Nefunkčný sociálny systém: Príčiny a riešenia

Abstrakt: Príspevok sa zaoberá sociálno-patologickými prejavmi, ktoré sú príznačné pre súčasnosť. Súčasná spoločnosť čelí mnohým závažným problémom, ktoré ohrozujú jej stabilitu, ale aj stabilitu rodiny ako základnej bunky spoločnosti.

Kľúčové slová: Rodina, Sociálna patológia, Patológia rodiny.

Úvod

Človek ako sociálna bytosť nemôže existovať v izolácii. Ľudské bytie je dané v prostredí, ktoré má nesmierny vplyv na formáciu osobnosti a na kvalitu života. Byť súčasťou sociálneho prostredia predpokladá žiť v zhode s pravidlami a hodnotami, ktoré by mali byť odrazom plurality názorov danej society. V každej spoločnosti však dochádza aj k zlyhávaniu jednotlivcov a skupín, ktoré ohrozujú jej stabilitu. Vtedy hovoríme o patológii. Tento článok sa zameriava na príčiny a možné riešenia nefunkčného sociálneho systému so zameraním na sociálno-patologické javy a ich vplyv na rodinu.

Sociálne prostredie a jeho vplyv na človeka

„Sociálne prostredie tvoria javy, stavy, procesy a vzťahy, ktoré človeka obklopujú v rodine, sociálnej skupine, spoločenskej vrstve a celej spoločnosti. Ide o súhrn všetkých vplyvov ostatných ľudí a skupín, s ktorými sa jedinec v spoločnosti stretáva a ktoré tak silno pôsobia na priebeh edukačných procesov a jeho výsledky“ (Průcha, In: Bargel, Mühlpachr, 2010, s. 22). Pre človeka je príznačné nadväzovanie vzťahov spolupráce s inými ľuďmi a rozvíjať pocit spolupatričnosti a vzájomnosti. Bez existencie prostredia a jednotlivých vzťahov človek nemôže naplno rozvíjať svoje bytie.

Čo je to sociálna patológia?

Pojem patológia vo všeobecnosti charakterizuje niečo choré, nezdravé, čo ohrozuje stabilitu, istotu a pokoj. V súvislosti so sociálnym životom človeka, s jeho existenciou v sociálnom prostredí, s jeho konaním a slobodným rozhodovaním, hovoríme o sociálnej patológii. Sociálnu patológiu charakterizujeme ako súhrnný pojem, ktorým pomenúvame choré, nenormálne, či všeobecne nežiaduce spoločenské javy, kde zaraďujeme aj sankcionované formy deviantného správania, ale aj štúdium príčin ich vzniku a existencie.

Prečítajte si tiež: Postup reklamácie iPhone 7

K takýmto javom patrí agresia, alkoholizmus, drogové závislosti, samovražednosť, prostitúcia, homosexualita, rozvodovosť, nezamestnanosť, patologické hráčstvo, vojny a násilie. Mühlpachr (2008) začleňuje aj novšie formy patologických prejavov, ku ktorým patrí napr. extrémizmus, rôzne druhy závislosti (netománia - závislosť od internetu, závislosť od televízie, sexuálna závislosť, workoholizmus, či patologické nakupovanie a prejedanie sa). Marešová (2010) za najčastejšie sociálno-patologické javy dnešnej doby považuje alkoholizmus, toxikomániu, gamblerstvo a ostatné závislosti; členstvo v extrémistických skupinách a náboženských sektách, xenofóbiu a rasizmus; domáce násilie, chorobné prenasledovanie; šikanovanie v škole, na pracovisku (mobbing, bossing), v sociálnych a výchovných inštitúciách voči klientom týchto inštitúcií; prostitúciu, promiskuitu, účasť na pornoprodukcii, kupliarstvo, komerčné sexuálne zneužívanie; vandalizmus vrátane sprejerstva, násilie na štadiónoch, pouličné násilie; asociálnosť šírená prostredníctvom internetu a na tzv.

