Pedagogika mentálne postihnutých (Psychopédia): Komplexný pohľad

Pedagogika mentálne postihnutých, často označovaná ako psychopédia, je významná a neustále sa rozvíjajúca oblasť špeciálnej pedagogiky. Zameriava sa na teóriu a prax vzdelávania a (re)habilitácie osôb s mentálnym postihnutím v rôznych fázach života. Tento článok poskytuje komplexný prehľad pedagogiky mentálne postihnutých, vychádzajúc z definície A. Vančovej a ďalších významných autorov, a zdôrazňuje jej interdisciplinárny charakter a význam pre spoločnosť.

Definícia psychopédie

Psychopédia je vedný odbor, ktorý sa zaoberá výchovou, vzdelávaním a vyučovaním mentálne postihnutých jedincov. Špeciálna pedagogika chápe mentálne postihnutie ako nedostatočnú schopnosť transformovať poznané veci do myšlienok a udalostí. Podľa Vančovej (2005) je pedagogika mentálne postihnutých vedným odborom špeciálnopedagogických vied, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou špeciálnej edukácie a edukatívnej (re)habilitácie mentálne postihnutých osôb. Objektom tohto vedného odboru sú osoby s mentálnym postihnutím od ranného veku až po starobu.

Bajo (in Bajo - Vašek, 1994) definuje psychopédiu (pedagogiku mentálne postihnutých) ako vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá rozvojom, výchovou, vzdelávaním a vyučovaním mentálne postihnutých osôb a mentálne postihnutých osôb s viacerými chybami. Ako vedný odbor pozostáva z teoretického základu, metodológie, histórie odboru, z teórie vyučovania a teórie výchovy. Predmetom psychopédie je tiež psychopedická diagnostika a skúmanie prejavov a spoločenských dôsledkov mentálneho postihnutia.

Z týchto definícií vyplýva, že pedagogika mentálne postihnutých sa zameriava na komplexný rozvoj jednotlivca s mentálnym postihnutím s cieľom umožniť mu plnohodnotné zapojenie do spoločnosti.

Pôvodne (v roku 1957-1960) sa do psychopédie zahrňovala aj problematika ťažkovychovávateľnej mládeže, ktorá sa potom odčlenila od rámca problematiky - etopédie ako samostatnej disciplíny špeciálnej pedagogiky.

Prečítajte si tiež: Porovnanie pedagogických disciplín

Mentálna retardácia: Charakteristika a stupne

Mentálna retardácia je súborné označenie pre výrazne podpriemernú úroveň všeobecnej inteligencie (IQ pod 70), ktorá sa prejavuje už v útlom detskom veku. Delí sa na oligofréniu a demenciu.

• Oligofrénia (slabomyseľnosť) je obmedzenie vývinu všetkých psychických funkcií, najmä rozumových, a narušenie intelektu. Je zdedená alebo vrodená, prípadne vzniká v ranom období detstva, spravidla do 2. roku života. Tento stav je trvalý a nemožno ho odstrániť. Príčiny môžu byť biologicky alebo sociálne podmienené (extrémna výchovná zanedbanosť).
• Demencia je neskôr získaná porucha mentálnych, povahových a duševných schopností. Vzniká ako následok nejakého ochorenia alebo úrazu po 2. roku života.

Stupeň mentálnej retardácie sa zisťuje testami inteligencie a vyjadruje sa číselným kvocientom IQ. Za normu sa považuje hodnota IQ okolo 100. Na základe toho rozlišujeme:

1. Debilitu - ľahká mentálna retardácia (IQ 70-50) - je vychovávateľný a vzdelávateľný.
2. Imbecilitu - stredná mentálna retardácia (IQ 49-35) - nie je vzdelávateľný, iba vychovávateľný.
3. Idiocitu - ťažká a hlboká mentálna retardácia (IQ 34-0) - nie je vzdelávateľný ani vychovávateľný.

Vekové obdobia v pedagogike mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých sa zaoberá osobami s mentálnym postihnutím v rôznych vekových obdobiach, od ranného veku až po starobu. Každé vekové obdobie má svoje špecifiká a vyžaduje si individuálny prístup.

