Nemajetková ujma v trestnom konaní: Podmienky a aspekty

Nemajetková ujma predstavuje komplexný problém v trestnom konaní, ktorý si vyžaduje podrobné preskúmanie. Táto ujma, ktorá zasahuje do inej ako majetkovej sféry poškodeného, sa môže prejaviť rôznymi spôsobmi a mať významný dopad na život poškodeného. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na nemajetkovú ujmu v trestnom konaní, jej podmienky, aspekty a súvisiace právne predpisy.

Definícia a prejavy nemajetkovej ujmy

Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej ako majetkovej sféry poškodeného. Tieto následky sa môžu prejaviť v osobnostnej integrite, cti, vážnosti, povesti, rodinných vzťahoch, pracovnom a súkromnom živote, spoločenskom postavení poškodeného a podobne. Súdom uložená povinnosť nahradiť poškodenému nemajetkovú ujmu je potvrdením princípu zachovávania ľudskej dôstojnosti a rovnako predstavuje spôsob prevencie, nakoľko náhrada nemajetkovej ujmy svojou podstatou odsudzuje spoločensky neakceptovateľné konanie.

Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

Ústava Slovenskej republiky v čl. 48 ods. 2 priznáva každému základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Slovenská republika je tiež členom Rady Európy a signatárom Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého takisto vyplýva právo na prerokovanie veci v primeranej lehote. Keď sa administratívne či súdne konanie neúmerne predlžuje, je nepochybné, že takýto stav predstavuje zásah do práv jednotlivca a spôsobuje mu nemajetkovú ujmu v podobe stresu, frustrácie, pocitu bezmocnosti a ďalších negatívnych vplyvov na kvalitu jeho života.

Dôkazné bremeno a zodpovednosť štátu alebo územnej samosprávy

Na rozdiel od majetkovej ujmy, existenciu nemajetkovej ujmu spôsobenej nepremerane dlhými konaniami, v súlade s princípom všeobecnej aplikability rozhodnutí ESĽP, konkrétne napr. Je možné teda dospieť k záveru, že dôkazné bremeno sa presúva na štát, prípadne územnú samosprávu (resp. Podľa zákona č. 514/2003 Z. z.

Určovanie výšky peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy

Otázka výšky peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy je jedným z najproblematickejších aspektov aplikačnej praxe. Pri určovaní náhrady je potrebné, aby súd postupoval tak, aby konečná suma odrážala všeobecne prijímanú predstavu o spravodlivosti. Dôležité je uplatnenie zásady proporcionality, pričom súd má pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy porovnávať daný prípad s už priznanými náhradami nemajetkovej ujmy v skutkovo podobných prípadoch. Pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy by súd nemal postupovať kategoricky a formalisticky a porovnávať náhradu nemajetkovej ujmy s prípadmi, v ktorých súd priznával peňažnú náhradu v úplne odlišných prípadoch, postavených na inom právnom základe, vychádzajúc z kritérií stanovených napr. iným právnym predpisom, ku ktorému existuje určitá osobitná súdna prax. Vytvoriť všeobecný a jednotný „vzorec“ na určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy nie je úplne možné, vzhľadom na nespočetné množstvo faktorov, ktoré sú prítomné v každom prejednávanom prípade. Pokiaľ však ide o otázku výšky náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla poškodenému z dôvodu nečinnosti, resp. zbytočných prieťahov v konaní, tak v týchto prípadoch prichádza do úvahy aspoň orientačný výpočet, podľa ktorého by sa súdy mohli riadiť. Pri posudzovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy totiž vstupuje do „hry“ objektívny koeficient, ktorým je čas.

Prečítajte si tiež: Nárok na kompenzáciu

Orientačný výpočet náhrady nemajetkovej ujmy

25 - 33,5 eur/mesiac (t. j. 50 - 67 eur/mesiac (t. j. má sa blížiť[11] k 67 eur/mesiac a prípadne viac[12] (t. j. Tieto sumy predstavujú určitý základný rámec pre výpočet peňažnej náhrady, ktorý môže súd podľa okolností prípadu primerane zvýšiť alebo znížiť vo všeobecnej rovine najviac o 50 % tak, aby bol zachovaný vzťah primeranosti medzi utrpenou ujmou a poskytnutým odškodnením. Osobitne treba dodať, že v prípadoch, kde majú prieťahy v konaní závažnejší dopad (napr.

