Nárok na stravný lístok počas dovolenky: Podmienky a výnimky

Stravovanie zamestnancov je dôležitou súčasťou sociálnej politiky zamestnávateľa. Zákonník práce v § 152 upravuje podmienky, za ktorých vzniká nárok na zabezpečenie stravovania, ako aj možnosti úpravy týchto podmienok nad rámec zákona. Mnohí zamestnanci sa pýtajú, či majú nárok na stravný lístok aj počas dovolenky. Tento článok sa zaoberá touto problematikou a vysvetľuje podmienky a výnimky.

Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie

Podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Táto povinnosť sa vzťahuje na zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca, a to bez ohľadu na to, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu. Povinnosť sa vzťahuje aj na dočasne pridelených zamestnancov agentúrou dočasného zamestnávania.

Nárok na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja v priebehu pracovnej zmeny.

Spôsoby zabezpečenia stravovania

Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie rôznymi spôsobmi:

  • Vo vlastnom stravovacom zariadení (firemná jedáleň).
  • V stravovacom zariadení iného zamestnávateľa v blízkosti.
  • Prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby.
  • Formou elektronických stravných lístkov (stravovacia karta).
  • Prostredníctvom finančného príspevku ku mzde.

Rozhodnutie o forme poskytovania stravovania je v rukách zamestnávateľa. Zamestnanec si nemôže vyberať, či sa chce stravovať vo firemnej jedálni alebo chce stravné lístky, ak zamestnávateľ disponuje vlastnou jedálňou. Ak sa však zamestnanec nemôže stravovať v jedálni zo zdravotných dôvodov doložených lekárom, má nárok na príspevok na stravovanie.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Stravovanie počas dovolenky: Zákon a prax

Na otázku, či má zamestnanec nárok na stravné lístky počas dovolenky, je odpoveď jednoznačná: počas dní, keď zamestnanec nevykonáva žiadnu prácu, teda ani počas dovolenky, nemá nárok na stravné lístky.

Zákonník práce však umožňuje zamestnávateľovi, aby po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upravil podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie aj počas dovolenky, prekážok v práci alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci. V takom prípade si zamestnávateľ môže upraviť nárok na zabezpečenie stravovania počas dovolenky a prvých desať dní trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.

Ak u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov, je zamestnávateľ povinný prerokovať s nimi upravené podmienky stravovania. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ koná samostatne a uvedené si upraví v rámci jeho interných predpisov.

Daňové hľadisko stravovania počas dovolenky

Ak si zamestnávateľ písomne upraví nárok na stravovanie počas dovolenky a poskytne stravovanie v sumách upravených Zákonníkom práce, pôjde o príjem oslobodený od dane. To znamená, že ak poskytne stravovanie najviac na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Okrem príspevku z nákladov prispieva zamestnávateľ aj zo sociálneho fondu.

Od 1. 5. 2022 je stravovanie oslobodeným príjmom od dane u zamestnanca, ak je poskytnuté zamestnávateľom najviac v sume 3,30 €. Nad túto sumu prispeje zamestnávateľ na stravovanie ešte zo sociálneho fondu.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Rozšírenie okruhu osôb, ktorým sa poskytuje stravovanie

Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, alebo upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie. Taktiež je možné dohodnúť poskytnutie stravovania zamestnancom, ktorí sú na dovolenke alebo neboli prítomní v práci z dôvodu inej osobnej prekážky.

Okruh osôb, ktorým zamestnávateľ poskytne stravovanie počas prekážok v práci, je potrebné vymedziť jasne v kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov. Ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia ani zamestnanecká rada (zástupcovia zamestnancov), čiže zamestnávateľ nemá s kým upraviť podmienky, za ktorých bude poskytovať stravovanie počas prekážok v práci na strane zamestnanca, zamestnanci nemajú nárok na stravné lístky počas čerpania riadnej dovolenky.

