Návrh na Vklad Nepeňažného Vkladu: Kompletný Sprievodca

Zvýšenie základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) je proces, ktorý si vyžaduje dodržanie presných krokov pre úspešný zápis tejto zmeny v Obchodnom registri Slovenskej republiky. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na návrh na vklad nepeňažného vkladu, ktorý je jednou z možností zvýšenia základného imania.

Zvýšenie Základného Imania v S.R.O.: Prehľad Procesu

K zvýšeniu základného imania v s.r.o. dochádza na základe rozhodnutia spoločníkov spoločnosti. Výška vkladu môže byť určená rozdielne pre každého spoločníka, avšak platí, že musí ísť o kladné celé číslo a súčet vkladov spoločníkov tak tvorí základné imanie spoločnosti. Zvýšenie základného imania v s.r.o. má svoje špecifiká, ktoré je dôležité poznať.

Peňažný vs. Nepeňažný Vklad

Vklad spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov (peňažný vklad) a iných peniazmi oceniteľných hodnôt (nepeňažný vklad). Ak má byť predmetom nového vkladu nepeňažný vklad, doterajšie vklady nemusia byť úplne splatené.

Nepeňažný Vklad: Podrobný Rozbor

Nepeňažný vklad je iná peniazmi oceniteľná hodnota, ktorú spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa ňou na výsledku podnikania. Obchodný zákonník neuvádza vyčerpávajúci zoznam možných nepeňažných vkladov, uvádza len kritériá kladené na tento vklad, a to že nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť.

Predmet Nepeňažného Vkladu: Čo Môže Byť Vkladom?

Nepeňažné vklady môžu predstavovať hmotné veci ako napr. nehnuteľnosti alebo aj nehmotné veci ako napr. právo duševného vlastníctva (patenty, licencie, autorské práva), iné oceniteľné práva, cenné papiere, podiely, podnik alebo časť podniku.

Prečítajte si tiež: Postup pri vrátení návrhu na kúpeľnú starostlivosť

Naopak, nepeňažný vklad nesmie byť určený v podobe záväzku vykonať práce alebo poskytnúť služby.

Ocenenie Nepeňažného Vkladu

Nepeňažné vklady musia byť ocenené či už znaleckým posudkom alebo odvodením hodnoty z riadnej účtovnej závierky za predchádzajúce účtovné obdobie overenej audítorom bez výhrad, ktoré sa následne prikladajú do obchodného registra.

Výnimkou, kedy sa hodnota nepeňažného vkladu nemusí určiť znaleckým posudkom, je, ak sa hodnota nepeňažného vkladu určila znaleckým posudkom v súlade s právnymi predpismi platnými pre oceňovanie, a to k dátumu nie staršiemu ako šesť mesiacov pred splatením nepeňažného vkladu. Uvedené však neplatí, ak by nastali okolnosti, ktoré by ku dňu splatenia výrazne zmenili hodnotu nepeňažného vkladu.

Hodnota nepeňažného vkladu sa tiež nemusí určiť znaleckým posudkom, ak je hodnota vkladu odvodená samostatne pre každý nepeňažný vklad z riadnej účtovnej závierky za predchádzajúce účtovné obdobie overenej audítorom bez výhrady.

Spoločenská Zmluva a Nepeňažný Vklad

Ak spoločník vkladá nepeňažný vklad, spoločenská zmluva musí obsahovať určenie predmetu nepeňažného vkladu a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, ku ktorému sa zaviazal. Na valnom zhromaždení, resp. v prípade zakladania spoločnosti v spoločenskej zmluve sa môžu spoločníci dohodnúť, že hodnota, v akej sa nepeňažný vklad započíta na vklad spoločníka, bude nižšia ako hodnota určená znaleckým posudkom. Opačne to nie je možné a bolo by to v rozpore s Obchodným zákonníkom.

Prečítajte si tiež: Návrh zmien dôchodkového veku 1958

Nepeňažný vklad musí byť splatený pred zápisom výšky základného imania do obchodného registra. Ak spoločnosť nenadobudne právo k predmetu nepeňažného vkladu, je spoločník, ktorý sa zaviazal vložiť do spoločnosti tento vklad, povinný zaplatiť jeho hodnotu v peniazoch a spoločnosť je povinná predmet nepeňažného vkladu spoločníkovi vrátiť.

