Nastavenie procesov vymáhania penále a hodnotenie v kontexte slovenského sociálneho poistenia

Tento článok sa zaoberá procesmi vymáhania penále a ich hodnotením v kontexte sociálneho poistenia na Slovensku, s dôrazom na legislatívny rámec a jeho dopady na rôzne skupiny poistencov a zamestnávateľov.

Legislatívny rámec sociálneho poistenia

Základným právnym predpisom upravujúcim sociálne poistenie na Slovensku je zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý bol viackrát novelizovaný s cieľom reagovať na meniace sa spoločenské a ekonomické podmienky. Tento zákon prešiel rekodifikáciou, čiže rekonštrukciou zákona č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 639/2002 Z. z. Potreba zmeny zákona č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 639/2002 Z. z. vyplynula z cieľov a úloh, ktoré si súčasná vláda Slovenskej republiky vytýčila a ku ktorým sa zaviazala vo svojom Programovom vyhlásení. Tieto zmeny majú zásadný charakter a sú tak rozsiahle, že ich zapracovanie do zákona č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 639/2002 Z. z.

Dňa 24. septembra 2003 Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť v zásade od 1. januára 2004. Dňa 22. októbra 2003 prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky zákon o sociálnom poistení z 24. septembra 2003 na opätovné prerokovanie. Národná rada Slovenskej republiky 30. októbra 2003 zákon o sociálnom poistení opätovne prerokovala a schválila.

Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sa k 1. januáru 2004 novelizoval zákonom č. 551/2003 Z.z., zákonom č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a k 1. februáru 2004 zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákonom č. 43/2004 Z. z. V súvislosti so schválením zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa realizuje reforma systému dôchodkového zabezpečenia a zavádza sa systém starobného dôchodkového sporenia príspevkovo definovaný, bolo potrebné prepojiť tento systém starobného dôchodkového sporenia so systémom dôchodkového poistenia zmenou a doplnením zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je realizované v článku III zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Povinná účasť na starobnom dôchodkovom sporení je ustanovená pre tie fyzické osoby, ktoré pred 1. januárom 2005 neboli dôchodkovo poistené. Fyzické osoby, ktoré pred 1. januárom 2005 boli dôchodkovo poistené, sa budú môcť rozhodnúť v období od 1. januára 2005 do 30.

S účinnosťou od 1. júla 2002 bol zákonom č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vytvorený osobitný systém sociálneho zabezpečenia pre tzv. poistencov silových rezortov.

Prečítajte si tiež: Ako vybrať jednolôžkovú posteľ pre seniora?

Rozsah a obsah sociálneho poistenia

Zákon o sociálnom poistení novovymedzuje sociálne poistenie nielen z hľadiska jeho rozsahu, ale aj z hľadiska jeho obsahu. Sociálne poistenie teda zahŕňa problematiku súčasného nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania, platenia príspevkov na poistenie v nezamestnanosti vrátane právnej úpravy poskytovania podpory v nezamestnanosti a platenia príspevku do garančného fondu vrátane právnej úpravy uspokojovania nárokov zamestnancov z pracovného pomeru pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ktoré do 31. decembra 2003 sú upravené viacerými osobitnými právnymi predpismi (napr. zákon č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov, zákon č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského poistenia v znení neskorších predpisov, vyhláška Ústrednej rady odborov č. 165/1979 Zb. o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského poistenia občanom v osobitných prípadoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 557/1990 Zb. o mimoriadnom poskytovaní starobného dôchodku niektorým baníkom v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, zákon č. 311/2001 Z. z.

V rekodifikovanom zákone o sociálnom poistení v porovnaní so zákonom č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 639/2002 Z. z. je pri vymedzení sociálneho poistenia uplatnený nový pohľad na poistný systém, ktorý spočíva v tom, že sa rozširuje možnosť dobrovoľného poistenia na každú fyzickú osobu, ktorá nepodlieha povinnému poisteniu a novo sa umožňuje dobrovoľné poistenie aj fyzickej osobe, ktorá súčasne podlieha povinnému poisteniu. Tento nový pohľad na poistný systém je uplatnený najmä v systéme nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti. Vo vzťahu k dôchodkovému poisteniu nový pohľad spočíva aj v tom, že výkon zárobkovej činnosti, t. j. činnosti zamestnanca a vyššie príjmovej samostatne zárobkovo činnej osoby, a príjem z neho dosahovaný nie sú právnymi skutočnosťami, ktoré by mali negatívny vplyv na výplatu dôchodkovej dávky.