• Ranný vek: V tomto období je dôležitá včasná diagnostika a intervencia, zameraná na stimuláciu vývoja a podporu rodiny.
• Predškolský vek: Cieľom je rozvíjať kognitívne, sociálne a emocionálne zručnosti, pripraviť dieťa na vstup do školy.
• Školský vek: Dôraz sa kladie na vzdelávanie a rozvoj praktických zručností, ktoré umožnia dieťaťu úspešné zvládanie školských požiadaviek. Deti s ľahkou mentálnou retardáciou patria do špeciálnej školy, kde si osvoja základné vedomosti pre nich primeraným spôsobom. Čím skôr začnú túto školu navštevovať, tým je možné dosiahnuť lepšie výsledky. Na hranici ľahkej mentálnej retardácie a normálu sú deti s podpriemernými rozumovými schopnosťami, ktoré nepatria do špeciálnej základnej školy, ale zostávajú v základných školách. Potrebujú však väčšie pochopenie aj pomoc v škole i doma.
• Adolescencia: V tomto období je dôležité pripraviť mladého človeka na dospelý život, rozvíjať jeho samostatnosť a sebaúctu.
• Dospelosť: Cieľom je umožniť človeku s mentálnym postihnutím plnohodnotné zapojenie do spoločnosti, nájsť si prácu a žiť nezávislý život.

Interdisciplinárny charakter pedagogiky mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých je interdisciplinárny odbor, ktorý využíva poznatky z rôznych vedných disciplín. Ako východiskové disciplíny pre pedagogiku mentálne postihnutých slúžia pedagogika a špeciálna pedagogika. Partnerskými vednými disciplínami sú špeciálnopedagogické disciplíny a suportívnymi disciplínami sú psychologické, sociologické, biologické a medicínske disciplíny. Význam týchto disciplín pre psychopédiu je vo sfére teoretickej, metodologickej a praktickej.

• Pedagogika a špeciálna pedagogika: Poskytujú teoretický základ pre edukáciu a výchovu osôb s mentálnym postihnutím.
• Psychológia: Pomáha pochopiť kognitívne, emocionálne a sociálne procesy u osôb s mentálnym postihnutím.
• Sociológia: Poskytuje informácie o sociálnom kontexte, v ktorom žijú osoby s mentálnym postihnutím.
• Biológia a medicína: Pomáhajú pochopiť príčiny a prejavy mentálneho postihnutia. Najdôležitejšími pomocnými disciplínami psychopédie sú: medicínske (neurológia, psychiatria), psychológia, špeciálnopedagogická psychológia a patopsychológia, sociológia a sociálna patológia.

Ciele a princípy pedagogiky mentálne postihnutých

Cieľom pedagogiky mentálne postihnutých je zabezpečiť optimálny rozvoj osobnosti človeka s mentálnym postihnutím, s prihliadnutím na jeho individuálne potreby a možnosti. Výchova citová usmerňuje citové vzťahy tým, že žiaduce podporuje a nežiaduce utlmuje. Výchova pohybová je obzvlášť dôležitá, pretože zvýšenou pohybovou činnosťou sa zvyšuje aj aktivita celého mozgu. Navodzovanie a upevňovanie podmienených spojov si vyžaduje časté opakovanie za podpory pozitívnej citovej vzájomnej väzby.

Prečítajte si tiež: Postihnutie a narušenie v špeciálnej pedagogike

Rodinná výchova by sa mala riadiť podľa pokynov učiteľov a pomáhať dieťaťu pri učení. Škola sa zase snaží zaujímať povzbudivý postoj aj keď žiak prepadá. Vzájomnou spoluprácou rodiny a školy sa hľadá stredná cesta, aby dieťa nebolo zaťažované ani priveľa, no však ani málo.

Psychopedická diagnostika

Psychopedická diagnostika je dôležitou súčasťou pedagogiky mentálne postihnutých. Jej cieľom je identifikovať silné a slabé stránky jedinca, určiť úroveň jeho mentálneho postihnutia a navrhnúť individuálny plán edukácie a (re)habilitácie. Psychopedická diagnostika zahŕňa:

• Anamnézu: Získavanie informácií o vývoji jedinca, jeho zdravotnom stave a rodinnom prostredí.
• Pozorovanie: Sledovanie správania jedinca v rôznych situáciách.
• Testy: Používanie štandardizovaných testov na meranie kognitívnych schopností, sociálnej zrelosti a motorických zručností.
• Rozhovor: Komunikácia s jedincami, jeho rodinou a odborníkmi.

Na základe výsledkov psychopedickej diagnostiky sa zostavuje individuálny plán edukácie a (re)habilitácie, ktorý zohľadňuje individuálne potreby a možnosti jedinca.

Autizmus

Autizmus je vrodená neschopnosť nadviazania kontaktu s ostatnými ľuďmi.

Populácia s mentálnou retardáciou v Slovenskej republike

V Slovenskej republike žije 2-2,5% populácie s mentálnou retardáciou bez komplikácií a 0,3-0,4% s komplikáciami.

