Oznámenie o vykonanej kontrole: Sociálna poisťovňa a dodržiavanie liečebného režimu zamestnanca

V živote každého človeka nastane deň, kedy sa v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu necíti plne spôsobilý na výkon bežných každodenných úkonov, výkon práce nevynímajúc. Kontrola dodržiavania liečebného režimu zamestnanca je dôležitá pre zamestnávateľov aj pre štát. Cieľom tohto článku je priblížiť problematiku kontroly dodržiavania liečebného režimu zamestnanca z pracovnoprávneho hľadiska a predovšetkým z pohľadu zamestnávateľa. Výkon kontroly je limitovaný legislatívnymi mantinelmi, ktoré upravujú práva a povinnosti zamestnanca aj zamestnávateľa, ako aj aplikovanie prípadných pracovnoprávnych postihov.

Úvod do problematiky

Témou tohto príspevku je „kontrola dodržiavania liečebného režimu zamestnanca“ so zameraním na zákonné limity, ktorými aktuálna právna úprava vymedzuje postup a kompetencie kontrolných subjektov, ktorými sú zamestnávatelia a poverení zamestnanci Sociálnej poisťovne. Článok sa tiež zameriava na problémy vyplývajúce z aplikačnej praxe, v ktorej sa pomerne často vyskytujú prípady, kedy zamestnávateľ nadobudne podozrenie, že nie zhoršenie zdravotného stavu, ale hrozba pracovnoprávnych sankcií je často príčinou vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Akú má v takýchto prípadoch podozrenia zamestnávateľ reálnu možnosť ovplyvniť priebeh nasledovných udalostí?

V nadväznosti na aplikačnú prax a v kontexte s vyššie uvedeným je možné v súčasnosti považovať za nesmierne aktuálnu otázku, ako prostredníctvom úpravy príslušných právnych predpisov docieliť, aby výkon kontroly dodržiavania liečebného režimu a výkon kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu zamestnanca neboli len formálnymi úkonmi bez možnosti reálneho uplatnenia náležitých sankcií.

Právny rámec kontroly liečebného režimu

Právnu úpravu kontroly dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného zamestnanca upravuje § 155 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 461/2003 Z. z.“). Pojem liečebný režim nedefinuje Zákonník práce, ale zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 576/2004 Z. z.“), podľa ktorého je liečebný režim definovaný ako „životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár“. Liečebný režim závisí od povahy ochorenia.

Povinnosti zamestnanca počas PN

Každý zamestnanec, ktorý bol ošetrujúcim lekárom uznaným za dočasne práceneschopného, či už z dôvodu choroby alebo úrazu, je povinný dodržiavať liečebný režim, ktorý mu ošetrujúci lekár stanovil. Ošetrujúci lekár dočasne práceneschopného zamestnanca informuje, v akom rozsahu môže vykonávať bežné denné aktivity, a to vzhľadom na jeho aktuálny zdravotný stav. Liečebný režim pritom závisí od druhu ochorenia zamestnanca. Zamestnanec v tomto čase nesmie hlavne vykonávať zárobkovú činnosť, na ktorú bol uznaný dočasne práceneschopným, musí dodržiavať čas povolených vychádzok, pri niektorých ochoreniach musí ležať, nesmie napr.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a dôchodky zo zahraničia

Počas tzv. PN-ky má zamestnanec - pacient - isté povinnosti, a to zdržiavať sa na nahlásenej adrese, liečiť sa. Zákon č. 461/2003 Z. z. tiež ukladá práceneschopnému poistencovi (t. j. zamestnancovi, ktorý bol uznaný za dočasne práceneschopného (PN), má povinnosť dodržiavať liečebný režim, ktorý bol určený jeho ošetrujúcim lekárom.

Kto kontroluje dodržiavanie liečebného režimu?

Dodržiavanie liečebného režimu kontrolujú kontrolóri Sociálnej poisťovne. Kontrolu spravidla vykonáva Sociálna poisťovňa od 11. dňa trvania práceneschopnosti. Ak má zamestnávateľ podozrenie, že jeho dočasne práceneschopný zamestnanec porušuje liečebný režim, môže teda požiadať Sociálnu poisťovňu o vykonanie kontroly.