Nemocenské poistenie je definované ako poistenie pre prípad vzniku sociálnej udalosti krátkodobého charakteru, ktorou je dočasná pracovná neschopnosť, ošetrovanie chorého člena rodiny, tehotenstvo a materstvo. Dôchodkové poistenie je definované ako poistenie pre prípad vzniku sociálnej udalosti dlhodobého charakteru, ktorou je staroba, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu (invalidita) a úmrtie. Účelom dôchodkového poistenia je zabezpečiť príjem pri vzniku týchto sociálnych udalostí pre fyzické osoby podliehajúce dôchodkovému poisteniu bez ohľadu na to, či toto dôchodkové poistenie je povinné alebo dobrovoľné.

Rekodifikovaný zákon o sociálnom poistení rozširuje sociálne poistenie v porovnaní so zákonom č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 639/2002 Z. z. Garančné poistenie ako súčasť sociálneho poistenia sa v zásade transformovalo do rekodifikovaného zákona o sociálnom poistení z právnej úpravy platobnej neschopnosti zamestnávateľa a uspokojovania nárokov zamestnancov z pracovného pomeru pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa obsiahnutej v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a z právnej úpravy garančného fondu, príspevkov do garančného fondu a postupu pri uspokojovaní nárokov z garančného fondu obsiahnutej v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov. V porovnaní so zákonom č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 639/2002 Z. z. rekodifikovaný zákon o sociálnom poistení upravuje garančné poistenie a poistenie v nezamestnanosti komplexne, t. j. nielen právnu úpravu platenia, odvádzania, kontroly a vymáhania poistného na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu tak, ako bola obsiahnutá v zákone č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 639/2002 Z. z., ale upravuje aj poskytovanie dávok z týchto systémov.

To znamená, že s účinnosťou od 1. januára 2004 prechádza do pôsobnosti Sociálnej poisťovne výkon garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti.

Prečítajte si tiež: Doplnkové dôchodkové poistenie Pohoda

Zárobková činnosť

Jedným zo základných pojmov sociálneho poistenia je zárobková činnosť, ktorej definovanie je relevantné vo vzťahu k vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti, pretože fyzickým osobám, ktoré vykonávajú zárobkovú činnosť, vzniká povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti priamo zo zákona o sociálnom poistení. Na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia zárobkovou činnosťou je činnosť zamestnanca a činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorej je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená.

Za zamestnanca na účely sociálneho poistenia sa považuje fyzická osoba v pracovnom pomere podľa zákona č. 311/2001 Z. z., v štátnozamestnaneckom pomere podľa zákona č. 312/2001 Z. z., v služobnom pomere napr. podľa zákona č. 154/2001 Z. z., v pracovnom vzťahu k družstvu podľa zákona č. 513/1991 Zb., pri výkone funkcie ústavného činiteľa podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z., pri výkone funkcie verejného ochrancu práv podľa zákona č. 564/2001 Z. z., pri výkone funkcie predsedu vyššieho územného celku podľa zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení zákona č. 445/2001 Z. z., starostu obce podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb., pri výkone funkcie poslanca vyššieho územného celku, poslanca obecného zastupiteľstva, poslanca mestského zastupiteľstva, poslanca miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave a poslanca miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Košiciach, pričom rozhodujúcou skutočnosťou pre nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca na účely sociálneho poistenia je ich dlhodobé uvoľnenie na výkon funkcie. Právne postavenie zamestnanca v sociálnom poistení zákon o sociálnom poistení priznáva aj doktorandovi v dennej forme doktorandského štúdia, pestúnovi v zariadení pestúnskej starostlivosti a fyzickej osobe vo výkone väzby a fyzickej osobe vo výkone trestu odňatia slobody za podmienky, že sú zaradené do práce.

Za zamestnanca na účely sociálneho poistenia sa nepovažuje fyzická osoba vo výkone trestu odňatia slobody, ktorá je zaradená na výkon iných prospešných prác podľa § 29a ods. 1 zákona č. 59/1965 Zb. S účinnosťou od 1. januára 2004 sa za zamestnanca nepovažuje spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý je za svoju prácu pre spoločnosť s ručením obmedzeným odmeňovaný formou, ktorá sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 366/1999 Z. z.

