
Tento článok sa zaoberá problematikou nároku na dávku v nezamestnanosti a jej výpočtu v kontexte ukončenia pracovného pomeru a predchádzajúcej práceneschopnosti (PN). Analyzujeme dva konkrétne prípady a vysvetľujeme, ako PN ovplyvňuje nárok a výšku dávky.
Pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti zákon o sociálnom poistení nestanovuje žiadne iné podmienky okrem tých, ktoré sú uvedené v § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. Dôležité je tiež ustanovenie § 140 ods. 2, ktoré hovorí, že zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti počas obdobia dočasnej práceneschopnosti.
Situácia: Zamestnanec (57 rokov) ukončí pracovný pomer k 1.8.2014. Predchádzalo tomu takmer 40 rokov riadneho zamestnania bez prestávky. Nikdy nepoberal dávku v nezamestnanosti a nemá žiadne dlhy v zdravotnej alebo sociálnej poisťovni. Pred ukončením pracovného pomeru je 2 mesiace PN.
Áno, zamestnanec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak spĺňa všeobecné podmienky stanovené zákonom. Dĺžka predchádzajúceho zamestnania a absencia predchádzajúceho poberania dávky v nezamestnanosti sú v tomto prípade pozitívne faktory.
Doba PN nemá vplyv na výšku dávky v nezamestnanosti negatívnym spôsobom. Ako bude vysvetlené nižšie, obdobia PN sa vylučujú z rozhodujúceho obdobia pre výpočet denného vymeriavacieho základu.
Prečítajte si tiež: Ako získať nemocenské ako nezamestnaný
Situácia: Zamestnanec je zamestnaný od 1.3.2010 do 1.8.2014. Pracovný pomer ukončí dohodou. V mesiacoch 11/2013 a 5/2014 bol PN.
Rovnako ako v prvom prípade, doba PN nemá negatívny vplyv na výpočet dávky v nezamestnanosti. Obdobia PN sa vylučujú z relevantného obdobia pre výpočet.
Výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu (§ 108 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení). Denný vymeriavací základ sa vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti, dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia (§ 108 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení).
Rozhodujúce obdobie: Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sú dva roky predchádzajúce dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.
Vylúčenie období PN: Zo spomínaného rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti podľa § 140. To znamená, že obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa nezapočítavajú do rozhodujúceho obdobia.
Prečítajte si tiež: Všetko o nemocenských dávkach
Praktický dopad: V praxi to znamená, že ak bol zamestnanec počas dvoch rokov predchádzajúcich evidencii na úrade práce PN, tieto dni sa nebudú brať do úvahy pri výpočte denného vymeriavacieho základu. Výpočet sa uskutoční len z obdobia, kedy reálne pracoval a platil poistné na poistenie v nezamestnanosti.
Hoci PN priamo neovplyvňuje výšku dávky v nezamestnanosti "k horšiemu", existujú situácie, kedy môže dôjsť k zníženiu dávky alebo strate nároku. Tieto situácie súvisia skôr s celkovou dĺžkou zamestnania a splnením podmienok pre nárok na dávku.
Dĺžka poistenia v nezamestnanosti: Pre získanie nároku na dávku v nezamestnanosti musí byť uchádzač o zamestnanie poistený v nezamestnanosti minimálne 730 dní (dva roky) počas posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ak by PN výrazne skrátila obdobie, za ktoré bolo platené poistné, mohlo by to viesť k nesplneniu tejto podmienky.
Ukončenie pracovného pomeru dohodou: Ukončenie pracovného pomeru dohodou môže mať vplyv na dĺžku poberania dávky v nezamestnanosti. Ak zamestnanec ukončí pracovný pomer dohodou bez vážneho dôvodu, môže mu byť vyplácaná dávka len po dobu 3 mesiacov namiesto štandardných 6 mesiacov.
Iné príjmy: Ak má uchádzač o zamestnanie iné príjmy (napr. z prenájmu), môžu tieto príjmy ovplyvniť výšku alebo nárok na dávku v nezamestnanosti.
Prečítajte si tiež: Nemocenská dávka v nezamestnanosti
tags: #nemocenské #dávky #a #nezamestnanosť #podmienky