Zohľadnenie inflácie pri výpočte náhrady

Stanovisko Najvyššieho súdu Českej republiky, ktoré stanovilo základné sumy pre výpočet náhrady nemajetkovej ujmy, pochádza ešte z roku 2011. Od tohto obdobia uplynulo viac než 14 rokov, počas ktorých sa výrazne zmenila životná úroveň v Českej aj Slovenskej republike, ako aj samotná hodnota peňazí. Judikované základné sumy pre výpočet výšky náhrady nemajetkovej ujmy už neodzrkadľujú peňažne vyjadrený zásah do vnútornej sféry poškodeného, napr. Ak by sa súdy pri určovaní výšky peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy striktne držali pôvodných súm bez prihliadnutia na vývoj ekonomických ukazovateľov, viedlo by to k nespravodlivým a protiústavným záverom. Pri určovaní výšky peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy by mali súdy prihliadať aspoň na ročnú mieru inflácie (resp. deflácie) v Slovenskej republike a upravovať základnú sumu tak, aby odrážala aktuálnu a skutočnú hodnotu peňazí (v podstate zakomponovať inflačnú doložku).

Náhrada škody priznaná v trestnom konaní

Ak povinnosť odsúdeného uhradiť Vám škodu vo výške 17400 € vyplýva priamo z dohody o vine a treste, ktorá bola schválená súdom, potom toto rozhodnutie je exekučným titulom. Náhradu škody musí poškodený presne určiť čo do dôvodu i výšky.

Prerušenie alebo zastavenie trestného stíhania

Zákon č. 274/2017 Z. z. ak dôjde k prerušeniu trestného stíhania z dôvodov podľa § 228 ods. ods. 1 a ods. 2 písm. a) až e) Trestného poriadku, k zastaveniu trestného stíhania z dôvodov podľa § 215 ods. 1 písm. c) až f) a h) Trestného poriadku alebo z dôvodu podľa § 215 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku, prípadne k odloženiu veci z dôvodu podľa § 215 ods. 2 písm. v priebehu trestného konania, ak žiadne z rozhodnutí podľa bodov 1. až 3. nemôže vykonávať oprávnenie poškodeného podľa § 47 ods.

Výpočet odškodnenia za ujmu na zdraví a smrť

Na výpočet odškodnenia, ak ide o ujmu na zdraví, sa použijú ustanovenia zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov; náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia ale nemožno zvýšiť. Ak bola trestným činom spôsobená smrť, obeť násilného trestného činu má nárok na vyplatenie odškodnenia vo výške dvadsaťpäťnásobku sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu. Ak bola trestným činom spôsobená smrť a je len jedna pozostalá obeť násilného trestného činu, ktorá bola odkázaná výživou na zomretého, má nárok na vyplatenie odškodnenia vo výške päťdesiatnásobku sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu.

Prečítajte si tiež: Kompenzácia za nezákonnú väzbu

Zníženie odškodnenia a prechod nároku na štát

Odškodnenie možno primerane znížiť, ak obeť násilného trestného činu spoluzavinila ujmu na zdraví alebo neuplatnila svoje práva tak, aby získala odškodnenie od páchateľa trestného činu (napr. Poskytnutím odškodnenia podľa zákona o obetiach prechádza nárok obete násilného trestného činu na náhradu škody voči páchateľovi na štát, a to v rozsahu poskytnutého odškodnenia (§ 21 ods. 1).

Postup pri podávaní žiadosti o odškodnenie

O poskytnutí odškodnenia rozhoduje a odškodnenie vypláca na základe písomnej žiadosti obete násilného trestného činu ministerstvo. Žiadosť sa podáva prostredníctvom elektronickej služby alebo na tlačive, ktoré je možné si stiahnuť na odkaze pod týmto textom. Pri vypĺňaní formulára je žiadateľ inštruovaný tak, aby žiadosť obsahovala všetky zákonom ustanovené náležitosti, t. j. Žiadosť je možné doručiť ministerstvu už po začatí trestného stíhania podľa § 11 ods. 3 zákona o obetiach. Žiadosť je potrebné doručiť ministerstvu najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku alebo trestného rozkazu podľa § 11 ods. 1 alebo rozhodnutia podľa § 11 ods. 2 zákona o obetiach. Ak súd v trestnom konaní odkázal obeť násilného trestného činu s jej nárokom na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku ujmy na zdraví, na civilný proces alebo konanie pred iným orgánom, žiadosť je potrebné doručiť ministerstvu do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo o nároku obete násilného trestného činu v civilnom procese alebo v konaní pred iným orgánom. Ministerstvo je povinné rozhodnúť o žiadosti do štyroch mesiacov odo dňa doručenia úplnej žiadosti.