Právne postavenie zamestnanca nadobúda podľa zákona o sociálnom poistení v obmedzenom rozsahu aj fyzická osoba, ktorá vykonáva práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa Zákonníka práce, t. j. dohody o vykonaní práce a dohody o brigádnickej práci študentov. S účinnosťou od 1. januára 2004 dochádza k zmene zásadného charakteru vo vzťahu k fyzickým osobám, ktoré vykonávajú umeleckú činnosť alebo inú tvorivú činnosť podľa Autorského zákona, ktorá spočíva v tom, že tieto fyzické osoby sa nepovažujú za samostatne zárobkovo činné osoby. Podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2003 nadobúdali tieto fyzické osoby právne postavenie samostatne zárobkovo činných osôb len na základe svojho vyhlásenia, že umeleckú alebo inú tvorivú činnosť vykonávajú sústavne. Tento dobrovoľný prvok spočívajúci v ich vyhlásení o sústavnom výkone umeleckej a inej tvorivej činnosti pre nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby je nezlučiteľný so vznikom povinného nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia. Z tohto dôvodu je od 1. januára 2004 tento okruh fyzických osôb vypustený z definície samostatne zárobkovo činnej osoby a výkon umeleckej činnosti alebo inej tvorivej činnosti podľa zákona č. 618/2003 Z. z.

Princípy sociálneho poistenia

Poistencovi patria práva pri výkone sociálneho poistenia bez akejkoľvek priamej diskriminácie a nepriamej diskriminácie z dôvodu pohlavia najmä s odvolaním sa na manželský alebo rodinný stav, okrem ustanovení týkajúcich sa ochrany žien v dôsledku materstva, a bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod. Za priamu diskrimináciu sa považuje, keď sa s jednou fyzickou osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa zaobchádzalo s inou fyzickou osobou v porovnateľnej situácii na základe rasového alebo etnického pôvodu. Na označenie fyzickej osoby, z ktorej nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti vznikajú nároky na nemocenské dávky, dôchodkové dávky a dávku v nezamestnanosti, sa v zákone o sociálnom poistení zavádza pojem poistenec.

Prečítajte si tiež: MRP a dôchodok

Podľa § 1 ods. 2 sa zákon o sociálnom poistení nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníkov (ďalej len „policajt“), príslušníkov ozbrojených síl, ktorí vykonávajú profesionálnu službu v ozbrojených silách (ďalej len „profesionálny vojak“) a vojakov, ktorí sa počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravovali na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách (ďalej len „vojak prípravnej služby“), t. j. tieto fyzické osoby sú zo sociálneho poistenia vylúčené. Napriek tejto skutočnosti sa na účely dôchodkového poistenia aj tieto fyzické osoby považujú za poistenca vtedy, ak obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol im priznaný ani invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z.

Zamestnávateľ

V nadväznosti na definíciu zamestnanca zákon o sociálnom poistení taxatívne vymedzuje okruh fyzických osôb a právnických osôb, ktoré sa na účely sociálneho poistenia považujú za zamestnávateľa. Takéto taxatívne vymedzenie je relevantné najmä v súvislosti s plnením povinností, ktoré zákon o sociálnom poistení ukladá zamestnávateľovi. Nadobudnutie právneho postavenia zamestnávateľa právnickou osobou zákon o sociálnom poistení podmieňuje, aby jej sídlo alebo adresa jej organizačnej zložky boli na území Slovenskej republiky. Podmienkou pre nadobudnutie právneho postavenia zamestnávateľa fyzickou osobou je jej trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt podľa zákona č. 48/2002 Z. z.

Pracovný úraz

Definícia pracovného úrazu v zásade vychádza z právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Podľa právnej úpravy dôchodkového zabezpečenia účinnej do 31. decembra 2003 sa za pracovný úraz považoval aj úraz, ktorý utrpel zamestnanec na ceste do zamestnania a späť. S účinnosťou od 1. januára 2004 sa takýto úraz nebude považovať na účely sociálneho poistenia za pracovný úraz v súlade so zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Z tejto zásady zákon o sociálnom poistení ustanovuje výnimku, podľa ktorej pracovným úrazom je aj úraz, ktorý zamestnanec utrpí na ceste súvisiacej s vykonávaním služobnej cesty.