História pojmu sociálna patológia

Pojem sociálna patológia ako prvý použil anglický filozof a sociológ Herbert Spencer (1820-1903), ktorý ju použil v súvislosti so spoločnosťou ako s istým špecifickým druhom ľudského organizmu, v ktorom figurujú rovnaké zákony. Bol presvedčený o jednote spoločenských a prírodných zákonov, ktoré majú vplyv na ľudské správanie. Neskôr ho nahradil pojem sociálna deviácia (Ondrejkovič, In: Tokárová et al., 2002).

Èmile Durkheim (1857-1917), francúzsky zakladateľ vedeckej sociológie, považoval sociálnu patológiu za vedu „o chorobách a nepriaznivých skutočnostiach, činoch a správaní, ktoré sa odchyľujú od stanovených noriem, ale súčasne sú organickou súčasťou, komponentom života sociálnych celkov“ (Ondrejkovič et al., 2009, s. 23).

Inocenc Arnosšt Bláha (In: Schavel, Čišecký, 2005, s. 55) použil termín sociálna patológia na zdôraznenie poruchy „sociálnych procesov a sociálnych zariadení, vo funkcii determinantov individuálnych a hromadných porúch“.

Normalita vs. Patológia

Stanoviť patologický aspekt predpokladá stanoviť normalitu. Nie je možné rozpoznať normálne od nenormálneho, zdravé od chorého, ak nevieme rozlíšiť, čo je korektné, dobré a normálne. Aby sme dokázali správne vymedziť pojem normality, treba mať na zreteli faktor času a priestoru. Každá doba a každá kultúra sa vyznačuje svojou konformitou, teda zaužívanými zvykmi, pravidlami, normami, hodnotami, náboženstvom. Ich dodržiavanie či nedodržiavanie, zmeny, prijímanie nových pravidiel sa odvíjajú od základov existencie ľudského bytia v súvislosti so stanovením si istých hraníc vzájomného spolužitia, od vývoja spoločnosti, kvantitatívnych i kvalitatívnych ukazovateľov ekonomického rozvoja, sociálnej i kultúrnej vyspelosti národa.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Ondrejkovič et al. (2009) hovorí, že v literatúre možno nájsť dvojaké chápanie normality, a to ako vnútornú istotu, prežívanie vlastného sveta a potom normalitu, ktorá je typická pre sociálny štát, čiže pomoc pri zvládaní existujúcich sociálnych problémov. Je teda ponímaná subjektívnym prežívaním konkrétneho jedinca a následne sociálnym i kultúrno-etickým aspektom. „Všeobecne možno povedať, že za normálne je zmysluplné pokladať sociálne javy a procesy, ale aj sociálnu situáciu, ktoré umožňujú človeku také životné prejavy, aké sú výsledkom konsenzu a nepotrebujú vždy znova a znova osobitnú argumentáciu pre vlastné zdôvodňovanie“ (Ondrejkovič et al., 2009, s. 23).

Laca (In: Bargel, Mühlpachr et al., 2010) dodáva, že pojem normality sa dá vysvetliť pomocou spoločenských vzťahov, spoločenských rolí, postojov, vzorcov správania či kultúry v danej spoločnosti. Nie je však možné stotožňovať normalitu so štandardom. Pretože to, čo je pre jedného prirodzené, a teda normálne, nemusí byť automaticky pre druhého. Je teda nevyhnutné upozorniť aj na socio-kultúrnu určenosť sociálno-patologických javov a ich premenlivosť v závislosti od času a prostredia. Máme na mysli predovšetkým vekové kategórie mládež, dospelí.