Nezákonné vedenie trestného stíhania

Vedenie trestného stíhania na základe nezákonného uznesenia o jeho začatí bez ohľadu na to, či bolo vydané za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb. alebo za účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z. odôvodňuje s ohľadom najmä na čl. 46 ods. 3 ústavy a čl. 36 ods.

Prípad z praxe: Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 23. apríla 2014 sp. zn. 7C/41/2012 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody v sume 12.519,14 eur (škoda pozostávala z trov obhajoby v trestnom konaní v sume 2.519,14 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 10.000 eur) spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.519,14 eur od 22.7.2011 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti (prísudku nad sumu 2.519,14 eur do sumy 3.847,05 eur a nad sumu 10.000 eur do sumy 667.725,37 eur) žalobu zamietol s tým, že o náhrade trov konania rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že boli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia §§ 1 až 5 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“) pre ustálenie zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia voči žalobcovi ako aj rozhodnutia o väzbe, lebo žalobca bol rozsudkom Okresného súdu Poprad z 20. apríla 2007 sp. zn. 2T/186/2001 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 5. decembra 2007 sp. zn. 1To/36/2007 spod obžaloby oslobodený (nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol žalobca stíhaný). Pokiaľ ide o nárok žalobcu predstavujúci trovy obhajoby a náhradu nemajetkovej ujmy dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti žalovanou vznesenej námietky premlčania vo vzťahu k trovám obhajoby za väzbu a k nemajetkovej ujme spôsobenej rozhodnutím o väzbe.

Premlčanie nároku na náhradu škody

nezákonného rozhodnutia o väzbe sa v zmysle § 23 zákona č. 58/1969 Zb. premlčia za rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce rozhodnutie alebo rozhodnutie odsudzujúce na miernejší trest alebo rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie zastavené. Keďže oslobodzujúci rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť 5.12.2007 a jednoročná objektívna premlčacia lehota uplynula dňa 5.12.2008, je nárok žalobcu, ktorý podal žalobu na súd až 14.6.2011, na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe (trovy obhajoby za väzbu a nemajetková ujma spôsobená rozhodnutím o väzbe) premlčaný. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody (trovy obhajoby a nemajetková ujma) spôsobenej nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia dospel k záveru, že tento nárok premlčaný nie je. Vychádzal pritom z ustanovenia § 22 zákona č. 58/1969 Zb., podľa ktorého sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode (ods. 1), pričom ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (§ 9 ods. 1), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov, neplynie (ods. 3). Mal za to, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúca preukázateľne získaná vedomosť poškodeného o jej vzniku. Žalobca na verejnom zasadnutí, na ktorom bol vyhlásený rozsudok krajského súdu, prítomný nebol. Osobnú vedomosť o tom, že mu škoda vznikla, získal preto až doručením rozsudku krajského súdu, t. j. dňom 30.1.2008. Trojročná subjektívna premlčacia lehota mohla preto začať plynúť najskôr od tohto dňa a s pripočítaním šiestich mesiacov, kedy lehota neplynie (predbežné prerokovanie žiadosti trvalo viac ako 6 mesiacov), uplynula 30.7.2011. Keďže žalobca podal žalobu na súd prvej inštancie 14.6.2011, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia uplatnil v zákonom stanovenej premlčacej lehote.

Prečítajte si tiež: Obvinenie a nemajetková ujma

Aplikácia Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách

K námietke žalovanej, že podľa zákona č. 58/1969 Zb. nie je možné uplatniť si nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to ani podľa článku 5 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (ďalej len „Dohovor“) uviedol, že Dohovor, keďže je súčasťou slovenského právneho poriadku, má prednosť pred zákonom. Článok 5 ods. 5 Dohovoru zaručuje odškodnenie za pozbavenie osobnej slobody v prípadoch obdobných prípadom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Dohovor umožňuje v uvedenom článku odškodnenie aj nemateriálnej ujmy; jeho aplikácia má pokiaľ ide o obsah pojmu škoda, prednosť pred vnútroštátnou úpravou. V tejto súvislosti odkázal aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 177/2005 a aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Poukázal na to, že zákon č. 58/1969 Zb. neupravoval kritériá priznania nemajetkovej ujmy, čo urobil zákonodarca až v zákone č. 514/2003 Z. z., ktorý zrušil pôvodný zákon. Dával do pozornosti, že uvedený zákon upravuje nemajetkovú ujmu všeobecne, a teda je možné potom odškodniť nielen nemajetkovú ujmu súvisiacu s väzbou, ale aj nemajetkovú ujmu súvisiacu s celým trestným stíhaním.

