
Živnostníci, podobne ako zamestnanci, majú nárok na nemocenské dávky, ak splnia zákonom stanovené podmienky. Tento článok sa zameriava na nároky SZČO (samostatne zárobkovo činných osôb) pri PN (práceneschopnosti) a poskytuje komplexný prehľad o výpočte a výške nemocenských dávok, materskej dávky a ošetrovného (OČR).
Štyria z piatich živnostníkov platia do Sociálnej poisťovne odvody z minimálneho vymeriavacieho základu. Vzhľadom na to, že minimálny vymeriavací základ sa zvýšil, majú títo živnostníci nárok na vyššie nemocenské dávky. Dávky sa určujú z úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých platil živnostník odvody v predchádzajúcom roku.
V roku 2021 sa minimálne nemocenské dávky určujú z najnižšieho možného vymeriavacieho základu za rok 2020, ktorý bol na úrovni 506,50 eura. Nemocenská dávka dosahuje:
Pre živnostníka, ktorý platí minimálne odvody, predstavuje nemocenská dávka v roku 2021:
Pri 30-dňovej práceneschopnosti tak živnostník dostane 259,90 eura a pri 31-dňovej PN nemocenská dávka dosiahne 268,96 eura. V roku 2021 tak takýto živnostník dostane nemocenské dávky pri 30-dňovej PN o 15,10 eura vyššie ako v roku 2020 a pri 31-dňovej PN sa nemocenská dávka zvýši o 15,56 eura.
Prečítajte si tiež: Všetko o peňažných nárokoch pre dôchodcov
Živnostník platil v roku 2019 odvody z minimálneho vymeriavacieho základu 477 eur. Jeho denný vymeriavací základ na výpočet nemocenskej dávky na rok 2020 určíme tak, že spočítame všetky vymeriavacie základy za rok 2019 a výsledné číslo vydelíme počtom dní v roku (365). Ide o tento výpočet: (477 x12)/365 = 15,68 eura
Denný vymeriavací základ živnostníka slúžiaci na výpočet jeho nemocenskej dávky tak v roku 2020 predstavoval 15,68 eura. Ak bol tento živnostník počas roka 2020 práceneschopný 30 dní, dostal za prvé tri dni 25 % z denného základu a za ďalšie dni 55 % z denného základu. Za prvé tri dni PN tak v roku 2020 dostal 11,76 eura (0,25×15,68×3) a za zvyšných 27 dní to bolo 232,85 eura (0,55×15,68×27). Spolu tak nemocenská dávka v roku 2020 za 30 dní PN dosiahla 244,61 eur.
Za január až jún 2020 platil živnostník odvody z minimálneho vymeriavacieho základu 506,50 eura. Od júla 2020 sa jeho vymeriavací základ vzhľadom na vyššie príjmy v roku 2019 zvýšil na 605,20 eura. Za júl až december 2020 tak platil sociálne odvody z vymeriavacieho základu 605,20 eura. Jeho denný vymeriavací základ na výpočet nemocenskej dávky na rok 2021 vypočítame takto: (506,50×6)+(605,20×6)/365= 18,30 eura
Denný vymeriavací základ živnostníka slúžiaci na výpočet jeho nemocenskej dávky v roku 2021 tvorí suma 18,30 eura. Za prvé tri dni „péenky“ tak v roku 2021 dostane 13,73 eura (0,25×18,30×3), za zvyšných 27 dní to bude 271,76 eura (0,55×18,30×27). Spolu tak nemocenská dávka za 30 dní PN v roku 2021 predstavuje 285,49 eura.
Materská dávka tvorí 75 % z denného vymeriavacieho základu. Sociálna poisťovňa vypláca materskú dávku spravidla 34 týždňov od vzniku nároku na ňu.