Prechod Vlastníckych Práv

Vlastnícke práva ku vkladom alebo k ich častiam, prípadne aj iné práva spojené s vkladmi, ktoré boli splatené pred vznikom spoločnosti, prechádzajú na spoločnosť dňom jej vzniku. Vlastnícke práva k nehnuteľnostiam však spoločnosť nadobúda až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe písomného vyhlásenia vkladateľa opatreného osvedčením o pravosti jeho podpisu. Vkladateľ je povinný odovzdať správcovi vkladu uvedené písomné vyhlásenie pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra. Odovzdaním tohto vyhlásenia správcovi vkladu sa vklad považuje za splatený. Ak predmetom vkladu je podnik alebo jeho časť, v takom prípade sa vo vzťahu k prechodu práv a povinností použijú primerane ustanovenia § 476 a nasl. Obchodného zákonníka, ak je predmetom vkladu pohľadávka, použijú sa primerane ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky. Nepeňažným vkladom môže byť aj pohľadávka voči spoločnosti.

Akciová Spoločnosť a Nepeňažné Vklady

Ak sa zakladá akciová spoločnosť na základe výzvy na upisovanie akcií (vytvorenie základného imania prevyšujúceho vklady zakladateľov), treba uviesť, že akcie nie je možné upisovať nepeňažnými vkladmi.

Účtovanie Nepeňažných Vkladov

Účtovanie nepeňažných vkladov upravuje § 27a postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ktoré sú ustanovené opatrením MF SR č. 23054/2002-92 v znení neskorších predpisov, v závislosti od toho, či sa na nepeňažný vklad pozerá z pohľadu vkladateľa alebo z pohľadu jeho prijímateľa.

V účtovníctve prijímateľa nepeňažného vkladu, ktorým je podnik alebo časť podniku (vklad podniku), sa účtujú prijímané jednotlivé zložky majetku a záväzkov tvoriacich vklad podniku na vecne príslušné účty v ocenení reálnou hodnotou v súlade s § 25 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona č. 431/2002 Z. z.

Prečítajte si tiež: Kritériá prijatia do denného stacionára

Reálna Hodnota: Ako Ju Určiť?

Reálnou hodnotou na účely účtovníctva sa rozumie:

• Ocenenie ustanovené podľa osobitného predpisu, ktorým je § 95 zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (od 1. 7. 2011 platí § 161 zákona č. 203/2011 Z. z.)
• Hodnota zhotovovaného diela poskytnutá koncesionárom verejnému obstarávateľovi, za ktorú koncesionár nadobúda nehmotný majetok uvedený v § 25 ods. 1 písm. e) zákona o účtovníctve.

Ak trhovú cenu nie je možné spoľahlivo určiť, reálna hodnota sa stanoví kvalifikovaným odborným odhadom, ktorý je definovaný v § 27 ods. 6 zákona o účtovníctve ako súhrn všetkých budúcich výdavkov alebo príjmov pri použití najčastejšie sa vyskytujúcej úrokovej miery pre podobný nástroj emitenta s podobným ohodnotením alebo úrokovej miery, ktorá menovitú hodnotu tohto nástroja znižuje o úrokovú zrážku tohto nástroja na cenu, za ktorú by sa tento nástroj predal.

Samotný iný odborný odhad nie je bližšie v zákone o účtovníctve špecifikovaný. Musí spĺňať podmienku možnosti odborného posúdenia reálnej hodnoty iným odborníkom, preto ak sa nepoužije znalecký posudok, môže sa za odborný odhad považovať stanovenie reálnej hodnoty znalcom pre daný majetok.

Goodwill a Záporný Goodwill

Rozdiel medzi reálnou hodnotou jednotlivých zložiek majetku a záväzkov tvoriacich vklad podniku a hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka, ktorá môže byť nižšia ako ocenenie vyplývajúce zo znaleckého posudku (uznaná hodnota vkladu), sa účtuje podľa charakteru ako goodwill alebo ako záporný goodwill na účte 015 - Goodwill.

