Nárok na dovolenku zamestnanca v školstve: Podmienky a pravidlá

Čerpanie dovoleniek je dôležitou súčasťou zamestnaneckého pomeru, a to aj v školstve. Zákonník práce stanovuje presné pravidlá, ktoré zamestnávatelia a zamestnanci musia dodržiavať. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nároku na dovolenku pre zamestnancov v školstve, vrátane podmienok, dĺžky a špecifických situácií. Dovolenka slúži predovšetkým na oddych a regeneráciu zamestnanca bez výpadku jeho stáleho príjmu.

Základná výmera dovolenky

Štandardne má zamestnanec v trvalom pracovnom pomere nárok na štyri týždne dovolenky za kalendárny rok. Pre zamestnanca, ktorý do konca roka dovŕši najmenej 33 rokov, sa nárok na dovolenku zvyšuje na päť týždňov. Rovnaké pravidlo platí aj v prípade, keď sa zamestnanec trvale stará o dieťa. Zamestnancom, ktorý sa trvale stará o neplnoleté dieťa, ste aj v prípade, ak ho máte zverené do striedavej alebo náhradnej starostlivosti. Nárok si musíte u zamestnávateľa uplatniť písomne.

Špecifické podmienky pre učiteľov a pedagogických zamestnancov

V prípade učiteľov, výskumných a umeleckých pracovníkov sa nárok na dovolenku zvyšuje na 8 týždňov. V roku 2005 bolo do § 103 ods. 3 Zákonníka práce doplnené slovo „najmenej“. Od roku 2008 je výmera dovolenky pedagogických zamestnancov stanovená kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa na 45 dní v kalendárnom roku. Asistenti učiteľa majú výmeru dovolenky v rozsahu najmenej osem týždňov v kalendárnom roku ustanovenú od roku 2007 novelou Zákonníka práce č. 348/2007 Z. z., účinnou od 1. 9. 2007, keď sa do uvedeného ustanovenia Zákonníka práce doplnili aj asistenti učiteľa.

Kolektívna zmluva a jej vplyv na dĺžku dovolenky

Dĺžku dovolenky môže upravovať aj kolektívna zmluva. Zamestnávateľ môže upraviť dĺžku dovolenky vo vyššom rozsahu, napr. v kolektívnej zmluve. Extra dovolenku nemožno zamieňať s dodatkovou dovolenkou poskytovanou podľa § 106 a nasl. Zákonníka práce.

Plánovanie a určovanie čerpania dovolenky

Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek. Cieľom tohto dokumentu je naplánovať rozloženie dovolenky zamestnancov na celý kalendárny rok, pričom je operatívne možné ho meniť. Napriek tomu, že dovolenku určuje zamestnávateľ, zamestnanec mu môže navrhnúť dátum, v ktorom by rád čerpal voľno. Pri určovaní dovolenky je však potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca, ktorými môžu byť napr. školské prázdniny, rodinné oslavy.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Časové hľadisko čerpania dovolenky

Zamestnanec by si mal vyčerpať dovolenku spravidla do konca daného kalendárneho roka, ktorému jej čerpanie prislúcha. V prípade, že u neho nastali prekážky v práci (napr. dočasná pracovná neschopnosť, materská dovolenka, rodičovská dovolenka), resp. zamestnávateľ neurčil jej čerpanie, presúva sa mu táto dovolenka do ďalšieho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí čerpanie tejto zostatkovej dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, zamestnanec si môže určiť jej čerpanie sám. Vyčerpať si ju však musí do konca príslušného kalendárneho roka.

Oznamovanie dovolenky a dĺžka čerpania

Dovolenku je zamestnávateľ povinný oznámiť pracovníkovi aspoň 14 dní vopred, ak sa nedohodnú inak. Štandardne by sa dovolenka mala čerpať vcelku alebo vo väčších časových úsekoch. Ak sa poskytuje vo viacerých častiach, aspoň jedna časť musí byť v trvaní najmenej dvoch týždňov. Zamestnanec sa však so svojim zamestnávateľom môže dohodnúť aj na inej dĺžke, ktorá bude obom stranám vyhovovať.

Odvolanie z dovolenky a náhrada nákladov

Zamestnávateľ môže z vážnych dôvodov odvolať zamestnanca z dovolenky. V takomto prípade je však povinný nahradiť zamestnancovi náklady, ktoré mu bez jeho zavinenia vznikli. To znamená, že zamestnanec by si mal zakúpiť dovolenku až po tom, ako mu ju zamestnávateľ schváli (v rámci plánu dovoleniek), resp.

