Má živnostník nárok na dávku v hmotnej núdzi? Podmienky a možnosti podpory

Byť živnostníkom znamená vziať osud do vlastných rúk a odvážne sa spoliehať len na seba. Nie vždy sa ale darí a nie je hanba požiadať o pomoc, zvlášť v turbulentných časoch. Článok sa zaoberá nárokom živnostníka na dávku v hmotnej núdzi a podmienkami, ktoré musí spĺňať.

Podpora pre SZČO počas choroby

Ak ste si nemocenské poistenie hradili, pri chorobe alebo liečbe úrazu môžete požiadať o podporu. Platí to aj pre ošetrovné, tehotenské alebo materské. Ak ste si nemocenské poistenie platíte dobrovoľne ako dobrovoľne nemocensky poistená SZČO, je podmienkou nároku na nemocenské, ošetrovné, tehotenské a materské to, aby ste v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na dávku boli nemocensky poistený aspoň 270 dní. Ak ste povinne nemocensky poistenou SZČO, tak uvedená podmienka mať najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na dávku musí byť splnená len v prípade tehotenského a materského. U povinne nemocensky poistenej SZČO tak v prípade nároku na nemocenské a ošetrovné doba nemocenského poistenia nie je rozhodujúca. Či už ste dobrovoľne alebo povinne nemocensky poistená SZČO, tak do spomínaného najmenej 270-dňového obdobia nemocenského poistenia sa započítavajú všetky nemocenské poistenia, teda aj tie, ktoré ste mali napríklad ako zamestnanec pred tým, než ste sa stali SZČO. Okrem toho musíte mať poistné na nemocenské poistenie zaplatené včas a v správnej výške, ale toleruje suma dlžného poistného na nemocenské poistenie nižšia ako 5 eur.

Ukončenie podnikania a podpora v nezamestnanosti

Rovnako ako zamestnanci, ktorí prídu o prácu, majú po splnení určitých podmienok na podporu v nezamestnanosti nárok aj SZČO, ktorým podnikanie nevyšlo alebo v ňom nemôžu z akéhokoľvek dôvodu pokračovať. Aby ste sa mohli prihlásiť na úrad práce, musíte prerušiť alebo ukončiť podnikanie. Prerušenie živnosti urobíte pomocou formuláru Oznámenie o pozastavení prevádzkovania živnosti a zrušenie živnosti urobíte pomocou formuláru Oznámenie o ukončení podnikania. Pre získanie dávky v nezamestnanosti je potrebné živnosť prerušiť alebo ukončiť vo vzťahu ku všetkým predmetom podnikania. Príslušný formulár odovzdáte živnostenskému úradu osobne, pošlete poštou alebo ho vyplníte a odošlete elektronicky cez portál www.slovensko.sk. Prerušenie živnosti nie je potrebné oznamovať zdravotnej poisťovni, ale Sociálnej poisťovni ho oznámiť musíte v prípade, že ste povinne sociálne poistenou osobou. Na daňovom úrade nie ste povinný kvôli prerušeniu živnosti požiadať o zrušenie registrácie pre daň z príjmov, ale ak ste platiteľom DPH, tak túto registráciu zrušiť musíte, a ak používate pokladnicu e-kasa klient, tak daňovému úradu musíte oznámiť ukončenie jej používania. Ukončenie živnosti nie je potrebné oznamovať zdravotnej poisťovni a ani Sociálnej poisťovni. Vo vzťahu k daňovému úradu je potrebné požiadať o zrušenie registrácie na daň z príjmov a aj na daň z pridanej hodnoty, ak ste platiteľom DPH, a ak používate pokladnicu e-kasa klient, tak daňovému úradu musíte oznámiť ukončenie jej používania.

Podmienky pre získanie podpory v nezamestnanosti

Na získanie podpory v nezamestnanosti musíte byť pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce poistený v nezamestnanosti najmenej 730 dní (dva roky) v posledných štyroch rokoch. Ak ste v tom čase boli zamestnaný a podnikať začali neskôr, počítajú sa vám to tejto doby aj obdobia poistenia nezamestnanosti zamestnanca. Rovnako sa vám do obdobia poistenia v nezamestnanosti započítava aj obdobie rodičovskej dovolenky, materskej dovolenky, dočasnej práceneschopnosti či poberania ošetrovného. Pri evidovaní sa na úrade práce môžete priamo vo formulári Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie vyplniť aj žiadosť o uplatnenie nároku na dávku v nezamestnanosti v Sociálnej poisťovni. Takto podanú žiadosť o dávku v nezamestnanosti úrad práce elektronicky doručí Sociálnej poisťovni na spracovanie a vy ju už navštevovať nemusíte. Žiadosť môžete úradu práce doručiť osobne alebo elektronicky s elektronickým občianskym preukazom prostredníctvom elektronickej schránky na portáli www.slovensko.sk. V prípade, že na žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie nevyplníte žiadosť o uplatnenie nároku na dávku v nezamestnanosti, môžete o ňu naďalej požiadať priamo Sociálnu poisťovňu. Urobíte tak podaním Žiadosti o dávku v nezamestnanosti, ktorú doručíte Sociálnej poisťovni osobne, poštou alebo elektronicky s elektronickým občianskym preukazom prostredníctvom elektronickej schránky na portáli www.slovensko.sk.

