Návrh na Vklad do Katastra Nehnuteľností: Kompletný Sprievodca

Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa pri zmluvných prevodoch nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Je dôležité vedieť, že vlastníkom nehnuteľnosti sa nestávate k dátumu uvedenému v kúpnej zmluve, ale až vkladom. Ak nadobúdate novú nehnuteľnosť, či už kúpou alebo darovaním, je potrebné podať návrh na vklad do katastra nehnuteľností.

Vklad Ako Druh Zápisu do Katastra Nehnuteľností

Vklad je úkonom katastrálneho odboru okresného úradu a vyžaduje sa pre všetky zmluvné prevody nehnuteľností. Priznávajú sa mu právotvorné účinky, pretože až ním vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je síce platná okamihom podpisu jej zmluvnými stranami, vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti sa stávate až vkladom do katastra. Katastrálny odbor okresného úradu vykoná vklad až na základe právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu, ktorým sa završuje konanie o návrhu na vklad.

Konanie o Povolení Vkladu

Konanie o povolení vkladu možno začať výlučne na návrh, katastrálny odbor nikdy nezačne konať z vlastnej iniciatívy. Návrh na začatie konania je oprávnený podať účastník právneho úkonu (teda aspoň jedna zmluvná strana). Návrh na vklad sa podáva písomne, podpisy účastníkov nemusia byť na návrhu úradne overené.

Návrh na vklad musí obsahovať povinné náležitosti v zmysle katastrálneho zákona. Návrh na vklad musí vždy obsahovať minimálne povinné náležitosti, ktoré upravuje zákon č. 162/1995 Z. z.

Náležitosti Návrhu na Vklad

Zmeny v katastrálnom zákone, ktoré priniesla novela účinná od 1. októbra 2018, mení aj náležitosti návrhu na vklad. V prípade, ak povinné náležitosti návrh na vklad nebude obsahovať, príslušný okresný úrad, katastrálny odbor, konanie o návrhu na vklad preruší. Súčasne vyzve účastníka konania, aby v určitej lehote odstránil nedostatky návrhu alebo jeho príloh.

Prečítajte si tiež: Postup pri vrátení návrhu na kúpeľnú starostlivosť

Práva k nehnuteľnostiam sa zapisujú vkladom, záznamom alebo poznámkou, v súlade s § 4 katastrálneho zákona. Vklad je teda jedna z foriem zápisu do katastra. V súlade s § 5 ods. špecificické náležitosti a prílohy návrhu na vklad v súlade s § 30 a nasl.