Najčastejšie problémy a porušenia

Najčastejšie porušenia ustanovení Zákonníka práce u zamestnávateľov v tejto oblasti sa za posledné roky týkajú neurčenia plánu dovoleniek, porušenie povinnosti určiť čerpanie základnej výmery dovolenky, nevyplatenia náhrady mzdy za dovolenku pri skončení pracovného pomeru, ako aj nevyplatenia náhrady mzdy za vyčerpanú dovolenku.

Nárok na dovolenku pri rôznych typoch pracovných pomerov

Na dovolenku máte podľa zákona nárok, ak pracujete na trvalý pracovný pomer na plný, ale aj čiastočný úväzok. V prípade, že pracujete na niektorú z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru (o vykonaní práce, brigádnickej práci študentov, pracovnej činnosti), nárok na dovolenku nemáte.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Pomerná časť dovolenky

Patrí vám, ak váš pracovný pomer trvá nepretržite celý tento rok a je u toho istého zamestnávateľa, u ktorého zároveň odpracujete aspoň 60 dní. Pokiaľ váš pracovný pomer trvá kratšie ako rok, ale dlhšie ako 60 dní, vypočítava sa vám pomerná časť dovolenky. Pomerná časť dovolenky sa vám počíta aj v prípade, že meníte počas roka zamestnanie. V tomto prípade totiž nemáte nárok na celých 20 či 25 dní dovolenky. Bude sa vám pomerne krátiť. Ak si Olívia nájde nové zamestnanie, do ktorého nastúpi 1. septembra, opäť sa jej bude rátať pomerná časť dovolenky. Podľa Zákonníka práce máte nárok na pomernú časť dovolenky iba za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru.

Dovolenka za odpracované dni

Týka sa tých ľudí, ktorí ešte nemajú nárok na celú dovolenku za kalendárny rok alebo na jej pomernú časť. Tento prípad nastáva vtedy, keď váš pracovný pomer u zamestnávateľa netrval dlhšie ako 60 dní.

Dodatková dovolenka

Je v dĺžke 1 týždňa a máte na ňu nárok, ak pracujete pod zemou, pri ťažbe nerastov, razení tunelov a štôlní alebo vykonávate zvlášť ťažké či zdraviu škodlivé práce. Ak takto pracujete len časť kalendárneho roka, opäť vám patrí za každých 21 odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky. Za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku nie je možné poskytnúť náhradu mzdy.

Dovolenka počas skúšobnej doby

Mnohí ľudia si myslia, že počas skúšobnej doby nemôžu čerpať dovolenku. Je to omyl, zákon to nezakazuje, práve naopak. Ak ste u svojho nového zamestnávateľa odpracovali aspoň 60 dní, vypočítava sa vám pomerná časť dovolenky. V prípade, že ste 60 dní ešte neodpracovali, počet dní vašej dovolenky sa vypočíta za odpracované dni. Za každých 21 odpracovaných dní získate jednu dvanástinu vášho ročného nároku na dovolenku. Podľa Zákonníka práce sa za taký deň považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Bez ohľadu na to, čo hovorí zákon, sa stáva, že zamestnávateľ umožní aj novému zamestnancovi čerpať viac dní dovolenky, než na koľko má nárok.

Krátenie dovolenky

Váš nárok na dovolenku závisí od toho, z akého dôvodu ste práceneschopný. Lenže, ak ste PN z dôvodov, za ktoré zamestnávateľ nezodpovedá, môže (ale nemusí) vám dovolenku krátiť. Zamestnávateľ jej dovolenku (na základe veku má nárok na 20 dní) skráti za prvých 100 zameškaných pracovných dní o 1/12. Za 15 zameškaných pracovných dní jej nekráti nič, kráti sa až za 21 neodpracovaných dní. Teda 20/12= 1,66, zaokrúhlene 1,5 dňa, čo predstavuje krátenie. Krátenie dovolenky závisí od počtu vymeškaných pracovných dní. Aby ste získali ročný nárok na dovolenku, musíte odpracovať 60 dní v roku. Z predošlého prehľadu si môžete všimnúť, že rozdiel pri krátení dovolenky v prípade odpracovaných 59 a 60 dní je obrovský. Ak zamestnanec splnil podmienku 60 odpracovaných dní v kalendárnom roku, zamestnávateľ môže krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní, a to o 1/12 a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o 1/12, ak v danom roku nepracoval napríklad z dôvodu PN, čerpania rodičovskej dovolenky alebo výkonu verejnej funkcie. Za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť dovolenku o 1 až 2 dni.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Vplyv materskej a rodičovskej dovolenky na nárok na dovolenku

V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa má každá matka nárok na materskú dovolenku v trvaní 34 týždňov. Na tzv. otcovskú dovolenku, môže nastúpiť aj muž, ak preberá starostlivosť o dieťa. Môže na ňu nastúpiť 6 týždňov od pôrodu. Obdobie poberania materskej dovolenky, otcovskej dovolenky či rodičovskej dovolenky muža sa posudzuje ako výkon práce. Riadna dovolenka sa vám preto nekráti. V tomto období máte tak nárok na dovolenku za kalendárny rok v plnom rozsahu zákonného nároku. Rodičovská dovolenka, na ktorú sa nastupuje po skončení poberania materských dávok, už má iné pravidlá.