Výška podpory v nezamestnanosti pre živnostníkov

Výška dávky v nezamestnanosti sa odvíja od výšky vymeriavacích základov, z ktorých ste si platili poistenie v nezamestnanosti, ktoré je pre SZČO dobrovoľné. Pokiaľ si platíte len minimálne poistné na poistenie v nezamestnanosti (z minimálneho vymeriavacieho základu), očakávajte len nízku podporu v nezamestnanosti SZČO. Pri výpočte výšky dávky v nezamestnanosti sa zohľadňuje ale aj poistenie v nezamestnanosti, ktoré ste si prípadne platili ako zamestnanec. Presne povedané, výška dávky v nezamestnanosti pripadajúca na jeden deň nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti sa vypočíta takto = súčet vymeriavacích základov, z ktorých ste zaplatili poistné na poistenie v nezamestnanosti v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia. Vo všeobecnosti je rozhodujúcim obdobím obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor a výsledná suma dávky v nezamestnanosti za celý kalendárny mesiac sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Minimálna výška dávky v nezamestnanosti nie je určená, ale naopak jej maximálna výška určená je prostredníctvom maximálneho denného vymeriavacieho základu a mení sa v polovici roka:

Prečítajte si tiež: Podmienky pre živnostníkov

• Maximálny denný vymeriavací základ pre určenie dávky v nezamestnanosti v období od 1. januára do 30. júna = 24 x priemerná mesačná mzda z predminulého roka, čiže za dva roky dozadu / 365 dní.
• Maximálny denný vymeriavací základ pre určenie dávky v nezamestnanosti v období od 1. júla do 31. decembra = 24 x priemerná mesačná mzda z minulého roka, čiže za rok dozadu / 365 dní.

Preto je v období od 1. júla 2024 do 30. júna 2025 maximálna suma dávky v nezamestnanosti za kalendárny mesiac s 30 dňami 1 410,50 eura (24 x priemerná mzda 1 430 eur za rok 2023 / 365 dní po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor = 94,0274 eura; 50 % z 94,0274 eura x 30 dní po zaokrúhlení na 10 eurocentov nahor = 1 410,50 eura). Dávku v nezamestnanosti môžete poberať najdlhšie šesť mesiacov (tzv. podporné obdobie) odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ak však budete dovtedy vyradený z tejto evidencie aj skôr, nárok na dávku v nezamestnanosti vám zanikne týmto dňom. V takomto prípade však existuje možnosť písomne požiadať o jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia. Podmienkou je, že ste dávku v nezamestnanosti poberali najmenej tri mesiace. Dobre si to však premyslite, pretože jednorazovým vyplatením 50 % zostávajúcej dávky v nezamestnanosti vám zaniká nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti v prípade, že budete v období najviac dvoch nasledujúcich rokov opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce. Počas poberania podpory v nezamestnanosti musíte mať prerušenú alebo ukončenú živnosť a preto počas tohto obdobia povinné sociálne poistenie a zdravotné poistenie ako SZČO neplatíte. Ak ste však boli zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie v priebehu mesiaca, musíte za príslušnú časť mesiaca povinné sociálne poistenie a zdravotné poistenie ešte zaplatiť.

Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti

Sociálna poisťovňa upozorňuje živnostníkov a iné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), že po ukončení činnosti nemajú automaticky nárok na dávku v nezamestnanosti. Tú môžu dostať len v prípade, že popri podnikaní boli buď zamestnaní, alebo si platili dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti sa môže prihlásiť SZČO, ktorá je povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená, prostredníctvom Registračného listu FO. SZČO, ktorá nie je povinne poistená na tieto druhy poistenia, sa Registračným listom FO môže prihlásiť len spolu s dobrovoľným dôchodkovým a dobrovoľným nemocenským poistením. Spolu s prihláškou doručí pobočke Sociálnej poisťovne v mieste bydliska aj vyplnené Vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby. Dobrovoľné poistenie vzniká najskôr dňom podania prihlášky a zaniká dňom odhlásenia z dobrovoľného poistenia podaním odhlášky.

Opatrenia "Prvej pomoci" pre SZČO

Počas pandémie boli pre SZČO dostupné rôzne formy podpory v rámci projektu "Prvá pomoc". Tieto opatrenia sa zameriavali na kompenzáciu poklesu príjmov a umožnenie pokračovania v činnosti.

Opatrenie č. 1

Toto opatrenie bolo určené pre zamestnávateľov, ktorí museli povinne zatvoriť svoje prevádzky. Zamestnávateľ si mohol uplatniť príspevok na zamestnancov, ktorí mali miesto výkonu práce v zatvorených prevádzkach.