1. Údaje o osobe, ktorá návrh podáva: Každý návrh musí obsahovať údaje o osobe, ktorá ho podáva. Podľa § 30 ods. 2 katastrálneho zákona sa o povolení vkladu začína na návrh účastníka. Podľa § 30 ods. 1 katastrálneho zákona účastníkom je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti. Teda napríklad ak je účastníkom kúpnej zmluvy predávajúci a kupujúci, konanie sa začína na návrh podaný predávajúcim i kupujúcim.
2. Adresovanie návrhu: To, ktorému okresnému úradu návrh adresovať, závisí od toho, kde sa nachádza nehnuteľnosť, ktorej sa návrh týka. Podľa § 22 ods. 2 a 3 KZ je príslušný ten okresný úrad, v ktorého územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť.
3. Predmet návrhu: Novela katastrálneho konania zaviedla ako jednu z povinných náležitostí aj predmet návrhu. Predmetom môže byť vklad, záznam, poznámka, oprava chýb katastrálneho operátu.
4. Právne úkony a nehnuteľnosti: Návrh na vklad musí obsahovať všetky právne úkony, ktoré obsahuje zmluva a podliehajú vkladu a všetky nehnuteľnosti týkajúce sa právnych úkonov, ktoré obsahuje zmluva a podliehajú vkladu. Uvedené upravuje § 30 ods. Napríklad ak zmluva obsahuje prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti predajom nehnuteľnosti a súčasne zriadenie vecného bremena k určitej nehnuteľnosti. Ak sú predmetom návrhu na vklad do katastra právne vzťahy z viacerých druhov právnych úkonov, poplatok za návrh na vklad sa vyberá za každý právny úkon osobitne. Uvedené upravuje zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v platnom znení v Prílohe, časť I.
5. Označenie nehnuteľností: Označenie nehnuteľností podľa § 42 ods. 2 písm. Katastrálny zákon však špecifikuje, ako tieto nehnuteľnosti označiť.
6. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu: V návrhu na vklad sa musí uviesť veľkosť spoluvlastníckeho podielu zlomkom k celku.
7. Prílohy návrhu: Prílohy k návrhu na vklad sa v návrhu musia označiť. Nestačí ich teda len priložiť. Prílohami návrhu na vklad sú v zmysle § 30 ods. plnomocenstvo, ak je niektorý z účastníkov konania zastúpený splnomocnencom. Podpis splnomocniteľa (účastníka konania, ktorý udeľuje plnomocesntvo) musí byť úradne overený, ak sa úradne overenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. ďalšie listiny, ktoré majú dôkaznú hodnotu pre konanie o návrhu na vklad. Týmito listinami môže byť napríklad geometrický plán, pokiaľ ide o geometrický plán vyhotovený pred 1. Pri podaní návrhu na vklad elektronicky, sa aj prílohy prikladajú elektronicky. Musia byť však autorizované v súlade so zákonom č. 305/2013 Z. z.
8. Zápis údajov: pri zápise údajov podľa § 46 ods. 2 až 4, 6 až 8 (napr. Číslo úradného overenia geometrického plánu postačuje v týchto prípadoch, iba ak ide o geometrické plány vyhotovené po 1. Ak ide o geometrické plány vyhotovené pred 1. októbrom 2018, tie sa musia k návrhu priložiť.
9. Povinne zverejňované zmluvy: Povinne zverejňované zmluvy upravuje zákon č. 211/2000 Z.
10. Žiadosť o urýchlené konanie: Žiadosť o urýchlené konanie o vklade nie je povinnou náležitosťou. So žiadosťou o urýchlené konanie je spojený vyšší správny poplatok v zmysle zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v platnom znení v Prílohe, časť I. Výšku poplatku za návrh na vklad je možné znížiť tým, že sa podá vopred oznámenie o návrhu na vklad podľa § 30 ods. 3 katastrálneho konania.

Prílohy k Návrhu na Vklad do Katastra

K návrhu na vklad je potrebné priložiť potrebné prílohy, predovšetkým zmluvu, na základe ktorej má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, a to v dvoch vyhotoveniach. Ďalšie prípadné prílohy k návrhu ustanovuje katastrálny zákon. Ak sa prevádza byt, k návrhu na vklad je potrebné doložiť vyhlásenie správcu, že predávajúci nemá nedoplatky ani dlhy na úhradách za služby spojené s prevádzaným bytom.

Taktiež je dôležité zdôrazniť, že ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, prejavy účastníkov musia byť na tej istej listine. Listinou sa v tomto prípade rozumie také spojenie hárkov, aby technicky tvorili nedeliteľný celok, napríklad pevným zošitím (obdobne spôsobu, akým hárky spája notár). Ak sa prevádza nehnuteľnosť, podpisy prevodcov (predávajúcich) v zmluve musia byť úradne overené (na matrike alebo u notára).

Rozhodovanie o Návrhu na Vklad do Katastra

Návrh na vklad je potrebné podať na tom okresnom úrade (katastrálnom odbore), v obvode ktorého sa nehnuteľnosť nachádza. Ak je katastru doručený návrh na vklad, na návrhu sa vyznačí dátum, presná hodina a minúta jeho doručenia (podania). Tento čas je dôležitý pre určenie práva prednosti - kataster bude rozhodovať najskôr o tom návrhu, na ktorom je uvedený skorší čas prijatia.

Predmetom konania o povolení vkladu je posudzovanie zákonných náležitostí samotného návrhu, ale aj formálnych a obsahových náležitostí zmluvy, ktorou sa nehnuteľnosť prevádza. Ak kataster zistí, že návrh na vklad nemá predpísané náležitosti, konanie preruší a účastníka vyzve, aby v určenej lehote nedostatky odstránil. V praxi častokrát zmluvné strany nesprávne špecifikujú nehnuteľnosť, ktorá je predmetom prevodu, prípadne zabudnú uviesť správny register katastra („C“/„E“), alebo neuvedú všetky potrebné osobné údaje.