Prečítajte si tiež: Edukácia seniorov a jej inštitucionálne zázemie

Downov syndróm

Downov syndróm je choroba spôsobená chromozómovou chybou - jeden nadpočetný chromozóm u chromozómového páru 21. Túto chorobu nevieme liečiť, ale treba ísť až po najvyššiu možnú hranicu (sú i na SŠ). Vyžadujú si starostlivosť rodiny a školy. Intelektový rast sa zastavuje okolo 15 roku. Radi nadväzujú kontakt, nemajú radi zmenu. Napodobňujú, dajú sa ľahko zlákať na hlúposti.

Trendy a výzvy v pedagogike mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých sa neustále vyvíja a reaguje na nové poznatky a spoločenské trendy. Medzi aktuálne trendy patrí:

• Inklúzia: Snaha o integráciu osôb s mentálnym postihnutím do bežných škôl a spoločnosti.
• Podpora samostatného života: Umožnenie osobám s mentálnym postihnutím žiť plnohodnotný a nezávislý život.
• Využívanie moderných technológií: Používanie počítačov, tabletov a iných technológií na podporu edukácie a (re)habilitácie.
• Dôraz na kvalitu života: Zameriavanie sa na zlepšenie kvality života osôb s mentálnym postihnutím v rôznych oblastiach, ako je zdravie, vzdelávanie, práca a voľný čas.

Pedagogika mentálne postihnutých čelí aj rôznym výzvam, ako napríklad:

• Nedostatok kvalifikovaných odborníkov: Je potrebný väčší počet špeciálnych pedagógov, psychológov a ďalších odborníkov, ktorí sa venujú osobám s mentálnym postihnutím.
• Nedostatočné financovanie: Je potrebné zabezpečiť dostatočné financovanie pre vzdelávanie, (re)habilitáciu a podporu osôb s mentálnym postihnutím.
• Prekonávanie predsudkov: Je potrebné bojovať proti predsudkom a stereotypom, ktoré sa týkajú osôb s mentálnym postihnutím.
• Zabezpečenie rovnoprávnosti: Je potrebné zabezpečiť, aby osoby s mentálnym postihnutím mali rovnaké práva a možnosti ako ostatní občania.

Typy slabomyseľnosti

Okrem stupňov, ktoré určujú rozumovú úroveň, poznáme ešte aj typy slabomyseľnosti.

• Oligofrénia pri Littleovej chorobe: Vyznačuje sa príznakmi ložiskového poškodenia mozgu, hlavne obrnami.
• Oligofrénia pri Mongolizme: Príčinou sú poruchy v sklade chromozómov v zárodočných bunkách. Stupeň slabomyseľnosti je rôzny, typ je väčšinou v ranom veku kľudný a neskôr až nekľudný.
• Oligofrénia metabolická: Je charakterizovaná väčšinou ťažkou slabomyseľnosťou. Vyznačuje sa zvláštnym držaním tela, svalovou stuhnutosťou a neusporiadanými pohybmi.
• Získaná slabomyseľnosť: Ide o následky rôznych ochorení a úrazov mozgu, ktoré postihli dieťa po druhom roku života v školskom alebo predškolskom veku. To čo bolo do tej doby vytvorené sa postupne rozpadáva a stráca.
• Pseudooligofrenia: Je zdanlivá slabomyseľnosť. Za určitých okolností vznikajú príznaky, ktoré budia zdanie slabomyseľnosti aj keď nejde o zníženie rozumových schopností. Ide tu predovšetkým o nedostatok výchovných podnetov potrebných k rozvoju osobnosti, zanedbanosť alebo hospitalizmus.

Príčiny vzniku slabomyseľnosti

Vznik slabomyseľnosti sa viaže na obdobie pred narodením, čiže sa nedá vylúčiť úloha dedičnosti. Vyvíjajúci sa plod môže byť poškodený. Príznaky vystupujú najjasnejšie v oblasti rozumovej ako obmedzenie, prerušenie alebo zastavenie vývoja.

Prejavy slabomyseľnosti

Navodzovanie podmienených reflexov a spojov je predĺžené vzhľadom na stupeň mentálnej poruchy. Aj keď slabomyseľné dieťa dobre počuje a vidí, nedokáže správne načúvať ani pozorovať. Pozornosť, či už je mimovoľná alebo úmyselná je vždy nedostatočne vyvinutá, zameriava sa na pudové potreby, poprípade na životné situácie. Myslenie zostáva na nižšom stupni vývoja. Ak je vytvorené ide o tzv. konkrétne myslenie. Reč sa pri najťažších formách slabomyseľnosti prejavuje len ako pudový a afektívny zvukový prejav. U stredných foriem dospeje k stupňu pomenovania a označenia konkrétnych javov, to znamená, že používajú tzv. významové zvuky. Predstavovanie je rozdielne podľa typu. Najčastejšie je to zrakový typ - deti si dokážu napr. videný obrázok vybaviť takmer s fotografickou presnosťou. Po citovej stránke prevládajú u slabomyseľných afekty nad emóciami. Vyskytuje sa u nich väčšinou citová instabilita čiže nevyváženosť buď ako citová tuposť alebo naopak ako afektívna výbušnosť.

