Nemajetková ujma pri nesprávnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti: Podmienky a uplatňovanie nárokov

V právnej praxi sa čoraz častejšie stretávame s uplatňovaním nárokov fyzických osôb v prípadoch úmrtia pacientov z dôvodu nesprávneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Tieto prípady vyvolávajú aplikačné problémy, najmä v súvislosti s tzv. nemajetkovou ujmou. Žalobcami v týchto sporoch bývajú často pozostalí v priamom rade, ktorí zväčša požadujú úhradu majetkového plnenia v peniazoch a nárok často nie úplne správne kvalifikujú ako náhradu škody.

Právny základ nárokov pozostalých

Právnym základom uplatnenia nárokov pozostalých podľa slovenského právneho poriadku je inštitút ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Zákon nedefinuje pojem „zásah“ do ochrany osobnosti, ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté osobnostné práva fyzických, resp. právnických osôb. Je ním však bezpochyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne správanie (zdržanie sa konania alebo jeho opomenutie), ktoré má v zákone uvedené znaky. Týmito znakmi sú predovšetkým neoprávnenosť zásahu (neoprávneným nie je zásah do osobnostnej sféry, ak sú dané okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania, napr. súhlas dotknutej osoby, výkon práva a pod.).

Výpočet prostriedkov „obrany“ pred neoprávneným zásahom do ochrany osobnosti je exemplifikatívny a jednotlivé prostriedky na ochranu osobnosti sú relatívne samostatné. Z dikcie citovaných ustanovení je nepochybné, že zadosťučinenie v peniazoch (nemajetková ujma) je občianskoprávny prostriedok výnimočného charakteru v tom zmysle, že jeho použitie prichádza do úvahy subsidiárne, t. j. až v prípade, ak by sa primerané zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka ukázalo ako nepostačujúce, a tým strácajúce svoju účinnosť a funkčnosť. Funkciou nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je náhrada škody, strata na zárobku a podobne (nejde teda o majetkovú ujmu, ktorá odškodňuje podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka).

Podmienky pre priznanie peňažného plnenia

Pre priznanie peňažného plnenia však musia byť splnené všetky podmienky pre vznik zodpovednosti za nemajetkovú ujmu. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti v pomenovanom prípade je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených osobnostných právach.

Otázku, kto je v tom-ktorom prípade subjektom ochrany a kto je subjektom zásahu, musí súd v konaní o ochranu osobnosti riešiť vždy medzi prvými. Je totiž logické, že spornosť v týchto otázkach, môže byť v konaní o ochranu osobnosti riešená len medzi subjektmi, ktorých sa táto spornosť týka - medzi subjektom ochrany a subjektom zásahu. Z tohto hľadiska je preto predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti nielen zistenie, že žalobca je fyzickou osobou, ktorej osobnostné práva boli porušené, ale rovnako zistenie, že žalovaný (fyzická alebo právnická osoba) sa dopustil toho konania, ktoré žalobca v konaní považoval za zásah do jeho chránených práv a z ktorého vyvodzoval svoje právo na ochranu osobnosti.

Prečítajte si tiež: Nárok na kompenzáciu

Aktívna vecná legitimácia pozostalých

Z hľadiska aktívnej vecnej legitimácie pozostalých na podanie žaloby o prípadnú náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti a následného úmrtia fyzickej osoby možno považovať právnu prax za ustálenú. V tomto prípade je však nevyhnutné rozlišovať medzi právami zomrelej osoby (t. j. právami, ktoré by mohla uplatňovať zomrelá osoba, ak by nedošlo k jej úmrtiu) a právami pozostalých, ktoré im vznikli v dôsledku zásahu do ich osobnostných práv spôsobených nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti zomrelej osobe. Smrťou pacienta teda môžu určitej skupine osôb vzniknúť dva druhy práv:

1. právo na náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do ich práva na súkromie
2. osobám uvedeným v § 15 Občianskeho zákonníka (manžel, deti a pokiaľ títo nie sú, tak rodičia zomrelého) rovnako právo na ochranu osobnosti zomrelej osoby.

Právo podľa § 15 Občianskeho zákonníka je pôvodným (originálnym) právom na občianskoprávnu ochranu osobnosti zomrelej fyzickej osoby. Preto u osôb definovaných v tomto ustanovení nejde o akýsi druh právneho nástupníctva do práva po zomrelej fyzickej osobe, ale o vznik zvláštneho, pôvodného (originálneho) osobnostného práva. Zo znenia uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že osoby v ňom uvedené uplatňujú ochranu osobnosti zomrelej fyzickej osoby, čo potvrdil aj Najvyšší súd SR vo viacerých svojich rozhodnutiach (napr. 3 Cdo 112/2011).

Správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti

Princíp úplného odškodnenia za utrpenú ujmu na zdraví, ktorý zakladá nárok na jej náhradu, je jednou zo základných záruk práva na ochranu zdravia fyzickej osoby. Elementárnym predpokladom vzniku nároku na náhradu ujmy na zdraví v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, je porušenie povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (ďalej len „poskytovateľ“) poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Skonštatovať, že poskytovateľ túto povinnosť porušil, je oprávnený Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „Úrad“), súd aj samotný poskytovateľ. Zistenie porušenia povinnosti je iba prvým krokom na ceste k uspokojeniu nárokov poškodeného.