Vymáhanie penále

Sociálna poisťovňa má zákonné právo vymáhať penále za nesplnenie povinností vyplývajúcich zo zákona o sociálnom poistení. Medzi tieto povinnosti patrí najmä včasné a správne odvádzanie poistného na sociálne poistenie. V prípade, ak zamestnávateľ alebo SZČO túto povinnosť nesplní, Sociálna poisťovňa je oprávnená uložiť penále.

Proces vymáhania penále

Proces vymáhania penále začína spravidla výzvou na zaplatenie dlžného poistného a penále. Ak dlžník na túto výzvu nereaguje, Sociálna poisťovňa môže pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o uložení penále. Toto rozhodnutie musí obsahovať presný výpočet dlžnej sumy, výšku penále a lehotu na zaplatenie.

V prípade, ak dlžník nezaplatí penále ani v stanovenej lehote, Sociálna poisťovňa môže začať exekučné konanie. Exekúcia sa môže realizovať rôznymi spôsobmi, napríklad zrážkami zo mzdy, prikázaním pohľadávky z účtu alebo predajom majetku dlžníka.

Hodnotenie efektivity vymáhania penále

Efektivita vymáhania penále je dôležitým ukazovateľom pre zabezpečenie finančnej stability systému sociálneho poistenia. Sociálna poisťovňa pravidelne vyhodnocuje úspešnosť vymáhania penále a prijíma opatrenia na zlepšenie tohto procesu. Medzi tieto opatrenia patrí napríklad optimalizácia procesov, zlepšenie komunikácie s dlžníkmi a využívanie moderných technológií.

Zdravotné poistenie a jeho súvislosti

Verejné zdravotné poistenie na Slovensku upravuje zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon definuje okruh osôb, ktoré sú verejne zdravotne poistené, ich práva a povinnosti, ako aj povinnosti zdravotných poisťovní.

Vznik a zánik verejného zdravotného poistenia

Verejné zdravotné poistenie vzniká narodením, ak ide o fyzickú osobu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo o nezaopatreného rodinného príslušníka. U fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie vzniká aj dňom nasledujúcim po dni zániku skutočností uvedených v § 3 ods. 2 písm. zákona č. 580/2004 Z. z. U fyzickej osoby, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie vzniká dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 3, alebo dňom získania trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, ak súčasne nie je osobou podľa § 3 ods. 2 písm. zákona č. 580/2004 Z. z.

Verejné zdravotné poistenie zaniká smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho. U fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. zákona č. 580/2004 Z. z. U fyzickej osoby, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká dňom zániku skutočností uvedených v § 3 ods. zákona č. 580/2004 Z. z.

Povinnosti poistenca

Poistenec má právo podať prihlášku v zdravotnej poisťovni, ktorú si vybral. To neplatí, ak verejné zdravotné poistenie vzniklo na základe skutočností uvedených v § 3 ods. 3 písm. j); zákonný zástupca poistenca podľa § 3 ods. 3 písm. j) alebo fyzická osoba, ktorej bol poistenec podľa § 3 ods. 3 písm. j) zverený do starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, môže podať prihlášku za tohto poistenca len do zdravotnej poisťovni, v ktorej je verejne zdravotne poistený zákonný zástupca alebo fyzická osoba, ktorej bol poistenec podľa § 3 ods. 3 písm. j) zverený do starostlivosti na základe rozhodnutia súdu. Poistenec môže zmeniť príslušnú zdravotnú poisťovňu vždy len k 1. januáru nasledujúceho kalendárneho roka. Prihlášku možno podať najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka.

Ak poistenec podal prihlášku do 30. septembra kalendárneho roka, zdravotná poisťovňa, ktorá prihlášku potvrdila, je jeho príslušnou zdravotnou poisťovňou od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka. Ak poistenec podal prihlášku po 30. septembri kalendárneho roka, prihláška sa považuje za podanú 1.