Faktory ovplyvňujúce vznik sociálno-patologických javov

Sociálno-patologické javy sa zväčša vyskytujú tam, kde dochádza k istým druhom problémov, záťažových situácii, ktoré vyvolávajú vnútorný tlak, nepokoj a človek viac-menej nedokáže takýto stav akceptovať, prispôsobiť sa, resp. čeliť a nachádzať riešenia. Sociálna patológia je tak spätá s pojmom sociálny problém, ktorý definuje V. Lamser (In: Žilová, 2005, s. 42) ako “vývojové tendencie v ľudských vzťahoch a v spoločnosti, ktoré sú považované za ťaživé (problémové) a ktorým je nutné venovať pozornosť formou korektívnych a vyrovnávacích, ale zvlášť preventívnych opatrení“. Lamser (In: Levická, 2002, s. 63) ďalej tvrdí, že „ o sociálnom probléme hovoríme až vtedy, keď problém presahuje osobnú situáciu, zasahuje väčší počet ľudí a vyžaduje riešenie“. Je chápaný ako záťažová situácia, ktorú treba riešiť z pohľadu celej spoločnosti i každého jednotlivca.

Na základe týchto charakteristík môžeme vymenovať niektoré faktory ovplyvňujúce vznik sociálno-patologických javov. Ide najmä o nefunkčnosť rodiny, keď dochádza k degradácii zaužívaných pravidiel, noriem i hodnôt, zdravotné problémy, smrť, zadlženosť, nezamestnanosť a iné.

Disciplíny zaoberajúce sa sociálnou patológiou

Problémy sociálnej patológie sú v centre záujmu mnohých vedných disciplín ako sú právne vedy, sociálna psychológia, sociológia, sociálna pedagogika, sociálna práca. Každá z týchto vied prispieva k riešeniu danej problematiky do takej miery, do akej je schopná v rámci svojho predmetu záujmu získať potrebné poznanie konkrétneho sociálno-patologického javu. V tejto súvislosti Ondrejkovič et al. (2009) poznamenáva, že sociálna práca predstavuje integrovanú disciplínu zaoberajúcu sa problematikou sociálnej patológie nielen v teoretickej, ale najmä praktickej rovine, a to zväčša v podobe sociálnej služby, ktorá je schopná riešiť individuálne, rodinné i celospoločenské problémy aj v súvislosti s nadväznosťou na sociálnu politiku.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Sociálna patológia a jej dopad na spoločnosť

Sociálno-patologické javy sa dotýkajú tak každého jednotlivca, rodiny, ako aj celej spoločnosti. Tým, že existujú, sú nebezpečné, predstavujú ohrozenie a nestabilitu celej society. Sociálno-patologické javy sa nedotýkajú iba jednotlivca. Ich dopad presahuje individuálne zlyhávania a dotýkajú sa všetkých vekových kategórii, inštitúcií, organizácií a celej spoločnosti. Zlyhanie jednotlivca môže mať za následok patologický zárodok širšieho spoločenstva, v ktorom jednotlivec existuje. Spoločenstvo, ktoré má znaky patologických prejavov, vyvoláva deštrukciu menších skupín a jednotlivcov. Ide o akýsi druh reťazovej reakcie, ktorý nie je treba podceňovať.

Rodina ako sociálny systém

Jedným z dôležitých systémov, kde takéto zlyhávanie vyvoláva ďalšie zhubné reakcie a kde sa najviac ukazujú nepriaznivé účinky týchto patologických prejavov, je rodina. Rodina predstavuje istý druh sociálneho systému. Sociálny systém podľa Eriksena (2008) je súbor sociálnych vzťahov, ktoré sa pravidelne aktualizujú a reprodukujú v procese interakcie. Sociálny systém zdieľa aj normatívny systém s funkčným súborom sankcií, čiže ide o určitý druh zhody alebo vynútenej poslušnosti so zreteľom na to, čo sa v rámci systému a medziľudských interakcií deje, alebo čo by sa malo diať. Rodinný systém je postavený na sociálnych vzťahoch jednotlivých jej členov, každý člen rodiny má svoje postavenie a svoje úlohy, ktoré by mal plniť. Platia, resp. mali by tu platiť isté pravidlá v rámci sociálneho statusu a spoločnej deľby práce.