Kontrolu dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného zamestnanca kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne, ktorý sa musí pri kontrole preukázať oprávnením na vykonanie kontroly, a to predložením preukazu zamestnanca Sociálnej poisťovne. Kontrolovaný zamestnanec je po­vinný sa preukázať občianskym preukazom alebo iným dokladom preukazujúcim jeho totožnosť.

Zamestnávateľ od 1. do 10. dňa trvania práceneschopnosti a poverený zamestnanec Sociálnej poisťovne v súčinnosti s posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne od 1. dňa trvania práceneschopnosti.

Miesto pobytu počas PN

Dočasne práceneschopný zamestnanec sa počas trvania PN nemusí zdržiavať iba v mieste svojho trvalého bydliska. Môže sa nachádzať na adrese, ktorú si určí, avšak musí sa na nej dohodnúť s ošetrujúcim lekárom a ten ju uvedie na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“.

Prečítajte si tiež: Sprievodca poberaním dôchodku z ČR

Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendu, voľných dní a sviatkov.

I. Výkon kontroly dodržiavania liečebného režimu zamestnávateľom

Dodržiavanie liečebného režimu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca definované v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej aj „Zákonník práce“), konkrétne v § 81 písm. f). Zákon definuje právo kontroly zamestnanca ako právo zamestnávateľa vykonať kontrolu, či sa dočasne práceneschopný zamestnanec zdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Týmto miestom sa rozumie obydlie zamestnanca alebo iné miesto, kde je predpoklad, že sa zamestnanec bude zdržiavať.

Obmedzenia výkonu kontroly zamestnávateľom

Výkon kontroly dodržiavania liečebného režimu zamestnávateľom je však limitovaný viacerými faktormi. Podľa čl. 21 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy SR „Obydlie je nedotknuteľné. V praxi to znamená, že zamestnávateľ môže bez súhlasu zamestnanca skontrolovať len jeho prítomnosť alebo neprítomnosť v mieste, ktoré zamestnanec uviedol v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti (konkrétne v jeho druhej časti) doručenom zamestnávateľovi. Po udelení súhlasu smie zamestnávateľ vstúpiť do obydlia zamestnanca.

Skutočnosť, či sa zamestnanec počas kontroly zdržiava na mieste určenom v rozhodnutí o dočasnej pracovnej neschopnosti, môže byť v niektorých prípadoch objektívne zistiteľná len ťažko. Nie vždy je totiž možné nereagovanie na zvukové výzvy kontrolného subjektu (klopanie na vchodové dvere, zvonenie na domový zvonček a pod.) posudzovať ako porušenie liečebného režimu. Uvedené opäť súvisí s konkrétnou zdravotnou diagnózou zamestnanca, ktorý môže byť v čase kontroly pod vplyvom liekov ovplyvňujúcich jeho potrebu a intenzitu spánku. Tiež zamestnanec, ktorý žije bez rodinných príslušníkov, musí nákup potravín realizovať sám (hoci nemusí mať ošetrujúcim lekárom povolené vychádzky, svoje základné životné potreby si plniť musí).

Táto situácia môže nastať v prípade, ak zamestnanec uvedie, že sa bude počas dočasnej pracovnej neschopnosti zdržiavať napríklad na adrese bydliska svojich rodičov, iných rodinných príslušníkov či známych, ktorí v prípade kontroly odmietnu zamestnávateľovi poskytnúť akúkoľvek súčinnosť. Vo všeobecnosti platí, že kontrolu v mene zamestnávateľa vykonávajú ním poverení zamestnanci, ktorým uvedené vyplýva z pracovnej náplne (pracovnej zmluvy, dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, z popisu pracovnej činnosti a pod.). Zamestnávateľovi však žiadne zákonné ustanovenie nebráni v tom, aby sa pri tomto úkone nechal zastupovať ním poverenou osobou, ktorá s ním nie je v pracovnoprávnom vzťahu. Zastúpenie na základe plnomocenstva upravuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“) v § 31 až § 33b, pričom Zákonník práce aplikáciu všeobecnej časti Občianskeho zákonníka na pracovnoprávne vzťahy v medziach prvej časti Zákonníka práce výslovne pripúšťa (§ 1 ods. 4 Zákonníka práce).