Prihláška a späťvzatie prihlášky

Prihlášku možno podať len v jednej zdravotnej poisťovni. Ak poistenec podal prihlášku vo viacerých zdravotných poisťovniach, prihlášku mu na základe oznámenia úradu podľa odseku 8 písm. a) potvrdí tá zdravotná poisťovňa, v ktorej podal prihlášku ako v prvej; tým nie je dotknuté ustanovenie § 7 ods. 2 štvrtej vety. Ak poistenec podal prihlášku v lehote ustanovenej v odseku 1, potvrdením prihlášky je zdravotná poisťovňa príslušná na vykonávanie verejného zdravotného poistenia poistenca (ďalej len „príslušná zdravotná poisťovňa“), a to odo dňa skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia (§ 4). Ak poistenec podal prihlášku po uplynutí lehoty ustanovenej v odseku 1, je príslušnou zdravotnou poisťovňou odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia zdravotná poisťovňa, ktorá mu po uplynutí lehoty potvrdila prihlášku. Zdravotná poisťovňa zároveň oznámi porušenie tejto povinnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“). Ak poistenec nepodal prihlášku, aj keď ju podať mal, príslušnou zdravotnou poisťovňou na úhradu zdravotnej starostlivosti v členskom štáte sa stane zdravotná poisťovňa, ktorú si poistenec vyberie a ktorej uhradí poistné na zdravotné poistenie odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia.

Späťvzatie prihlášky musí byť zdravotnej poisťovni doručené najneskôr do 30 dní odo dňa podania prihlášky. Na účel uplatnenia lehoty na späťvzatie prihlášky podanej po 30. septembri príslušného kalendárneho roka sa ustanovenie § 7 ods.

Neodkladná zdravotná starostlivosť

Poistenec, ktorý nepodal prihlášku, má právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti (ďalej len „neodkladná starostlivosť“), ktorú uhrádza zdravotná poisťovňa s najväčším počtom poistencov; to neplatí, ak ide o nepodanie prihlášky za maloletého poistenca. Skutočnosť, či ide o neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje zdravotná poisťovňa s najväčším počtom poistencov.

Novela Exekučného poriadku a jej dopady

V roku 2017 vstúpila do platnosti novela Exekučného poriadku (zákon č. 2/2017 Z. z.), ktorá priniesla viaceré zmeny v exekučnom konaní. Cieľom novely bolo zefektívniť vymáhanie pohľadávok, avšak niektoré zmeny vyvolali kritiku a obavy z negatívnych dopadov na vymožiteľnosť práva.

Nedostatky a problémy novely

Medzi najčastejšie kritizované zmeny patrí vypustenie fikcie doručenia pri právnických osobách, zavedenie náhodného výberu exekútora a nastavenie paušálnych výdavkov exekútora. Tieto zmeny podľa kritikov spôsobujú zbytočné prekážky v procesnom postupe, zvyšujú administratívnu záťaž a znižujú motiváciu exekútorov k efektívnemu vymáhaniu pohľadávok.

Náhodný výber exekútora a Ústava SR

V priebehu legislatívneho procesu ako aj po ňom sa objavili viaceré analýzy, ktoré upozorňovali na možný rozpor náhodného prideľovania vecí súdnym exekútorom s Ústavou SR. Niektoré však jednoducho zabúdali na to, že výk…

Dlžobné amnestie a ich dopady

V súvislosti s aktuálnou témou sa pokúsim stručne vyjadriť k populistickým návrhom na tzv. „exekučné amnestie“, nakoľko sa objavili medializované informácie o tom, že na Slovensku sú exekúcie vedené voči trom miliónom ľudí, resp. že každý druhý občan má exekúciu a pod. Samozrejme sú tieto informácie nepravdivé. Uvedené číslo zahŕňa totiž exekúcie vedené voči fyzickým osobám, ako aj právnickým osobám. Navyše, voči väčšine subjektov nie je vedená iba jedna exekúcia, ale spravidla niekoľko. V Českej republike vznikol zaujímavý projekt MAPA EXEKUCÍ, z ktorého vyplýva, že exekúcie sú vedené približne proti 9,33 % obyvateľov starších ako 15 rokov. Vychádzajúc z týchto údajov by u nás mohlo ísť o skupinu cca 430 tisíc ľudí.

Pre mnohých bude iste prekvapujúce, že najväčším veriteľom vymáhajúcim peňažné nároky v týchto exekúciách nie sú banky alebo zatracované nebankové inštitúcie, ale Slovenská republika, presnejšie ide o pohľadávky verejnoprávneho charakteru (prevažne ide o vymáhanie poistného, daňových pohľadávok, rôznychpokút a poplatkov). Práve tieto verejnoprávne nároky majú pri exekúcii zrážkami zo mzdy osobitné prednostné postavenie.

tags: #nastavenie #procesov #vymahanie #penale #hodnotenie