Stupne mentálnej retardácie a ich charakteristika

• Ťažká mentálna retardácia: Znamená celkové obmedzenie neuropsychického vývoja a zároveň tiež významové oneskorenie hybnosti. U ľudí s ťažkou mentálnou retardáciou prevládajú iba pudové, afektívne a vegetatívne funkcie.
• Stredne ťažká mentálna retardácia: Vyznačuje sa tiež obmedzením neuropsychického vývoja. Dieťa začína veľmi neskoro si sadať a chodiť, pohybovo zostáva neobratné. Je však vychovávateľné, čiže je u neho možné vypestovať podmienené spoje rôznych návykov a jednoduchých zručností. Nie sú však vzdelávateľné. Sú to nesamostatní ľudia, odkázaný na dozor a riadenie inými osobami.
• Ľahká mentálna retardácia: Obmedzenie rozumového vývoja a ostatných psychických funkcií sa prejaví jasnejšie až v predškolskom veku alebo po vstupe do základnej školy. Tieto deti sa naučia čítať, písať a počítať a sú schopné dokonca aj jednoduchého abstraktného myslenia. Reč je u nich oneskorená. Sú však vychovávateľné aj vzdelávatelné, avšak len za podmienok špeciálnej výchovy v špeciálnych školách. Môžu sa naučiť jednoduchému remeslu a tak sa stať v živote samostatnými.

Zameranie pedagogiky mentálne postihnutých podľa stupňa postihnutia

• Mierna duševná zaostalosť - debilita (IQ 50-70): Deti sú vychovávateľné, vzdelávateľné, svojprávne, navštevujú špeciálnu školu. Existujú dva typy: eretická forma - nekľud, pohyblivosť.
• Stredne ťažká duševná zaostalosť - imbecilita (IQ 35-49): Výrazné obmedzenie schopnosti človeka. Pokladajú sa za nevzdelávateľných a čiastočne vychovávateľných. Obyčajne sú zaradený do ústavov. Znaky - primitívne myslenie, oneskorená reč, manuálne nezručný, agramatická reč, poruchy výslovnosti. Výchova - osvojenie základných hygienických návykov, sebaobsluha, základné spoločenské návyky - nesamostatný, stála starostlivosť.
• Ťažká duševná zaostalosť - idiocia (IQ 20-34)
• Hlboká duševná zaostalosť - hlboká idiocia (IQ menej ako 20): Ani v dospelosti nedosahujú rozumové schopnosti ako 2. ročné dieťa. Dohovára sa cez neverbálne znaky, posunky. Vyžadujú aj lekársku opateru, dožívajú sa veku do 30 rokov. Príčiny - genetické, v tehotenstve, ožiarením.

Záver

Pedagogika mentálne postihnutých je komplexná a dôležitá oblasť špeciálnej pedagogiky, ktorá sa zaoberá edukáciou, výchovou a (re)habilitáciou osôb s mentálnym postihnutím. Jej cieľom je umožniť im plnohodnotné zapojenie do spoločnosti a zabezpečiť im kvalitný život. Pre úspešné napĺňanie týchto cieľov je potrebná spolupráca odborníkov z rôznych oblastí, ako aj podpora zo strany spoločnosti.

Je dôležité zamyslieť sa nad prácou ľudí, ktorí sa starajú o deti, ale aj dospelých s mentálnou retardáciou akéhokoľvek stupňa. Sú to silné a trpezlivé osobnosti, ktoré si zaslúžia viac uznania. Taktiež, predtým ako sa rozhodneme mať dieťa, mali by sme si uvedomiť, či sa budeme vedieť oň postarať. Pretože, zlá výchova môže spôsobiť tzv. pseudooligofreniu. A hlavne, ak už sa nám narodí dieťa s mentálnou retardáciou, nikdy ho neodsudzujme.

Priekopníci psychopédie na Slovensku

Priekopníkmi psychopédov na Slovensku boli V. Gaňo, V. Predmerský, G. Rehuš.

Poďakovanie

Prostredníctvom tejto práce chcem poďakovať všetkým pracovníkom v špeciálnej pedagogike, ale aj ostatným pedagógom, ktorý vykonávajú veľmi záslužnú prácu, napriek tomu, že nie sú za ňu dostatočne ohodnotení!

tags: #pedagogika #mentalne #postihnutych #psychopedia