Prečítajte si tiež: Žiadosti o príspevok pri duálnom vzdelávaní

V takomto prípade je ďalšie posudzovanie dodržiavania liečebného režimu zamestnanca zamestnávateľom bezpredmetné. Pri kontrole zamestnávateľom teda zákon predpokladá, že samotná prítomnosť zamestnanca doma alebo na mieste inak určenom je dostatočným dôkazom dodržania jeho pracovnej disciplíny (a liečebného režimu). Napríklad sadenie okrasných drevín v okolí domu (obydlia) zamestnanca môže mať nepriaznivý vplyv na zdravotný stav spojený s chorobou chrbtice, ale priaznivý vplyv na zdravotný stav spojený s psychiatrickou diagnózou. Uvedené platí rovnako o povolených vychádzkach, počas ktorých zamestnanec dodrží lekárom povolený čas, ale vykonáva činnosti, ktoré sa navonok môžu zdať ako zakázané (napr.

Samozrejme, zamestnávateľovi nebráni nič v tom, aby sa s uvedenými zisteniami obrátil na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne so žiadosťou o vykonanie kontroly dodržiavania liečebného režimu. Pretože na rozdiel od zamestnávateľa, poverený zamestnanec Sociálnej poisťovne je oprávnený skonštatovať nedodržanie liečebného režimu aj v prípade, ak sa poistenec na uvedenej adrese nachádzať bude.

Interné predpisy zamestnávateľa

V prípade kontroly zamestnávateľom je prinajmenšom vhodné, aby mal tento spôsob kontroly a postupnosť jednotlivých krokov upravenú vo svojom vnútornom predpise, s ktorým by mal oboznámiť všetkých svojich zamestnancov. Spravidla pôjde o pracovný poriadok, ktorého platnosť podmieňuje Zákonník práce predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov. V prípade, že u zamestnávateľa žiadni zástupcovia zamestnancov nepôsobia, má tento možnosť vydať pracovný poriadok aj bez ich súhlasu (§ 12 Zákonníka práce), príp.

Nastaviť vhodný systém výkonu kontroly umožňujúci realizáciu prípadných pracovnoprávnych sankcií zo strany zamestnávateľa je v praxi veľmi obťažné. V prípade nezastihnutia zamestnanca zamestnávateľom na mieste, na ktorom by sa podľa oznámenia o dočasnej pracovnej neschopnosti mal zdržiavať, postupuje väčšina zamestnávateľov spravidla podobne ako poverený zamestnanec Sociálnej poisťovne, t. j. v poštovej schránke zanechá zamestnancovi oznámenie o vykonaní kontroly so žiadosťou o poskytnutie zdôvodnenia, prečo sa zamestnanec v predmetnom čase nenachádzal doma. Žiadny všeobecne záväzný právny predpis nestanovuje zamestnancovi lehotu, počas ktorej by bol povinný vyjadrenie zamestnávateľovi doručiť a práve preto by mal mať uvedené zamestnávateľ upravené vo svojom vnútornom predpise.

Dôsledky nedodržania liečebného režimu

V prípade vyvodzovania pracovnoprávnych dôsledkov je však nevyhnutné postupovať maximálne opatrne a vyvarovať sa unáhlenému rozhodnutiu, najmä ak zamestnávateľ nevie s určitosťou potvrdiť, či kontrolovaným zamestnancom nebol osamelý zamestnanec v zmysle § 40 ods. Tento nemusí mať z objektívneho dôvodu možnosť podať v primeranej lehote náležité zdôvodnenie. Jeho zdravotná diagnóza mu môže brániť vstať z lôžka, skoncipovať vyjadrenie, príp. opustiť byt za účelom podania písomnosti na najbližšej pobočke Slovenskej pošty alebo poštového podniku. Keďže sa na pracovnoprávne účely považuje za osamelého (čo v praxi znamená - ako už z názvu vyplýva - že žije sám), v podaní náležitého vysvetlenia mu môžu brániť objektívne dôvody.

Zároveň je dôležité poznamenať, že povinnosť podať predmetné vysvetlenie má len priamo dotknutý zamestnanec, preto je právne irelevantné, ak zamestnanec túto možnosť nevyužije napr. prostredníctvom tretej osoby - samozrejme za predpokladu, že mu v osobnom podaní vysvetlenia bránia vážne zdravotné dôvody alebo paradoxne - povinnosť dodržať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom (napr.