Rodina je základom, dôležitým elementom spoločnosti. Pre funkčnosť rodiny sú veľmi dôležité vzťahy medzi jej členmi, dôležité je to, ako si vedia pomáhať, ako akceptujú jednotlivé potreby svojich členov. Pozitívne sociálno-psychologické usporiadanie rodiny s primeraným ekonomickým zabezpečením je dobrou konšteláciou pre pozitívne smerovanie rodiny a zabezpečenie jej normality. Normalita ako ideál - úspešnosť rodín sa vzťahuje k hodnotám ako je vernosť, porozumenie, tolerancia a pod., a k splneniu určitých úloh, napr. správna výchova dieťaťa. Normalita ako transakčný proces - pozornosť sa upriamuje na prebiehajúci proces v čase, čiže do úvahy sa berie sociálny a časový kontext rodiny.

Zmeny v spoločnosti po roku 1989 a ich vplyv na rodinu

Spoločenský vývoj po roku 1989 priniesol do našej spoločnosti tak dlho očakávanú slobodu, nové obzory, možnosti, ale aj zmeny, a to prakticky do všetkých oblastí života, teda aj do našich rodín (Laca, 2005). Prenikanie nových prvkov západného sveta prináša okrem pozitívneho rázu aj chaos, prevracanie hodnôt, nestabilitu, neistotu a zmätok. To, čo sa považovalo za prvoradé, a tým myslíme rodinu a jej stabilitu, sa chtiac-nechtiac odsúva do pozadia. Tradičná rodina, jej hodnoty a úlohy v nej pomaly, ale iste začínajú byť v rozklade. Mühlpachar (In: Bargel, Mühlpachr, 2010, s. 20): „… Rodina je základným socializačným subjektom. Má bezprostredný vplyv na ďalšie smerovanie a uplatnenie sa svojich najmladších členov rodiny, čiže detí v spoločnosti. Dieťa je veľmi vnímavé a svojich rodičov považuje za vzory, ich správanie a konanie považuje za správne, a teda je prirodzené, že ich zvykne kopírovať. Možno tak očakávať, že dieťa bude prospešné pre spoločnosť v takom rozsahu, ako sú prospešní jeho rodičia. Okrem toho, rodina má vplyv na psychické rozpoloženie dieťaťa (Hudáková, 2011).

Výchova v rodine a jej význam

Výchova dieťaťa vo funkčnej rodine podmieňuje jeho zdravý vývin. Dieťa, ktoré vyrastá v harmonickej rodine, v ktorej nachádza emočnú podporu, kde prejavy lásky, spolupatričnosti, vzájomného zdieľania radosti i starostí sú súčasťou spolunažívania, je vybavené dostatočnou schopnosťou zdieľať každodenný život i v dospelom veku. „Len ľudia, ktorí boli vo svojom detstve vyzbrojení pre záťaže budúceho sveta, môžu zvládnuť všetky ťažkosti a nároky a nájsť s druhými ľuďmi, blízkymi i vzdialenými spôsob spolužitia“ (Koluchová, In: Mühlpachr, 2008, s. 147).

Emocionálna funkcia rodiny akoby zapadala do úzadia. Konzumný spôsob života a jeho zabezpečovanie oberá hlavne mužov o rodinný život. Nedostatok času pre rodinu, nedostatok kontaktov s deťmi, možností prijímať a dostávať lásku ohrozuje mužov rôznymi patologickými prejavmi v ich rodinných vzťahoch. Ak chýba spolupráca zo strany mužov, ženy sa v takejto rodine cítia neslobodné a ukrátené o vlastné formy sebarealizácie. Preferovaním bohatstva a konzumného spôsobu života sa takto oslabuje úcta k materstvu a otcovstvu (Lenczová, 2005). Podobného názoru je aj Hrehová (2005), ktorá tvrdí, že v moderných rodinách dnes väčšinou chýba láskyplné pochopenie a vzájomná úcta. A práve táto absencia spôsobuje, že rodine chýba jednota, šťastie a rovnoprávnosť. Na tento nedostatok sa potom nabaľuje strata tak otcovskej, ako aj materskej autority. Mnohí rodičia si nevedia poradiť s vlastnými deťmi už od puberty. Východiskom z tejto dilemy je návrat k pravým morálnym a kresťanským hodnotám. A práve dnešné rodiny akoby sa vymykali z hodnôt a princípov,…