Goodwill je v účtovníctve považovaný za dlhodobý nehmotný majetok a definícia a spôsob jeho účtovania sú upravené v § 37 ods. 8 až 14 postupov účtovania v PÚ. V súvislosti s vkladom podniku u prijímateľa vkladu sa účtuje goodwill, ak je uznaná hodnota vkladu vyššia ako reálna hodnota jednotlivých zložiek majetku a záväzkov. Goodwill sa účtuje na ťarchu účtu 015 - Goodwill. Ak je tento rozdiel záporný, účtuje sa záporný goodwill v prospech účtu 015 - Goodwill.

Pri účtovaní goodwillu sa zisťuje, v akej výške sa v budúcnosti v súvislosti s goodwillom zvýšia ekonomické úžitky a v súvislosti so záporným goodwillom znížia ekonomické úžitky. Ak budúce zvýšenie ekonomických úžitkov bude pravdepodobne nižšie, než je výška goodwillu zaúčtovaná na účte 015 - Goodwill, príslušná časť goodwillu sa odpíše pri vklade podniku alebo jeho časti.

Vplyv Nepeňažného Vkladu na Základ Dane z Príjmov

Vplyv nepeňažného vkladu na základ dane z príjmov daňovníka - vkladateľa a prijímateľa vkladu, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva alebo vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, je na účely ZDP upravený vo dvoch ustanoveniach, a to v závislosti od ocenenia nepeňažného vkladu u prijímateľa vkladu.

V prípade režimu ocenenia nepeňažného vkladu na daňové účely v reálnych hodnotách je síce u jeho prijímateľa ocenenie v účtovníctve totožné s ocenením na daňové účely (v reálnej hodnote, resp. V prípade režimu ocenenia nepeňažného vkladu na daňové účely v pôvodných cenách sa u jeho prijímateľa vychádza pri ocenení v účtovníctve z reálnej hodnoty, resp. z hodnoty uznanej na vklad spoločníka, ale ocenenie na daňové účely bude prevzaté od vkladateľa.

Daňové Aspekty pre Vkladateľa

Za nepeňažný vklad podľa § 17b ods. 1 ZDP sa považuje individuálne vložený majetok, podnik alebo časť podniku. Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorý zisťuje základ dane z výsledku hospodárenia [§ 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) ZDP], je povinný upraviť pri zistení základu dane výsledok hospodárenia o taxatívne vymedzené položky v § 17b ods. použiť postupnú, resp. Pri jednorazovom uplatnení rozdielu medzi uznanou hodnotou vkladu a účtovnou hodnotou vkladaného majetku do základu dane nedochádza k úprave výsledku hospodárenia, pretože uvedený rozdiel je súčasťou výsledku hospodárenia.

Zákonom č. 331/2011 Z. z. platným od 1. 1. 2012 sa z ustanovenia § 17b ods. 2 ZDP, v ktorom je uložená oznamovacia povinnosť pre vkladateľa, vypustila sankcia za nesplnenie oznamovacej povinnosti, a to z dôvodu, že ide o povinnosť medzi dvoma daňovými subjektmi, ktorú by nemal sankcionovať správca dane. Pri takto zvolenom postupe je vkladateľ povinný dodržiavať podmienky ustanovené v § 17b ods. 1 písm. b) bod 1 až 4 ZDP. Napríklad, ak sa počas obdobia postupného uplatňovania rozdielu do základu dane daňovník (vkladateľ) zruší s likvidáciou, zahrnie takto vyčíslený rozdiel do základu dane najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu deň jeho vstupu do likvidácie. Ak sa počas tohto obdobia daňovník zrušuje bez likvidácie, rozdiel zahrnie do základu dane najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu.

Daňové Aspekty pre Prijímateľa

Základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu, upravuje vkladateľ nepeňažného vkladu aj o ďalšie položky, ak tieto súvisia s nepeňažným vkladom. V závislosti od charakteru nepeňažného vkladu je podľa § 17b ods. 1 písm. znížiť alebo zvýšiť o rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou vkladaného odpisovaného majetku a jeho daňovou zostatkovou cenou (§ 25 ods. o rozdiel medzi reprodukčnou obstarávacou cenou, ktorou je v účtovníctve ocenený neodpisovaný majetok nadobudnutý darom, a jeho vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. a) ZDP a § 25 ods. 1 písm.

Opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a k dlhodobému nehmotnému majetku sa tvoria, ak predpokladané ekonomické úžitky z tohto majetku sú nižšie ako jeho ocenenie v účtovníctve, pričom ocenením v účtovníctve sa rozumie ocenenie po zohľadnení oprávok (v prípade odpisovaného majetku) a už vytvorenej opravnej položky. Tvorba opravnej položky sa účtuje na ťarchu účtu 553 - Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k dlhodobému majetku so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného súvahového účtu opravných položiek v účtovej skupine 09 - Opravné položky k dlhodobému majetku.

V prípade vyradenia hmotného a nehmotného majetku, na ktorý bola vytvorená opravná položka, sa táto opravná položka zúčtováva v prospech vecne príslušného účtu oprávok v účtovej skupine 07 - Oprávky k dlhodobému nehmotnému majetku alebo 08 - Oprávky k dlhodobému hmotnému majetku (resp. MD 091, 092/D 551, 541, ak vyradenie bolo už zaúčtované). Zostatková cena daného hmotného a nehmotného majetku je teda znížená o vytvorenú opravnú položku.

Keďže predmetom úpravy výsledku hospodárenia je aj rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou a daňovou zostatkovou cenou, opravná položka k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku je premietnutá v základe dane už v tomto rozdiele.

O sumu záväzkov po lehote splatnosti 36 mesiacov, o ktoré sa upravil základ dane podľa § 17 ods. 27 ZDP, t. j. Podľa § 17 ods. 27 ZDP je daňovník povinný zvýšiť základ dane o výšku záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), ktorý je podľa § 19 ZDP daňovým výdavkom, a to aj k výdavku (nákladu) prislúchajúcemu k odpisovanému majetku a neodpisovanému majetku, zásobám a inému majetku, pri ktorom vzniká výdavok (náklad) pri jeho zaradení alebo vyradení zo spotreby alebo z používania, alebo neuhradenej časti takéhoto záväzku, ako aj o výšku záväzku účtovaného ako zníženie výnosu (príjmu), a to v tom zdaňovacom období, v ktorom od jeho splatnosti uplynula doba 36 mesiacov. Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorým je podnik alebo jeho časť, pri zistení základu dane zníži neúčtovne výsledok hospodárenia o sumu záväzkov, o ktorú v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach zvýšil základ dane v súlade s § 17 ods.

Príklad Účtovania Nepeňažného Vkladu

Príklad: Spoločnosť s ručením obmedzeným zakladajú dvaja spoločníci. Jeden z nich je fyzická osoba - nepodnikateľ, ktorý sa zaviazal splatiť pred vznikom spoločnosti peňažný vklad v hodnote 3 000 €. Druhým spoločníkom je právnická osoba - spoločnosť, ktorá sa zaviazala vložiť do základného imania s. r. o. nepeňažný vklad, predmetom ktorého je osobný automobil. Obstarávacia cena osobného automobilu je 36 000 € bez DPH (PO je platiteľom DPH), doteraz uplatnené účtovné odpisy sú vo výške 21 750 €, zostatková cena v účtovníctve vkladateľa je 14 250 €. V roku splatenia nepeňažného vkladu zaúčtoval vkladateľ v účtovníctve účtovné odpisy vo výške 1 500 € (výška mesačného účtovného odpisu je 750 €). Daňová zostatková cena u vkladateľa je pri uplatnení rovnomerného odpisu vo výške 9 000 €. Znaleckým posudkom bol automobil ocenený na sumu 18 000 €. Spoločníci sa v spoločenskej zmluve dohodli, že predmetný nepeňažný vklad bude uznaný na vklad spoločníka vo výške 18 000 €. Podiel fyzickej osoby na základnom imaní spoločnosti je 7,70 % a právnickej osoby 92,30 %.