Prečítajte si tiež: Návrh zmien dôchodkového veku 1958

Ak účastník opravu návrhu v stanovenej lehote nespraví, okresný úrad (katastrálny odbor) konanie zastaví a pre zavkladovanie vlastníctva bude potrebné podať nový návrh. Ak sú podmienky na vklad splnené (návrh ani zmluva netrpia vadami), kataster vklad povolí.

Rozhodnutie o Návrhu na Vklad do Katastra

Písomné rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom jeho vydania. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nie je možné podať odvolanie, návrh na obnovu konania a nemožno ho preskúmať ani mimo odvolacieho konania. Odvolanie možno podať len proti tomu rozhodnutiu, ktorým katastrálny odbor okresného úradu zamietol vklad, a to do 30 dní od jeho doručenia. Ak úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne príslušný (krajský) súd.

Dĺžka Trvania Prepisu na Katastri

Zákon ukladá katastru povinnosť rozhodnúť o návrhu na vklad najneskôr do 30 dní od jeho doručenia. V prípade, že zmluva o prevode nehnuteľnosti bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo bola autorizovaná advokátom (a vkladu nebránia iné skutočnosti), kataster rozhodne o návrhu do 20 dní.

Oprava alebo Doplnenie Podania

Ak zmluva po podaní návrhu na vklad obsahuje chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, vykoná sa jej oprava dodatkom k zmluve alebo doložkou na zmluve, ak s tým účastníci súhlasia.

Elektronické Podanie Návrhu a Zrýchlený Vklad

Návrh na vklad do katastra elektronicky je tiež možné podať. Náležitosti sú v tom prípade rovnaké ako pri písomnom podaní. Ak má podanie urobené elektronicky všetky náležitosti, výška správnych poplatkov sa znižuje na polovicu. Všetky prílohy však musia byť autorizované podľa osobitného predpisu.

Prečítajte si tiež: Kritériá prijatia do denného stacionára

Účastník môže požiadať o zrýchlený vklad do katastra, kedy Okresný úrad rozhoduje o návrhu do 15 dní od jeho podania. Podmienkou je však zaplatenie správneho poplatku v sume 133 eur.

Dedenie a Kataster Nehnuteľností

K dedičskému konaniu dochádza po úmrtí človeka s cieľom rozhodnúť, ako sa naloží s jeho majetkom. Do dedičstva patrí celý majetok zomrelého, teda jeho aktíva aj pasíva, ktorý mu patril ku dňu smrti, vrátane dlhov zosnulého - voči bankám, poisťovniam, nebankovkám, daňovému úradu a pod.

Dedenie zo Zákona a zo Závetu

Dedenie zo závetu - poručiteľ môže zanechať závet, v ktorom určí svojich dedičov. Oveľa častejšie prebieha dedičské konanie na základe dedenia zo zákona, ktorý pozostalých delí na 4 dedičské skupiny. Dedenie zo zákona upravuje občiansky zákonník. Pozostalých rozdeľuje do 4 skupín. Určuje poradie, v ktorom sa dostávajú k možnosti dediť. Dedičské skupiny sú rozdelené tak, aby mali prednosť príbuzní v priamom rade - deti, vnuci a podobne. Dedenie v priamom rade má výhodu v podobe daňovej úľavy.

1. Zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé). Ak niektoré dieťa nededí, jeho podiel prechádza na jeho potomkov. Ak zomrelý nebol ženatý/vydatá, majetok si rovným dielom delia deti. Ak zomrelý nemal deti, prechádza dedenie na 2.
2. osoby, ktoré žili s poručiteľom aspoň rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa (napr. V 2. skupine dedičia dedia rovnakým dielom, pričom manžel/ka musí dostať aspoň polovicu.
3. Dedia rovnakým dielom.
4. Štvrtá skupina je pri dedení zo zákona poslednou.