Ak zamestnávateľ poskytne stravovanie všetkým zamestnancom, t. j. tým, ktorí odpracujú zmenu, ale aj tým, ktorí čerpajú riadnu dovolenku, pôjde o daňovo uznateľné výdavky len za zamestnancov, ktorých výkon práce za zmenu bol viac ako štyri hodiny, čiže za zamestnancov, ktorí odpracovali potrebný počet hodín za zmenu pre nárok na stravovanie.

Čo robiť, ak zamestnávateľ neposkytuje stravné lístky?

V prípade, že zamestnávateľ zamestnancovi neposkytuje stravu a rovnako ani príspevok na stravovanie, respektíve stravné lístky, zamestnanec má možnosť za účelom vymáhania svojich nárokov zo zamestnaneckého pomeru zvoliť obdobný postup ako v prípade, kedy zamestnávateľ nevyplatil zamestnancovi mzdu.

V prvom rade je potrebné zamestnávateľa vyzvať na vydanie stravných lístkov, respektíve v prípade odmietnutia vydania mu zaslať predžalobnú výzvu, v ktorej bude špecifikovaný nárok zamestnanca.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Zamestnanec má taktiež možnosť predmetné porušenie nároku na stravné oznámiť na príslušný inšpektorát práce, ktorý v prípade potvrdenia porušenia povinnosti zo strany zamestnávateľa, mu môže udeliť pokutu.

Minimálna a maximálna hodnota stravného lístka

Minimálna hodnota stravného lístka je v súčasnosti 5,85 EUR a maximálne (daňovo zvýhodnené) 7,80 EUR. Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravné minimálne 55% a zvyšnú časť si hradí zamestnanec.

Stravovanie a pracovná cesta

Zamestnancovi vzniká príspevok na stravu taktiež v prípade pracovnej cesty v rámci Slovenska, nie však na stravný lístok. Výška stravného v takomto prípade sa odvíja od trvania pracovnej cesty, a to nasledovne:

  • Pracovná cesta v trvaní 5 až 12 hodín: 7,80 EUR.
  • Pracovná cesta v trvaní 12 až 18 hodín: 11,60 EUR.
  • Pracovná cesta v trvaní viac ako 18 hodín: 17,40 EUR.

V prípade zahraničnej pracovnej cesty sú náhrady nasledovné:

  • Pracovná cesta v trvaní do 6 hodín: 25% zo základnej sadzby stravného.
  • Pracovná cesta v trvaní 6 až 12 hodín: 50% zo základnej sadzby stravného.
  • Pracovná cesta v trvaní viac ako 12 hodín: v plnej výške základnej sadzby stravného.

Stravovanie konateľov a spoločníkov

Pri posudzovaní možnosti rozšíriť okruh osôb o konateľa (spoločníka) na účely § 152 Zákonníka práce je potrebné rozlišovať to, či konateľ (spoločník) pre spoločnosť zabezpečuje prácu konateľa (spoločníka) na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo bez pracovnoprávneho vzťahu a či spoločnosť zamestnáva alebo nezamestnáva aj inú osobu v pracovnoprávnom vzťahu. Ak by spoločnosť nezamestnávala žiadnu osobu v pracovnoprávnom vzťahu, nepovažovala by sa na účely Zákonníka práce za zamestnávateľa, a preto by nemala možnosť postupovať podľa § 152 ods.

V prípade rozšírenia okruhu osôb v súlade s § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce o konateľa spoločnosti, prípadne spoločníka, tento okruh osôb nemá právo výberu a zamestnávateľ má pre tieto osoby povinnosť zabezpečiť stravovanie buď vo vlastnej jedálni, alebo v jedálni iného subjektu, alebo poskytnutím stravovacích poukážok. Finančný príspevok na stravovanie poskytnutý konateľovi a spoločníkovi nie je poskytnutý v súlade s ustanovením § 152 Zákonníka práce, preto naň nemožno aplikovať § 5 ods. 7 písm.

tags: #nárok #na #stravný #lístok #aj #cez