Práva a povinnosti zamestnávateľa pri určovaní dovolenky

Zákon hovorí, že čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po dohode so zamestnancom, pričom prihliada na jeho či jej záujmy, ale aj úlohy a potreby spoločnosti. V prvom rade to znamená, že ak nárok na dovolenku máte, musí vám zamestnávateľ určiť či umožniť jej čerpanie v danom v kalendárnom roku. Ak vám dovolenku určuje po častiach, a nedohodnete sa inak, musí mať jedna časť aspoň 2 týždne. Zamestnávateľ vám skutočne dovolenku zrušiť môže, aj vás môže z dovolenky odvolať. V tomto prípade vám ale musí preplatiť náklady, ktoré vám tým vznikli, napríklad storno poplatky za zrušený zájazd.

Prenášanie a preplácanie dovolenky

Zákonník práce hovorí, že celú dovolenku, na ktorú máte nárok, by ste mali vyčerpať do konca kalendárneho roka. Vo všetkých prípadoch vám zamestnávateľ nevyčerpanú dovolenku poskytne po skončení období, počas ktorých ste ju čerpať nemohli. V prípade, že to nie je do konca kalendárneho roka, v ktorom vám nárok vznikol, dovolenku si prenášate. Čerpanie prenesenej dovolenky vám zamestnávateľ musí určiť najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, aby ste ju do konca toho roka stihli vyčerpať. Ak dovolenku neminiete ani do konca nasledujúceho roka, s najväčšou pravdepodobnosťou vám prepadne. Podľa zákona sa totiž prepláca len časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky. Ak si dovolenku nemôžete vyčerpať, máte nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku.

Dovolenka a výpoveď

Ak plánujete dať v práci výpoveď, nezabudnite, že to ovplyvní aj počet dní dovolenky.

Stravovanie a príspevok na rekreáciu počas dovolenky

Počas čerpania dovolenky, PN alebo inej prekážky v práci, ktorá trvá viac ako 4 hodiny, môže zamestnávateľ poskytnúť príspevok na stravovanie len vtedy, ak to má zakotvené v kolektívnej zmluve alebo internej smernici. Inak to podľa Zákonníka práce nie je pre zamestnávateľa náklad, ktorý si môže odpísať z daní. Príspevok na rekreáciu musí poskytnúť iba zamestnávateľ, ktorý má viac ako 49 zamestnancov. Ak ste zamestnanec, musíte oň požiadať, zamestnávateľ ho nedáva automaticky. Za kalendárny rok môžete požiadať o príspevok iba u jedného zamestnávateľa. Jeho výška je v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však 275 eur za rok. Ak máte pracovný pomer na kratší pracovný čas, maximálna suma príspevku sa pomerne zníži. Od 1. januára 2025 si môžete z rekreačného príspevku uplatniť aj výdavky na rekreáciu svojho rodiča alebo rodiča vášho manžela/manželky.

Dovolenka vo verejnej správe

Vo sfére verejnej správy vykonávajú zamestnanci prácu v subjektoch verejnej správy, územnej samosprávy a štátnej správy. Na zamestnancov vykonávajúcich prácu v týchto subjektoch sa vzťahuje v rôznej miere zákon č. 311/2001 Z. z. štátnych zamestnancov vykonávajúcich štátnu službu v štátnozamestnaneckom pomere podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 55/2017 Z. zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme podliehajúcich režimu zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 552/2003 Z. z.“) a zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z. z.“). Na štátnu službu štátnych zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere sa vzťahuje zákon č. 55/2017 Z. z. V štátnozamestnaneckých vzťahoch sa uplatňuje delegovaná pôsobnosť Zákonníka práce, t. j. ustanovenia Zákonníka práce sa použijú vtedy, keď to určuje samotný zákon o štátnej službe. Na zamestnancov vykonávajúcich prácu vo verejnom záujme sa vzťahuje zákon č. 552/2003 Z. z. a zákon č. 553/2003 Z. z., pričom sa subsidiárne uplatňuje aj Zákonník práce, t. j. vo veciach, ktoré osobitne neupravuje zákon č. 552/2003 Z. z.

tags: #nárok #na #dovolenku #zamestnanec #školstvo #podmienky