Úlohou Úradu je zisťovať a kontrolovať, či zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne. Podnetom na začatie dohľadu je žiadosť o prešetrenie postupu poskytovateľa. Môže ho podať pacient, jeho rodinný príslušník alebo aj iná osoba. Nemožno vylúčiť ani to, že podnet podá sám za seba priamo poskytovateľ v rámci proaktívnej obrany voči domnelým nárokom z tvrdeného pochybenia. S výnimkou samooznámenia poskytovateľa, podávateľ podnetu nemá postavenie účastníka konania, takže o výsledku vybavenia podnetu nemusí byť dokonca ani informovaný.

Dohľad vykonávajú zamestnanci Úradu a prizvané osoby na základe písomného poverenia Úradu. Prizvanými osobami sú spravidla konzultanti Úradu - zdravotnícki pracovníci, s ktorými Úrad uzatvoril zmluvu o poskytovaní odborných poradenských služieb. Konzultanti nemusia byť zapísaní do zoznamu znalcov vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR, výber konzultantov je na rozhodnutí Úradu.

Prečítajte si tiež: Kompenzácia za nezákonnú väzbu

Úrad môže skonštatovať, že:

• zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne, alebo
• zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, čo znamená, že poskytovateľ spáchal správny delikt.

Podozrenie zo spáchania trestného činu proti životu a zdraviu je Úrad povinný oznámiť orgánom činným v trestnom konaní. Tie však nie sú viazané zisteniami ani rozhodnutím Úradu. To je celkom pochopiteľné, keďže podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a na výkon kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti je len zdravotná dokumentácia. V trestnom konaní by však takéto obmedzenie podkladov nebolo v súlade s jednou z jeho základných zásad - zásadou zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností. Možno preto konštatovať, že akceptovať závery Úradu o tom, či došlo alebo nedošlo ku správnemu poskytnutiu zdravotnej starostlivosti, je v trestnom konaní neprijateľné bez ďalšieho dokazovania.

V občianskom súdnom konaní je súd viazaný rozhodnutím Úradu o tom, že bol spáchaný správny delikt a kto ho spáchal. Z toho je zrejmé, že poskytovateľ by sa mal v rámci správneho konania kvalifikovane brániť. Viazanosť rozhodnutím Úradu však samozrejme nevylučuje využitie ďalších dôkazných prostriedkov, najmä znaleckých posudkov, ktoré môžu závery Úradu spochybniť. Takéto spochybňovanie záverov Úradu, ktoré nevychádzajú napríklad zo svedeckých výpovedí, ale len zo zdravotnej dokumentácie, potom oprávnene nastoľuje otázku riadneho zistenia skutkového stavu pri výkone dohľadu a následnom správnom konaní. V správnom konaní platí zásada materiálnej pravdy. Podľa tejto zásady skutkový stav musí byť spoľahlivo zistený.

Z hľadiska poskytovateľa zdravotnej starostlivosti je postavenie Úradu pomerne silné, pre pacienta (podávateľa podnetu) však stanovisko Úradu nemá priamy praktický význam. Úrad nemôže rozhodnúť o náhrade ujmy na zdraví a jeho zistenia o porušení alebo dodržaní povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť správne, možno v súdnom konaní o náhradu škody na zdraví vyvrátiť.

Náhrada škody a nemajetkovej ujmy

V súlade so zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) má poškodený nárok na jednorazové odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, aj na náhradu majetkovej ujmy spočívajúcu v práve na náhradu straty na zárobku, straty na dôchodku, práve na jednorazové vyrovnanie a náhradu účelných nákladov spojených s liečením. V prípade úmrtia poškodeného môžu mať pozostalí nárok na pozostalostnú úrazovú rentu a náhradu primeraných nákladov na pohreb.

Prečítajte si tiež: Obvinenie a nemajetková ujma

Náhrada za bolesť sa poskytuje za vytrpené bolesti, ktoré boli spôsobené v dôsledku poškodenia zdravia, jeho liečenia alebo odstraňovania jeho následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením zdravia, ktorý má trvalé nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Výška náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje na základe lekárskeho posudku, prípadne znaleckého posudku.

Príčinná súvislosť

Nevyhnutným predpokladom vzniku nároku na náhradu škody na zdraví a nemateriálnej ujmy je logická spojitosť poškodenia zdravia (a ním vyvolaného zásahu do osobnostných práv) a protiprávneho konania spočívajúceho v porušení povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Protiprávne konanie nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody, stačí, že je jednou z príčin, a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou.

V prípade preukazovania príčinnej súvislosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti treba v kontexte nálezu Ústavného súdu Českej republiky vo veci sp. zn. I ÚS 1919/08 vychádzať z podstaty úkonu lekára, ktorý vstupuje do celého reťazca príčin a následkov prebiehajúcich v ľudskom tele so zámerom tieto procesy ovplyvňovať. Zásah lekára sám osebe mení prirodzený beh vecí a zasahuje do komplexných vzťahov príčin a následkov. Aj v prípade aktívneho konania lekára, ktorý zvolil určitý liečebný postup je veľmi náročné, až vylúčené stanoviť, či tento postup bol nad všetku rozumnú pochybnosť jedinou možnou príčinou škodlivého stavu, ktorý nastal. O to náročnejšie je to v prípade opomenutia, keď lekár nezvolí postup, ktorý na základe dostupných znalostí zvoliť mal a mohol. Preukázať, že práve iba toto opomenutie tvorí so škodlivým dôsledkom ničím nenarušený vzťah je v podstate nemožné.

tags: #nemajetkova #ujma #pri #nespravnom #poskytnuti #zdravotnej