
Určovacia žaloba je nástroj civilného sporového práva, ktorým sa žalobca domáha súdneho určenia, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. V prípade, že sa žalobca domáha určenia, že právo neexistuje, hovoríme o negatívnej určovacej žalobe. Podmienky úspešnosti takejto žaloby sú upravené v Civilnom sporovom poriadku a judikatúre súdov.
Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (CSP) možno žalobou požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
V kontexte civilných sporov teda poznáme tzv. určovacie žaloby, ktorej podstatou je domáhanie sa buď určenia toho, že právo existuje (pozitívna určovacia žaloba) alebo naopak určenia toho, že právo neexistuje (negatívna určovacia žaloba). Uvedené zákonné ustanovenie § 137 písm. c) C.s.p. hovorí o podstate určovacej žaloby, ktorou je domáhanie sa buď určenia toho, že právo existuje (pozitívna určovacia žaloba) alebo naopak určenia toho, že právo neexistuje (negatívna určovacia žaloba).
Špecifikom takejto žaloby je, že ju môže podať každý, kto má naliehavý právny záujem na takomto určení, to znamená, že aj ten komu v žalobe tvrdené právo nepatrí.
Vzhľadom na to, že zákonná dikcia § 137 písm. c) CSP vyžaduje na podanie určovacej žaloby naliehavý právny záujem ako špecifikum, môže ju podať aj ten, komu tvrdené právo nepatrí. Nevyhnutnou podmienkou pre úspešnosť určovacej žaloby je práve preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu. Samozrejme nie je to jediná podmienka úspešnosti žaloby. V tomto ohľade sa už vyjadril aj Ústavný súdu SR v uznesení zo dňa 06.10.2017, sp. zn. II.
Prečítajte si tiež: Viac o neplatnosti úverov
Z uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu SR jednoznačne vyplýva, že predpokladom rozhodnutia súdu o určovacej žalobe je preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na tomto určení. Samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu bez preukázania naliehavého právneho záujmu na určení (ne)existencie práva pre úspech v spore nestačí. Ako bolo uvedené vyššie naliehavý právny záujem na určení toho, či tu právo je alebo nie je, je daný iba vtedy, ak by bez takéhoto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, a to za predpokladu, že toto ohrozenie alebo túto neistotu možno odstrániť rozhodnutím súdu.
Aby sme mohli tvrdiť, že právny záujem je naliehavý, musí vykazovať dostatočnú intenzitu. Naliehavosť spočíva v skutočnosti, že rozhodnutie súdu je pre žalobcu užitočné podstatným spôsobom. Právny záujem však naliehavý nie je, ak sa žalobca môže domáhať svojho práva prostredníctvom iných prostriedkov ochrany práva.
Pri určení existencie vlastníckeho práva je daný naliehavý právny záujem vždy vtedy, ak cieľ, ktorý sa sleduje podaním určovacej žaloby je dosiahnutie zosúladenia skutočného stavu so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Ide napríklad o žalobu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Žalobca má v takomto prípade naliehavý právny záujem na tom, aby bol zapísaný ako vlastník pozemku v katastri nehnuteľností, nakoľko bez takéhoto zápisu nie je oprávnený pozemok predať.
V prípade sporu o určenie toho, či vec patrí alebo nepatrí do dedičstva sa tiež skúma naliehavý právny záujem. Podľa ust. § 198 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len “C.m.p.“) platí, že „ak sú majetok alebo dlhy poručiteľa medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd v dedičskom konaní len zistenie ich spornosti; pri výpočte čistej hodnoty dedičstva sa na ne neprihliada.“ Súčasne v zmysle ust. § 212 ods. 1 C.m.p. platí, že nezaradenie sporného majetku alebo dlhov do dedičstva nebráni účastníkom, aby sa domáhali svojho práva žalobou. Takouto žalobou je práve určovacia žaloba podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p.. Naliehavý právny záujem bude spravidla daný vždy vtedy, ak vo veci nie je možné podať žalobu na plnenie podľa ust. § 137 písm.