Dedenie zo závetu má vždy prednosť pred dedením zo zákona. Problém však môže nastať, ak závet nie je platný alebo ak je platný len v obmedzenom rozsahu. Ak poručiteľ tieto osoby v závete neuviedol a zároveň ich právne nevydedil, závet nie je automaticky neplatný celý, ale len relatívne neplatný - a to v rozsahu, v akom zasahuje do práv neopomenuteľného dediča. Závet môže byť neplatný z viacerých dôvodov.

• poručiteľ v závete opomenie neopomenuteľných dedičov (deti, resp. V tomto prípade však závet nie je automaticky celý neplatný, ale len relatívne neplatný - teda v rozsahu, v akom porušuje práva neopomenuteľných dedičov.
• holografný závet - musí byť napísaný a vlastnoručne podpísaný poručiteľom. Ak chýba vlastnoručný podpis alebo ho spísala iná osoba, závet je neplatný.
• alografný závet - poručiteľ ho nenapíše vlastnou rukou, ale napríklad ho nadiktuje alebo napíše niekto iný. V takom prípade ho musí vlastnoručne podpísať a pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne vyhlásiť, že ide o jeho poslednú vôľu.
• závet spísala osoba, ktorá nebola spôsobilá na právne úkony (napr.

Správne napísaný testament musí mať písomnú formu. Najideálnejšie bude, ak spíšete závet priamo u notára. Predídete tak strate alebo úmyselnému zničeniu dokumentu, a notár, ktorý vedie dedičské konanie, pri lustrácii v zozname závetov zistí, že závet existuje a vyžiada si jeho odovzdanú kópiu od spisujúceho notára. Ďalšou podmienkou je, aby obsahoval presný opis toho, čo ktorý dedič dostane.

Závet môžete kedykoľvek zrušiť - napríklad tým, že ho odvoláte, zničíte alebo spíšete nový. Treba však pamätať, že novší závet ruší ten starší iba v rozsahu, v akom sa ich obsah prekrýva. Závetom tiež nie je možné vydediť neopomenuteľných dedičov (teda potomkov z 1. dedičskej skupiny). Dedičské právo majú neopomenuteľní dedičia - potomkovia zomrelého. Pri dedení po otcovi či matke sa rozlišuje, či ide o deti maloleté alebo plnoleté. Pre vydedenie potomkov musíte mať pádny dôvod.

Priebeh Dedičského Konania

Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom. Návrh na začatie dedičského konania nepodáva potenciálny dedič. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd. Začína ho na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Riešením dedičstva poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné. Potenciálni dediči si nemôžu vyberať, kto konanie povedie.

1. Skôr než sa začne majetok deliť, musí notár zistiť, čo patrí do dedičstva a kto má nárok dediť. zabezpečuje majetok pred znehodnotením (napr. Dedičské konanie môže byť zastavené už tu - ak zosnulý nemal žiadny alebo len majetok malej hodnoty.
2. V prípade, že sa dedičské konanie nezastavilo vo fáze prípravy, pokračuje prejednaním dedičstva. Splnomocnenec vás môže zastupovať počas celého konania i v jeho časti, teda na niektoré úkony (musia byť vymedzené v splnomocnení). Splnomocnencom môže byť právnik i akákoľvek fyzická osoba, ktorá s tým súhlasí, je právne spôsobilá a bude hájiť vaše záujmy. Ak chcete, aby vás v dedičskom konaní niekto zastúpil, musíte odovzdať „Splnomocnenie na zastupovanie v dedičskom konaní“. Dedičstvo môžete aj odmietnuť. Musíte to však stihnúť do 1 mesiaca odo dňa, kedy vás súd o možnosti a následkoch odmietnutia dedičstva upovedomil. Dôvody, ktoré vás vedú k odmietnutiu dedičstva, uvádzať nemusíte, nikto ich nebude skúmať. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy. Mali by ste vedieť, že dedičstva sa vzdávate a akceptujete ho ako celok. Nemôžete si nechať aktíva a odmietnuť pasíva. S odmietnutím dedičstva sa nespájajú žiadne poplatky. Odmietnutie dedičstva nie je možné, ak ste svojím konaním dali najavo, že dedičstvo odmietnuť nechcete. Odmietnutie dedičstva je záväzné, nemôžete ho odvolať.
3. Na konci konania súd vydá uznesenie o dedičstve, kde je uvedený majetok zosnulého a dohody dedičov. Uznesenie nadobúda právoplatnosť po uplynutí 15-dňovej lehoty, počas ktorej sa môžu dedičia odvolať.