Kritériá pre určenie výšky nemajetkovej ujmy

Pokiaľ ide o výšku priznanej nemajetkovej ujmy, považoval ju za primeranú skutkovým okolnostiam prípadu a za zodpovedajúcu utrpenej ujme na strane žalobcu. Pri jej určení vzal do úvahy osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli žalobcovi v súkromnom živote a v spoločenskom uplatnení, povahu trestnej veci, celkovú dĺžku trestného konania. Rozsah nemajetkovej ujmy určil aj za využitia komparačnej metódy vo vzťahu k iným obdobným prípadom. Žalobcovi preto priznal nemajetkovú ujmu v peniazoch v sume 10.000 eur a v prevyšujúcej časti (nad rozsah sumy 10.000 eur do sumy 663.878,37 eur) žalobu ako nedôvodnú zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O. s.

Spôsoby reparácie nemajetkovej ujmy

Nemajetková ujma môže byť reparovaná dvoma spôsobmi: poskytnutím morálnej satisfakcie alebo náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to buď samostatne alebo kumulatívne (v Českej republike sa za osobitný alternatívny spôsob kompenzácie považuje aj poskytnutie satisfakcie zmiernením trestu uloženého v trestnom konaníTakáto kompenzácia má prednosť pred finančnou kompenzáciou. Morálna satisfakcia môže mať viaceré podoby, napr.: konštatovanie porušenia práva súdom v konaní na základe zák. č. 514/2003 Z. z., či dotknutým orgánom verejnej moci alebo jeho nadriadeným orgánom; ospravedlnenie poškodenému listom, ospravedlnenie prostredníctvom médií atď. Pri úvahe o miere ich satisfakčného účinku sa vychádza z primeranosti danej formy k vzniknutej ujme v konkrétnej veci. Zákon však v § 17 vo vzťahu k odškodňovaniu ujmy výslovne pracuje (iba) s pojmom konštatovania porušenia práva.

Ospravedlnenie ako satisfakčný prostriedok

Najvyšší súd Českej republiky k tomu uviedol, že ospravedlnenie ako satisfakčný prostriedok zahrňujúci vyjadrenie subjektívnej požiadavky poškodeného na prejav ústretovej vôle štátu uznať chybu nie je (však) ani konštatovaním porušenia práva a ani náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch. Priznať poškodenému právo na ospravedlnenie (uložiť tomu zodpovedajúcu povinnosť štátu) však v každom prípade prichádza do úvahy iba na návrh poškodeného (ktorý zároveň musí navrhnúť jeho text). Či je tomu tak aj v prípade konštatovania porušenia práva (§ 17 ods. 2), nie je jednoznačné. Česká súdna prax dospela k záveru, že súd, konajúci o náhrade škody alebo nemajetkovej ujmy, je povinný - pokiaľ dospeje k záveru o porušení práva štátom, z úradnej moci (aj bez návrhu poškodeného) - konštatovať, že k porušeniu práva poškodeného štátom došlo.

Peňažná náhrada ako subsidiárna satisfakcia

Peňažná satisfakcia je slovenským zákonodarcom (na rozdiel od iných právnych poriadkov a judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, minimálne pokiaľ ide o odškodňovanie neprimeranej dĺžky trestného konania, či judikatúry Ústavného súdu Českej republiky,) vnímaná ako satisfakcia subsidiárna, ktorá nastupuje až v prípade, že iba samotné konštatovanie porušenia práva (zrejme súdom - zákon výslovne nestanovuje kým) nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Pri aplikácii tohto princípu je však súd limitovaný (okrem iného) čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), garantujúcim každému účinný prostriedok nápravy aj v prípade, keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností. (Aj) s ohľadom na uvedené a s poukazom na prístup Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý, naopak, vychádza z primárnej potreby peňažnej satisfakcie (v prípade odškodňovania zbytočných prieťahov), treba prípady, v ktorých postačuje nepeňažná satisfakcia, vykladať zužujúco (napr. ak išlo o stíhanie za menej závažný trestný čin, sám poškodený prispel k trvaniu trestného stíhania neospravedlnenou neúčasťou na úkonoch trestného konania, celková dĺžka trestného stíhania bola akceptovateľná, ak je zjavné, že význam vedenia trestného konania bol pre obvineného zanedbateľný a pod.).

Smrť poškodeného a nárok na náhradu škody

Právo na náhradu škody nezaniká smrťou poškodeného a súd v konaní pokračuje s jeho dedičmi. Vo vzťahu k satisfakcii za nemajetkovú ujmu však platí (obdobne ako v konaní o ochranu osobnosti), že toto právo poškodeného jeho smrťou zaniká a súd konanie zastaví. Obdobný názor zaujal aj Najvyšší súd Českej republiky: Právo na primerané zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu podľa (…) zák. č. 82/1998 Sb. má rýdzo osobnostný charakter a smrťou oprávnenej osoby (veriteľa) zaniká (§ 579 ods. 2 OZ).