Prečítajte si tiež: Rakovina u detí a potrebná starostlivosť
Živnostníčka, ktorá platila minimálne odvody a išla v roku 2020 na materskú dovolenku, dostala za každý kalendárny deň materskú dávku v sume 11,76 eura (0,75xdenný vymeriavací základ 15,68 eura). Za mesiac, ktorý trval 30 dní, tak dostala materskú dávku vo výške 352,80 eura. Pri 31-dňovom mesiaci by materská dávka tvorila 364,56 eura.
Živnostníčka, platiaca v roku 2020 najnižšie možné sociálne odvody, má v roku 2021 pri nástupe na materskú dovolenku nárok na materskú dávku v sume 12,50 eura za každý kalendárny deň (0,75 x denný vymeriavací základ 16,65 eura). Pri 30-dňovom mesiaci tak v roku 2021 dostane materskú dávku vo výške 375 eur a pri 31-dňovom mesiaci materská dávka bude predstavovať 387,50 eura. Oproti roku 2020 tak najnižšia materská dávka za 30 dní stúpne o 22,20 eura a pri 31 dňoch vzrastie o 22,94 eura.
Živnostníčka platila v roku 2019 do Sociálnej poisťovne odvody z minimálneho mesačného vymeriavacieho základu 477 eur. Jej denný vymeriavací základ na výpočet dávky sa určí tak, že sa spočítajú všetky vymeriavacie základy v danom roku a výsledok sa vydelí počtom dní v roku. Denný vymeriavací základ na rok 2020 sa určuje takto: (477×12)/365 = 15,68 eura
V roku 2020 by táto živnostníčka za jeden deň tehotenstva, resp. starostlivosti o narodené dieťa dostala materskú dávku v sume 75 % z denného vymeriavacieho základu, čo je 11,76 eura (0,75×15,68). Pri 30-dňovom mesiaci by materská dávka dosiahla 352,80 eura a pri 31-dňovom mesiaci by predstavovala 364,56 eura.
Za január až jún 2020 uhrádzala živnostníčka sociálne odvody z minimálneho vymeriavacieho základu 506,50 eura. Od júla 2020 sa jej vymeriavací základ živnostníčky vzhľadom na vyššie príjmy v roku 2019 zvýšil na 705,80 eura. Za júl až december 2020 tak platila sociálne odvody z vymeriavacieho základu 705,80 eura. Jej denný vymeriavací základ na výpočet materskej dávky na rok 2021 vypočítame takto: (506,50×6)+(705,80×6)/365= 19,93 eura
Prečítajte si tiež: Nároky žien na zdravotnú starostlivosť
V roku 2021 tak živnostníčka za jeden deň tehotenstva, resp. starostlivosti o narodené dieťa dostane materskú dávku v sume 75 % z denného vymeriavacieho základu, čo je 14,95 eura (0,75×19,93). Pri 30-dňovom mesiaci materská dávka dosiahne 448,50 eura a pri 31-dňovom mesiaci bude predstavovať 463,45 eura.
Ošetrovné predstavuje 55 % z denného vymeriavacieho základu a poskytuje sa za kalendárne dni, najviac však 10 dní. Od 1. apríla 2021 sa štandardné, tzv. krátkodobé ošetrovné vypláca najviac 14 dní. Okrem toho sa od apríla 2021 zaviedlo tzv. dlhodobé ošetrovné, ktoré bude Sociálna poisťovňa vyplácať najviac 90 dní. Na túto dávku má nárok nemocensky poistený živnostník, ktorý bude doma ošetrovať ťažko chorú blízku osobu (tzv. paliatívna starostlivosť). Dlhodobé ošetrovné má kompenzovať situácie, keď rodina nedokáže ťažko chorého blízkeho príbuzného umiestniť do zariadenia sociálnych služieb.
Živnostník s minimálnym sociálnym poistením dostal v roku 2020 ošetrovné za jeden deň vo výške 8,62 eura (0,55 x15,68 eur). Ak ošetrovanie člena rodiny trvalo desať dní, tak dávka dosiahla 86,20 eura. V roku 2021 roku živnostník, ktorý v roku 2020 naďalej platil minimálne odvody, dostane za každý deň ošetrovania člena rodiny dávku v sume 9,16 eura (0,55×16,65 eura). Za desať dní trvania OČR dávka dosiahne 91,60 eura. V porovnaní s rokom 2020 tak ošetrovné v takomto prípade stúpa o 5,40 eura.