Účtovanie u Vkladateľa:

• Obstarávacia (vstupná ) cena k 1. 10.
• Stav oprávok (daňový odpis) k 29. 2.
• Zostatková cena k 29. 2.
• V roku 2012 právnická osoba splatila automobilom svoj nepeňažný vklad do základného imania s. r. o. v hodnote započítanej na vklad spoločníka 18 000 €.
• Záväzky z upísaného a nesplateného vkladu do s. r. o. (ide o podiely s rozhodujúcim vplyvom, pretože vkladateľ získa viac ako 50 % podiel na základnom imaní s. r.
• Vyradenie automobilu z používania z dôvodu splatenia nepeňažného vkladu do s. r. 1. v r. 2012 napr.
• Rozdiel medzi uznanou hodnotou vkladu a účtovnou hodnotou automobilu zaúčtovaný na účte 668 - Ostatné finančné výnosy vo výške 3 750 € je súčasťou základu dane vkladateľa, ak sa rozhodne zahrnúť tento rozdiel do základu dane jednorazovo, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k jeho splateniu. Ak vkladateľ uplatní postup podľa § 17b ods. 1 písm. b) ZDP, zahrnie uvedenú sumu do základu dane najdlhšie počas siedmich zdaňovacích období, t. j.

Správca Vkladu: Kľúčová Osoba

Ak zakladáte, alebo plánujete založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, určeniu správcu vkladu sa nevyhnete. Písomné vyhlásenie správcu vkladu je tiež povinným dokumentom a prílohou k návrhu na zápis spoločnosti s.r.o. Funkcia správcu vkladov vznikla ako odpoveď na zákonnú vkladovú povinnosť všetkých spoločníkov. Vytvára akúsi podpornú funkciu pre vytvorenie základného imania.

Kto Môže Byť Správcom Vkladu?

Správcom vkladov môže byť fyzická alebo právnická osoba. Úlohu fyzickej osoby ako správcu vkladov preberá vždy jeden zo zakladajúcich spoločníkov. Naopak ako právnická osoba vystupuje v úlohe správcu vkladov banka, resp. pobočka zahraničnej banky. Pre oba subjekty platí, že úlohou správcu vkladov musia byť subjekty poverené spoločenskou zmluvou. V praxi dochádza skôr k situácii, že je ako správca vkladu určený jeden zo zakladajúcich členov obchodnej spoločnosti.

Povinnosti Správcu Vkladu

Úloha správcu vkladov spočíva v tom, že peňažné a nepeňažné vklady podľa ich povahy prijme, prevezme a zabezpečí ich uloženie a opatrovanie. Právna povaha jednotlivých vkladov má vplyv na konkrétne povinnosti pri správe vkladov. Po vzniku spoločnosti je správca vkladov povinný odovzdať ich bez zbytočného odkladu spoločnosti. Ak spoločnosť nevznikne, vklady sa vracajú. Tu zároveň aj končí úloha správcu vkladov.

Písomné Vyhlásenie Správcu Vkladu

Podľa ustanovenia § 60 ods. 4 Obchodného zákonníka ide o písomné potvrdenie správcu vkladu o splatení vkladu alebo jeho časti jednotlivými spoločníkmi. Správca vkladu musí dbať nato aby v tomto vyhlásení uviedol správnu výšku sumy, ktorú konkrétny spoločník splatil. Ak by tu zo strany správcu vkladov prišlo k omylu a správca vkladu by zapísal omylom vyššiu sumu ako bola reálne splatená, za tento rozdiel je povinný ručiť. Vyhlásenie správcu vkladu musí obsahovať identifikáciu osoby správcu vkladu, určenie spoločníkov a výšku splatenia ich vkladov.

Dôležité Dokumenty a Prílohy

K podaniu návrhu na zápis (registráciu) do obchodného registra je potrebné budete potrebovať priložiť zakladateľský dokument. Ak má obchodná spoločnosť iba jedného zakladateľa, pripravte si zakladateľskú listinu, v prípade viacerých spoločníkov vypracujte spoločenskú zmluvu. K návrhu na zápis (registráciu) do obchodného registra si pripravte dokumenty vyplývajúce z vyhlášky MSSR č. 25/2004 Z. z.

Spoločnosť má podľa výpisu z obchodného registra SR registrované oficiálne sídlo v Nových Zámkoch. Podľa zákona príslušným registrovým súdom je Okresný súd Nitra. Je potrebné doložiť zápisnicu z mimoriadneho valného zhromaždenia, resp. zakladateľskú listinu.

tags: #návrh #na #vklad #nepeňažného #vkladu #vzor