Námietky a Odvolania v Dedičskom Konaní

Počas dedičského konania môžu účastníci namietať spôsob, akým sa konanie vedie - napríklad platnosť závetu, určenie dedičov, rozdelenie majetku alebo iné otázky týkajúce sa správnosti a zákonnosti postupu. Po vydaní uznesenia o dedičstve môže odvolanie podať len účastník konania, ak nesúhlasí s rozhodnutím súdu. Lehota na podanie odvolania je spravidla 15 dní od doručenia uznesenia. Ak sa po skončení dedičského konania objaví osoba, ktorá nebola účastníkom konania, ale tvrdí, že je dedičom, nemôže podať odvolanie.

Dodatočné Konanie o Dedičstve

K dodatočnému konaniu o dedičstve dochádza v prípade, že sa i po vydaní uznesenia o dedičstve objaví ďalší majetok zomrelého. Stať sa to môže aj s odstupom niekoľko desiatok rokov. Dodatočné konanie o dedičstve môže začať na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy. Žiadosť o začatie konania však často podáva dedič.

Návrh na obnovu dedičského konania nie je bezplatný. Platí sa 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať. Najmenej je to 10 eur, najviac 250 eur. Výšku sumy, ktorú notárovi zaplatíte upravuje Vyhláška č. 31/ 1993 Z. z. K sume poplatku z dedičstva sa ešte pripočítajú hotové výdavky notára a DPH. Odmena je najmenej 23 eur. Suma nad 663 800 eur sa do základu nezapočítava. Pri mimoriadne obťažných alebo časovo náročných úkonoch môže súdny komisár (notár) navrhnúť primerané zvýšenie odmeny, najviac však o 50 %. Poplatok platí ten z dedičov, ktorý nadobúda dedičstvo. Súdny poplatok za prejednanie dedičstva upravuje Zákon č. 71/1992 Zb.

Príklad z praxe: Žaloba o Určenie, že Nehnuteľnosti Patria do Dedičstva

Príkladom komplikovaného prípadu je situácia, kedy po smrti otca neboli určité nehnuteľnosti zahrnuté do dedičstva, nakoľko notárka poukazovala na spochybnené vlastnícke právo. Dcéra zosnulého podala žalobu o určenie, že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva.

Detailný Popis Prípadu

Navrhovateľka, dcéra Petra Suchého, zomrelého v roku 2009, tvrdila, že do dedičstva po jej otcovi nebol zahrnutý podiel na byte a pozemkoch, ktoré boli v bezpodielovom spoluvlastníctve jej rodičov. Notárka nezahrnula tieto nehnuteľnosti do súpisu dedičstva, poukazujúc na spochybnené vlastnícke právo a na to, že vlastníčkou je v súčasnosti uvedená matka navrhovateľky.

Navrhovateľka predložila právoplatný rozsudok Okresného súdu Zvolen a Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý určoval, že jej otec je bezpodielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností. Napriek tomu, že jej matka darovala tieto nehnuteľnosti svojej neteri, navrhovateľka argumentovala, že darovacia zmluva je neplatná, pretože matka konala bez súhlasu otca a v rozpore s dobrými mravmi.

Argumentácia Navrhovateľky

Navrhovateľka tvrdila, že jej matka účelovo previedla nehnuteľnosti na inú osobu, aby neboli vyporiadané v rámci BSM po rozvode rodičov. Poukazovala na to, že rozsudok okresného súdu deklaroval, že jej otec je bezpodielovým spoluvlastníkom, a že matka konala v rozpore s § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý vyžaduje súhlas oboch manželov pri nakladaní so spoločnými vecami.

Dôsledky a Poučenia

Tento príklad ukazuje, aké dôležité je správne zistiť a zahrnúť všetok majetok do dedičstva. Ak existujú sporné otázky ohľadom vlastníctva, je potrebné ich riešiť súdnou cestou. V opačnom prípade môže dôjsť k tomu, že dedičia budú ukrátení o svoj zákonný podiel.

tags: #návrh #na #vklad #do #katastra #nehnuteľností