Živnostník uhrádzal celý rok 2019 sociálne odvody z minimálneho vymeriavacieho základu 477 eur. Jeho denný vymeriavací základ na výpočet dávky sa určí tak, že sa spočítajú všetky vymeriavacie základy v danom roku a výsledok sa vydelí počtom dní v roku. Denný vymeriavací základ na rok 2020 sa určil nasledovne: (477×12)/365 = 15,68 eur
Denná suma ošetrovného pre tohto živnostníka v roku 2020 predstavovala 55 % z denného vymeriavacieho základu, teda 8,62 eura (0,55×15,68). Za desať dní trvania „óčeerky“ tak živnostník vlani dostal 86,20 eura.
Prvú polovicu roka 2020 platil živnostník odvody z minimálneho vymeriavacieho základu 506,50 eura. Keďže v roku 2019 sa jeho príjmy oproti roku 2018 zvýšili, od júla 2020 jeho vymeriavací základ na platenie sociálnych odvodov vzrástol na 601,80 eura. Jeho denný vymeriavací základ na výpočet ošetrovného na rok 2021 vypočítame takto: (506,50×6)+(601,80×6)/365 = 18,22 eura
Denná suma ošetrovného pre tohto živnostníka v roku 2021 dosiahne 55 % z denného vymeriavacieho základu, teda 10,02 eura (0,55×18,22). Za desať dní trvania „óčeerky“ tak živnostník v tomto roku dostane 100,20 eura.
Ak vám lekár vystaví „péenku“ elektronicky (ePN), v Sociálnej poisťovni nemusíte podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa. Ak vám lekár „péenku“ vystaví na papierovom tlačive, o dávku požiadate prostredníctvom II. dielu potvrdenia.
SZČO (živnostník), ktorý je dočasne PN alebo je na OČR-ke nemusí počas tejto doby platiť odvody do Sociálnej, ani do zdravotnej poisťovne. V prípade, ak však SZČO (živnostník) počas doby ošetrovania alebo počas doby uznania za dočasne PN nepoberá dávku, t. j. nemocenskú dávku alebo ošetrovné (nemá na ňu nárok), musí si naďalej platiť preddavky do zdravotnej poisťovne. Počas tohto obdobia však odvody do Sociálnej poisťovne neplatí.
Za práceneschopného sa považuje živnostník z dôvodu choroby, choroby z povolania, úrazu, pracovného úrazu či ak má nariadené karanténne opatrenie. V týchto prípadoch môže mať nárok na nemocenskú dávku, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa.Nárok však Sociálna poisťovňa prizná iba tomu živnostníkovi, ktorý má lekárom potvrdenú dočasnú pracovnú neschopnosť a je povinne alebo dobrovoľne nemocensky poistený. Okrem toho živnostník nemôže poberať materské, musí mať zaplatené poistné na nemocenské poistenie včas a v správnej výške. Toleruje sa suma dlžného poistného iba nižšia ako 5 eur.
Už pri poistení nastáva problém, pretože tá SZČO, ktorá by chcela dávku získať a je dobrovoľne nemocensky poistená, musí mať najmenej 270 dní poistenia v posledných dvoch rokoch. V opačnom prípade jej nárok na nemocenské zaniká.Živnostníci, ktorým nevznikla povinnosť platiť sociálne odvody, nemajú nárok na nemocenské dávky počas dočasnej PN.