Opatrenie č. 2

O príspevok podľa tohto opatrenia mohli požiadať SZČO, ktoré spĺňali určité podmienky, napríklad prerušenie vykonávania činnosti a nemali iný príjem.

Prečítajte si tiež: Ako na daňové priznanie pri nemocenských dávkach

Opatrenie č. 3A a 3B

Tieto opatrenia sa týkali príspevkov na mzdy zamestnancov. Medzi opatreniami "3A" a "3B" si zamestnávateľ mohol vybrať pre neho výhodnejšie. Ak má zamestnávateľ viacero prevádzok, môže si v rámci toho istého mesiaca na jednu časť prevádzok uplatniť "3A" a na druhú časť prevádzok "3B".

• 3A = príspevok sa prizná len na zamestnancov, ktorí boli na prekážke v práci na strane zamestnávateľa.
• 3B = príspevok sa prizná na každého zamestnanca v pracovnom pomere (viď ďalej upresnenie podmienok!), okrem zamestnanca, ktorý mal viac ako 50 % svojho fondu mesačného pracovného času prekážku v práci na strane zamestnávateľa (napr. PN alebo OČR, alebo neplatené voľno) alebo dovolenku.

Opatrenie č. 4

O príspevok podľa "Opatrenia č. 4" môže požiadať taká SZČO, ktorá začala prevádzkovať svoju činnosť pred 1. februárom 2020.

Dávka v hmotnej núdzi

Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, osobitného príspevku a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem na účely tohto zákona je príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z.

Podmienky pre nárok na dávku v hmotnej núdzi

Ak manžel živnostník má nízky príjem, prípadne je v strate, posudzujú sa príjmy spoločne posudzovaných členov domácnosti tak, ako u neživnostníka. Predpoklad, že živnostník je automaticky v balíku, je mylný. Ak mu to nevynáša, je vhodné zrušiť živnosť.

Gina Er sa pýta, či má nárok na podporu v nezamestnanosti, ak je zamestnaná a jej manžel je živnostník. Ak je riadne zamestnaná a platia sa odvody v nezamestnanosti posledné tri roky, tak sa pôjde registrovať na Úrad práce a dostane podporu. Len pokiaľ by sa Ti nepodarilo nájsť si prácu, tak po skončení poberania podpory v nezamestnanosti nebudeš mať nárok na dávku v hmotnej núdzi. Ak manžel živnostník má nízky príjem, prípadne je v strate, to ani neskúmajú príjmy spoločne posudzovaných členov domácnosti tak,ako u neživnostníka?Myslím počerného. ….hmmm…..predpokladajú,že živnostník je v balíku…a ak mu to nevynáša,nech zruší živnosť….len neviem,či má bývalý živnostník nárok na podporu?

Prečítajte si tiež: Podmienky pre živnostníkov so ZŤP

Činnosti a povinnosti člena domácnosti v hmotnej núdzi

Ak je člen domácnosti v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, mesačný rozsah menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c) sa určí ako rozdiel medzi 32 hodinami a rozsahom dohodnutým v tomto právnom vzťahu. Ak sa člen domácnosti nemôže zúčastniť menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. Ak sa člen domácnosti nemôže zúčastniť menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác z dôvodu, že bol ošetrujúcim lekárom uznaný za dočasne práceneschopného na viac ako 15 po sebe nasledujúcich dní, rozsah hodín podľa odseku 3 sa zníži o 1 hodinu za každý deň trvania dočasnej pracovnej neschopnosti v príslušnom kalendárnom mesiaci.

Ochranný príspevok

Zákon o pomoci v hmotnej núdzi v § 10 ods. Ak nepriaznivý zdravotný stav občana trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynuli 3 mesiace, počas ktorých nepriaznivý zdravotný stav trval. Ak pred uplynutím 3 mesiacov posudkový lekár potvrdí, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať ďalej bez prerušenia aj po uplynutí 3 kalendárnych mesiacov, ochranný príspevok patrí najviac počas 12 kalendárnych mesiacov trvania nepriaznivého zdravotného stavu. Po uplynutí tejto doby nárok na ochranný príspevok zaniká.

Príspevok na nezaopatrené dieťa

Príspevok na nezaopatrené dieťa je určený na podporu výchovy, vzdelávania a všestranného rozvoja dieťaťa v domácnosti, ktoré riadne plní povinnú školskú dochádzku.

Forma poskytovania pomoci

Pomoc v hmotnej núdzi je poskytovaná v peňažnej forme, vecnej alebo kombinovanej forme, osobitný príspevok sa poskytuje v peňažnej forme. Poskytujú sa v hotovosti na adresu na území Slovenskej republiky alebo poukázaním na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na území Slovenskej republiky. Nárok na osobitný príspevok sa uplatňuje na úrade doručením zmluvy.

Jednorazová dávka

Jednorazovú dávku poskytuje obec a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi.

tags: #ma #živnostník #nárok #na #dávku #v