Riešenia pre nefunkčný sociálny systém

Identifikácia a implementácia efektívnych riešení pre nefunkčný sociálny systém vyžaduje komplexný a viacvrstvový prístup. Je nevyhnutné zamerať sa na prevenciu, včasnú intervenciu a systematickú podporu jednotlivcov, rodín a komunít.

Posilnenie rodiny

• Podpora rodičovstva: Zavedenie programov na podporu rodičovstva, ktoré by poskytovali informácie a zručnosti potrebné pre efektívnu výchovu detí, budovanie zdravých vzťahov a riešenie konfliktov.
• Dostupná a kvalitná starostlivosť o deti: Zabezpečenie dostupnosti kvalitných zariadení starostlivosti o deti (jasle, škôlky) pre pracujúcich rodičov.
• Finančná a materiálna pomoc: Poskytovanie finančnej a materiálnej pomoci rodinám v núdzi, aby sa predišlo sociálnemu vylúčeniu a chudobe.
• Mediácia a poradenstvo: Zavedenie rodinných poradní a mediačných centier, ktoré by pomáhali rodinám riešiť konflikty a zlepšovať komunikáciu.

Prevencia sociálno-patologických javov

• Vzdelávanie a osveta: Realizácia vzdelávacích programov a osvetových kampaní zameraných na prevenciu závislostí, násilia, šikanovania a iných sociálno-patologických javov.
• Podpora zdravého životného štýlu: Propagácia zdravého životného štýlu, aktívneho trávenia voľného času a športu ako alternatívy k rizikovému správaniu.
• Práca s mládežou: Vytváranie priestoru pre zmysluplné trávenie voľného času mládeže, podpora ich záujmov a talentov, a zapájanie ich do aktivít komunity.

Včasná intervencia

• Identifikácia rizikových skupín: Zavedenie systémov na včasnú identifikáciu rizikových skupín (deti z dysfunkčných rodín, obete násilia, osoby so závislosťami) a poskytovanie im cielenej pomoci.
• Multidisciplinárna spolupráca: Zabezpečenie spolupráce medzi rôznymi inštitúciami (školy, sociálne služby, zdravotnícke zariadenia, polícia) pri riešení problémov jednotlivcov a rodín.
• Dostupnosť terapeutických služieb: Poskytovanie dostupných a kvalitných terapeutických služieb pre osoby so závislosťami, obete násilia a iné osoby, ktoré potrebujú odbornú pomoc.

Podpora komunít

• Rozvoj komunitných centier: Vytváranie a podpora komunitných centier, ktoré by slúžili ako priestor pre stretávanie sa ľudí, organizovanie aktivít a poskytovanie sociálnych služieb.
• Podpora dobrovoľníctva: Motivácia a podpora dobrovoľníctva ako formy aktívneho zapájania sa občanov do riešenia problémov komunity.
• Participácia občanov: Zapájanie občanov do rozhodovania o dôležitých otázkach týkajúcich sa ich komunity.

Legislatívne a systémové zmeny

• Zlepšenie legislatívy: Aktualizácia a zlepšenie legislatívy v oblasti sociálnej ochrany, rodinnej politiky a prevencie sociálno-patologických javov.
• Efektívne financovanie: Zabezpečenie efektívneho financovania sociálnych služieb a programov.
• Monitorovanie a evaluácia: Pravidelné monitorovanie a evaluácia účinnosti implementovaných opatrení a programov.

tags: #nefunkčný #sociálny #systém #príčiny #a #riešenia