Na rozdiel od zamestnancov, pre živnostníkov nárok na nemocenské vzniká po splnení podmienok už od 1. dňa dočasnej PN. Výška nemocenskej dávky však vychádza z denného vymeriavacieho základu (ďalej len „DVZ“) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (ďalej len „PDVZ“). Ako informuje Sociálna poisťovňa na stránke, DVZ, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, sa spočítajú a vydelia počtom dní rozhodujúceho obdobia. Do počtu dní sa nezapočítavajú dni neplatenia poistného, napr. dni dočasnej pracovnej neschopnosti. DVZ sa následne zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
PDVZ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.Pri výpočte dávok sa namiesto DVZ použije PDVZ, napríklad v prípade, ak živnostník nedosiahol v rozhodujúcom období vymeriavacie základy na platenie poistného na nemocenské poistenie. Taktiež sa PDVZ využije, ak dobrovoľne poistený živnostník nebol nepretržite poistený 26 týždňov. Pri PDVZ je následne rovnaký výpočet ako pri DVZ.
Výška nemocenskej dávky sa líši podľa toho, koľko dní trvá PN a akým spôsobom si práceneschopnosť človek privodil. Medzi 1. a 3. dňom PN bude živnostník poberať 12,5 % DVZ alebo PDVZ. Od 4. Minimálna výška pri výpočte nie je stanovená. Ak však dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikne v období od 1. januára do 31. decembra 2024, DZV ani PDVZ nesmie byť vyšší ako 85,7425 eur. Celková maximálna výška nemocenského na jeden kalendárny deň teda predstavuje v 1. až 3. deň dočasnej PN sumu 21,435625 eur. Od 4.
Rovnako ako zamestnanec, aj živnostník je počas poberania nemocenskej dávky povinný dodržiavať liečebný režim určený jeho ošetrujúcim lekárom. A aj v tomto prípade je živnostník kontrolovaný zamestnancom Sociálnej poisťovne. Kontroly sa vykonávajú 7 dní v týždni. Ak sa teda živnostník spolieha, že na víkend či sviatok niekam odbehne, môže sa s týmto nápadom rozlúčiť. SZČO sa musí počas tohto obdobia zdržiavať na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského alebo ohlásenej pri vzniku dočasnej PN v Elektronickom účte poistenca.Pri kontrole je nutné sa preukázať občianskym preukazom alebo iným dokladom. Živnostník je povinný dodržiavať čas povolených vychádzok a podľa povahy ochorenia sa vyhýbať fajčeniu, alkoholickým nápojom a vyhnúť sa zdržiavaniu v pohostinských zariadeniach. Taktiež sa musí dostaviť na kontrolnú prehliadku k ošetrujúcemu lekárovi. Ak živnostník poruší v akomkoľvek bode liečebný proces, poisťovňa mu nevyplatí nemocenské dávky a dokonca mu môže uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eur.
Spôsob podania žiadosti o nemocenské dávky u živnostníka sa líši v závislosti od formy PNky:
Pri elektronickej PN komunikácia so Sociálnou poisťovňou a inštitúciami prebieha elektronicky a samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku. Pri papierovej PN živnostník povinne vyplní a podpíše časť „Vyhlásenie poistenca“ na II. dielu tlačiva „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“. Počas trvania PN živnostník podpíše a zašle na pobočku Sociálnej poisťovne „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“. Ak dočasnú PN lekár ukončí, živnostník podpíše IV. diel potvrdenia a zašle na pobočku Sociálnej poisťovne.
Sociálna poisťovňa poskytuje živnostníkom prístup k informáciám o dávkach prostredníctvom elektronických služieb - tzv. Elektronický účet poistenca. Tu nájdu informácie o poistení a výplate dávok.
Nemocenská dávka sa vypláca za kalendárne dni a je splatná najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, za ktorý nemocenská dávka patrí. Sociálna poisťovňa oznamuje prijímateľovi dávky skutočnosť, že mu bola dávka priznaná, a súčasne ho informuje o výške priznanej dávky a dobe jej trvania.
V súvislosti s koronavírusom bolo zavedené „pandemické ošetrovné“ a „pandemické nemocenské“ poskytované v čase krízovej situácie.