Kritériá pre posudzovanie rozsahu náhrady nemajetkovej ujmy

Tieto kritériá sa stali súčasťou zákona s účinnosťou od 1. januára 2009, jeho novelizáciou zák. č. 517/2008 Z. z. V období pred 1. januárom 2009 zákon kritériá nestanovoval, vychádzal podľa dôvodovej správy z toho, že právo na náhradu škody je potrebné chápať ako „spravodlivé zadosťučinenie“ poskytujúce aj satisfakciu za morálnu ujmu. Rovnakou novelou bola stanovená aj minimálna výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v prípade obmedzenia osobnej slobody - podľa § 17 ods. 4 výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami podľa § 7 a 8 je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody. Toto ustanovenie bolo však s účinnosťou od 1.

Požiadavka spravodlivosti pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy

Najvyšší súd Slovenskej republiky pre rozhodovanie o výške nemajetkovej ujmy zdôraznil rešpektovanie požiadavky spravodlivosti (ako korektív jednotlivých kritérií): Hoci výšku nemajetkovej náhrady súd určuje voľnou úvahou, nemôže ísť o úvahu nepreskúmateľnú, resp. o úvahu svojvoľnú. Určenie výšky nemajetkovej ujmy má byť (vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu) v súlade s požiadavkou spravodlivosti. Súd musí mať preukázanú najmä skutočnosť, pre ktorú dospel k záveru, že zadosťučinenie podľa prvého odseku ustanovenia § 17 citovaného zákona nie je postačujúce, predovšetkým z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých žalobcovi vzhľadom na jeho postavenie v rodine a spoločnosti a podobne.

Škoda majetková, morálna a iná

Vzhľadom na definíciu pojmu "poškodený" a "škoda" v § 46 ods. 1 Trestného poriadku povinnosť rozhodnúť o jej náhrade v odsudzujúcom rozsudku, ak bol nárok riadne uplatnený, sa vzťahuje tiež na škodu majetkovú, morálnu a inú, aj na porušenie či ohrozenie iných zákonných práv alebo slobôd poškodeného s tým, že "morálna škoda" vo vzťahu ku škodlivému následku spôsobenému úmyselným násilným trestným činom treba v prípade smrti (ale napr. Úmrtie blízkej osoby predstavuje závažný zásah do práva na súkromie dotknutej fyzickej osoby, ako jedného z čiastkových osobnostných práv fyzickej osoby. Pri rozhodovaní o nároku na základu škody v adhéznom konaní treba rešpektovať hmotnoprávne ustanovenia osobitných predpisov, na ktorých je uplatnený nárok založený, a ktorými sa aj riadi. Tieto predpisy špecificky upravujú vznik nároku na náhradu škody, jeho obsah a rozsah, aj spôsob náhrady. Pri rozhodovaní aj o neoprávnených zásahoch do osobnostných práv a právnych prostriedkoch nápravy sa aplikuje § 11 a nasl.

Podmienka priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch

Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je vždy - v závislosti na individuálnych okolnostiach prípadu - existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky, považuje za ujmu značnú.

Výzvy a riziká pri uplatňovaní nároku na nemajetkovú ujmu

Hoci sa môže zdať, že náhradu nemajetkovej ujmy možno uplatniť jednoducho, v skutočnosti ide o právne aj procesne náročný postup.✔️ Správne vyčíslenie nároku - bez znalosti súdnej praxe a právnych predpisov hrozí, že si poškodený uplatní nižší nárok, než na aký má právo.✔️ Odborná argumentácia - preukázanie závažnosti ujmy vyžaduje nielen dôkazy, ale aj odbornú argumentáciu v súlade so súdnou praxou.✔️ Vyjednávanie s protistranou - poisťovne, právnici protistrany alebo súd môžu spochybňovať nárok.

Úloha peňazí pri zmierňovaní nemajetkovej ujmy

Peniaze zohrávajú iba akúsi podpornú úlohu, slúžia ako prostriedok zmiernenia nemajetkovej ujmy. Ide hlavne o zásah do zdravia, cti, dôstojnosti, súkromia osoby, rodinného života a podobne. Spravidla následky tejto ujmy bývajú veľmi závažné a v konečnom dôsledku sa môžu prejaviť aj v majetkových pomeroch poškodeného.

tags: #nemajetkova #ujma #v #trestnom #konani #podmienky