V nadväznosti na uvedené žalobca naliehavý právny záujem na určení práva stratí, ak potom čo bola podaná určovacia žaloba, bola podaná aj žaloba na plnenie, pretože nastalo porušenie práva. Obdobné otázky môžu vyvstávať aj v súvislosti s vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), kedy nie je namieste žalovať na určenie toho, že určitá vec patrí alebo nepatrí do masy BSM, keď je možné žalovať na splnenie povinnosti a to priamo podaním žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Priamo v konaní o vyporiadanie BSM totiž súd posúdi otázku, či predmetné veci patria alebo nepatria do BSM ako predbežnú otázku. Preto by súd určovaciu žalobu v takomto prípade zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nakoľko vyhovujúce rozhodnutie by nevyriešilo obsah spornosti daného právneho vzťahu a po takomto konaní by nevyhnutne nasledovalo ďalšie konanie, t. j. konanie o vyporiadanie BSM. K týmto záverom dospel Krajský súd v Trenčíne v rozsudku zo dňa 27.06.2013, sp. Zn. 4 Co/91/2012, v ktorom sa vyslovil, že „ak už zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, tak určenie, či nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súd rieši ako predbežnú otázku v konaní o vyporiadanie BSM.“ Uvedené skonštatoval aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 10.04.2014, sp. zn. 3Cdo/460/2013, podľa ktorého „sa naliehavý právny záujem posudzuje vždy s ohľadom na konkrétny určovací petit žaloby, pričom vyhovenie žalobe je možné len vtedy, ak by išlo o konečné rozhodnutie o veci, bez potreby vedenia iného súdneho konania. Naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Je tomu tak v prípade, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje alebo zaväzuje podať určovaciu žalobu. Takýmto žalobami sú napríklad v zmysle ust. § 55 ods. 1 Exekučného poriadku žaloba na vylúčenie veci z exekúcie, ak tretia osoba (niekto iný ako povinný) uplatňuje právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu (žalovaným je v takomto prípade ten, kto v exekúcií vystupuje ako oprávnený) alebo v zmysle ust.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o určovacej žalobe
Slovenská judikatúra nám doposiaľ prináša odpovede najmä vecnoprávne odpovede ako napríklad v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn.: 2 Cdo 163/2005 pričom: „Okolnosť, že je ako vlastník určitej nehnuteľnosti, ktorá nie je predmetom spoluvlastníctva, v katastri nehnuteľností popri žalobcovi zapísaný aj žalovaný (duplicitný zápis), odôvodňuje vždy naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že je vlastníkom takej nehnuteľnosti, a pod. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (výpis z katastra nehnuteľností slúži ako preukázanie vlastníckeho práva) a na jeho právne účinky je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť aj ohrozené. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je vždy podkladom na vykonanie zmien v zápisoch katastra nehnuteľností.“ Možno teda hovoriť o význame zápisu do katastra nehnuteľností ako jednom z typických príkladov naliehavého právneho záujmu pri určovacích žalobách. Definíciu nám dopĺňa aj Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. novembra 2008 pod sp. zn.: 5 Obdo 10/2008: „Určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemožno domáhať ochrany žalobou na plnenie. Medzi účastníkmi musí existovať aktuálny stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. Určovacia žaloba by tiež mala byť zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Skutočnosť, že žalovaný uplatňuje proti žalobcovi majetkový nárok zo zmluvy, nezakladá sama osebe naliehavý právny záujem na žalobcom požadovanom určení neplatnosti zmluvy, z ktorej by sa mal tvrdený nárok odvíjať. Naliehavý právny záujem nie je daný ani v prípade žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu, ak otázka jeho platnosti má povahu otázky prejudiciálnej vo vzťahu k inej právnej otázke. Najvyšší súd Slovenskej republiky nám ďalej vymedzuje v rozsudku vedenom pod sp. zn.: 4 Cdo 492003, že „Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla.“ Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn.: 5 Cdo 31/2011 ďalej „ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. „Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku). Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by sa bez tohto určenia stalo právne postavenie žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti“ uvádza sa v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp.
Aby ste si vedeli predstaviť na príklade, čo je to naliehavý právny záujem, tak asi najčastejším prípadom je situácia, ak na liste vlastníctva ako vlastník nehnuteľnosti je uvedený niekto iný, hoci vlastníkom nehnuteľnosti ste vy. V žalobe na súde budete tvrdiť, že ste vlastníkom nehnuteľnosti, hoci z listu vlastníctva to nevyplýva. Keďže je vaše právo ohrozené (vlastnícke právo) resp.
Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom z 9. júla 2009, č.k. 4 C 160/2008-208 v spojení s opravným uznesením z 9. júla 2009, č.k. 4 C 160/2008-218 určil, že D. K.L. je vlastníkom v celosti pozemku parc. č. KN-C 196/1 o výmere 504 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. KN-C 196/2 o výmere 235 m2 - trvalé trávnaté porasty, parc. č. KN-C 204/1 o výmere 165 m2 - orná pôda, parc. č. KN-C 204/2 o výmere 112 m2 - orná pôda, parc. č. KN-C-204/3/1 o výmere 59 m2 -orná pôda, parc. č. KN-C-204/3/2 o výmere 92 m2 - ostatné plochy, zapísané na LV č. X. pre katastrálne územie K., ako aj spoluvlastníkom ½-ice rodinného domu súpisné č. 32, postaveného na pozemku parcela č. KN-C 196/1 zapísaného na liste vlastníctva č. X. pre katastrálne územie K., namiesto žalovaných 2/, 3/ (v súčasnosti žalované 1/, 2/). Žalobu proti žalovanej 1/ (pôvodnej žalovanej 1/ neb. A. L.) zamietol. Žalovanej 1/ náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi priznal trovy konania vo výške 100 %, ktoré uložil žalovaným 2/, 3 zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti samostatného uznesenia. Dospel k záveru, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností, ktoré mu darovala žalovaná 1/, ktorá sa nedomáhala vrátenia daru podaním žaloby na súd a pokiaľ žalovaná 1/ predmetné nehnuteľnosti previedla na žalované 2/, 3/, jedná sa o absolútne neplatný právny úkon, pretože nikto nemôže previesť viac práv, ako má sám. Mal za to, že naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení bol daný tým, že v katastri nehnuteľností je vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vyznačené na žalované 2/, 3/. Či zo strany žalovanej 1/ došlo k platnému alebo neplatnému úkonu - vráteniu daru, súd neskúmal, toto prináleží súdu rozhodujúcemu o vrátení daru na základe žaloby podanej žalovanou 1/ voči žalobcovi. Žalobu proti žalovanej 1/ ako nedôvodnú zamietol, nakoľko podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností, ktorých určenia vlastníckeho práva sa žalobca domáha, boli žalované 2/, 3/. O trovách konania žalovanej 1/ rozhodol podľa ustanovenia § 150 O.s.p., keď dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadol v celkových okolnostiach prípadu a v skutočnosti, že žalovaná 1/ previedla predmetné nehnuteľnosti na žalované 2/, 3/, preto žalobcovi neostávalo nič iné, len sa domáhať ochrany svojich práv podaním určovacej žaloby na súd. O trovách konania žalobcu rozhodol podľa § 142 ods.
Podstata torpédovej žaloby spočíva v tom, že na strane potenciálne žalovaného pred súdom niektorého členského štátu EÚ bude podaná negatívna určovacia žaloba s cieľom docieliť zablokovanie žaloby na plnenie v inom členskom štáte EÚ. Táto žaloba je podaná v krajine, v ktorej možno počítať s dlhým procesným konaním. Účelom takéhoto konania je využiť pravidlo litispendencie, obsiahnuté v nariadení Brusel Ia, a zablokovať na dlhšiu dobu konanie na súde iného členského štátu EÚ. Termín „torpédová žaloba“ sformuloval Mario Franzosi.FRANZOSI, M.: Worldwide Patent Litigation and the Italian Torpedo; 1997. Na jednej strane videl v žalobe podanej na jednom z pomalých súdov pomaly sa pohybujúcu loď, podľa ktorej sa musia orientovať všetky ostatné lode. Na druhej strane poznamenal, že torpédo môže byť skutočnou hrozbou pre takýto konvoj lodí. Aby bolo možné posúdiť zmeny, ktoré prišli s novým nariadením Brusel Ia,KUČERA, Z. - PAUKNEROVÁ, M. - RUŽIČKA, K.: Mezinárodní právo soukromé; 2015.
Prečítajte si tiež: Podmienky určovacej žaloby