojená s určitým fyziologickým prahom, pod ktorým nie je možné uspokojovať také základné potreby ako je potrava, ošatenie a bývanie.
• Relatívna chudoba: je spojená s priemernou životnou úrovňou danej krajiny, ktorú chudobní obyvatelia tejto krajiny nedosahujú. Relatívna chudoba vyjadruje aj úroveň vzdelania, kvalifikácie, zdravotných návykov, rodinného zázemia a využívania voľného času.

Meranie chudoby

Spoločným znakom merania chudoby je vychádzanie z predpokladu, že chudoba je stav nedostatnku materiálnych, sociálnych alebo kultúrnych zdrojov človeka, ktoré vylučujú človeka z akceptovaného spôsobu života, tzv.objektívna metóda. Opakom je tzv. subjektívna metóda, je stav domievania sa o situácii chudoby, pretože objekt nedokáže uspokojiť potreby podľa svojich predstáv. Normatívna metóda - „súhrn cien tovarov (a služieb) v tomto koši je potom hranica príjmov, pod ktorou nastáva stav chudoby“ (…

Riešenia nezamestnanosti

Riešenie nezamestnanosti si vyžaduje komplexný prístup zahŕňajúci opatrenia na makroekonomickej aj mikroekonomickej úrovni. Medzi kľúčové stratégie patrí:

• Podpora hospodárskeho rastu: Vytváranie priaznivého podnikateľského prostredia, investície do infraštruktúry a podpora inovácií s cieľom vytvárať nové pracovné miesta.
• Zvyšovanie zamestnateľnosti: Investície do vzdelávania a preškoľovania s cieľom prispôsobiť kvalifikáciu pracovníkov potrebám trhu práce.
• Aktívna politika trhu práce: Podpora hľadania zamestnania, poradenstvo a finančná podpora pre nezamestnaných.
• Podpora regionálneho rozvoja: Investície do zaostalých regiónov s cieľom znížiť regionálne rozdiely v nezamestnanosti.
• Sociálna ochrana: Zabezpečenie primeranej sociálnej pomoci pre nezamestnaných a ich rodiny.

tags: #nezamestnanost #ako #socialny #problem #mares #definicia