V praxi sa však zamestnávatelia oveľa častejšie stretávajú s prípadmi, kedy zamestnanci písomné zdôvodnenie doložia, pričom vo väčšine prípadov predložia doklad o návšteve svojho ošetrujúceho lekára alebo iného odborného lekára. Nie zriedka sa stáva, že ordinačné hodiny lekára uvedeného na predloženom potvrdení sa nezhodujú s časom vykonania kontroly zamestnávateľom. Inými slovami - zamestnanci dokladujú opodstatnenosť zdržiavania sa mimo svojho bydliska, resp. V prípade, že lekár takéto potvrdenie vystaví, dopustí sa porušenia zákona č. 578/2004 Z. z.

Ako by mal teda postupovať zamestnávateľ, aby minimalizoval riziko preukázania sa zamestnanca s tzv. „dodatočným“ potvrdením od lekára? Dať odpoveď na túto otázku nie je vôbec jednoduché. V prípade súdneho dokazovania by totiž ťahal zamestnávateľ v takomto prípade vždy za kratší koniec. Pomyselnou výhodou pre zamestnávateľa môže byť skutočnosť, že žiadny všeobecne záväzný právny predpis neukladá zamestnávateľovi povinnosť postupovať spôsobom, ako to určuje poverenému zamestnancovi Sociálnej poisťovne zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“). Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ nie je povinný v prípade nezastihnutia zamestnanca počas kontroly upozorniť ho na vykonanú kontrolu v ten istý deň ani zanechať mu v poštovej schránke žiadosť o poskytnutie zdôvodnenia.

Odporúčaný postup zamestnávateľa pri kontrole

a) zamestnávateľ o vykonaní kontroly spíše zápisnicu, ktorú podpíšu všetci zamestnanci, ktorí sa kontroly zúčastnili. V prípade ochotných susedov by počas súdneho sporu mohol zavážiť aj ich podpis ako nestrannej osoby, resp.c) následne bude zamestnanca konfrontovať s ním predloženým písomným zoznamom termínov jednotlivých ošetrení a zápisnicou z kontroly.d) z morálneho hľadiska je však dôležité, aby postup podľa predchádzajúcich bodov realizoval zamestnávateľ len v prípadoch, kedy ide takpovediac „na istotu“, napr. ak ide o zamestnanca, ktorý „náhle ochorel“ v deň nasledujúci po dni, kedy bolo prijaté rozhodnutie o pripravovaných organizačných zmenách a pod.

II. Kontrola dodržiavania liečebného režimu Sociálnou poisťovňou

Kontrolu spravidla vykonáva Sociálna poisťovňa od 11. dňa trvania práceneschopnosti. Ak má zamestnávateľ podozrenie, že jeho dočasne práceneschopný zamestnanec porušuje liečebný režim, môže teda požiadať Sociálnu poisťovňu o vykonanie kontroly.

V roku 2022 pobočky Sociálnej poisťovne na podnet zamestnávateľov vykonali 1 823 kontrol dočasne práceneschopných poistencov.

Práva a povinnosti Sociálnej poisťovne

V prípade, že dodržiavanie liečebného režimu kontroluje poverený zamestnanec Sociálnej poisťovne (usmerňuje a organizuje ho vždy posudkový lekár), do obydlia poistenca smie vstúpiť opäť len s jeho súhlasom. Okrem kontroly dodržiavania liečebného režimu lekárska posudková činnosť nemocenského poistenia zahŕňa aj kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom, počas ktorej je ošetrujúci lekár povinný spolupracovať s posudkovým lekárom a jeho povinnosti upravuje najmä § 154 ods.

Z uvedeného vyplýva, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne kontroluje opodstatnenosť uznania dočasnej pracovnej neschopnosti praktickým lekárom, spôsoby a postupy diagnostiky a liečby a na ne nadväzujúcu účelnosť vynakladania finančných prostriedkov. Je oprávnený odporučiť ďalšie vhodné zdravotné vyšetrenia, príp. skontrolovať opodstatnenosť už vykonaných odborných vyšetrení odporučených praktickým lekárom.

Podľa štatistiky zverejnenej Sociálnou poisťovňou táto vykonala v r. 2013 105 243 kontrol zameraných na kontrolu dodržiavania liečebného režimu pacientov. Výsledkom kontrolnej činnosti bolo 24,5 % ukončených dočasných pracovných neschopností. V praxi sa stáva - čo nakoniec dokumentujú aj vyššie uvedené čísla, že opodstatnenosť dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca je často prinajmenšom sporná. Avšak „so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie sa kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu vykonáva len u posudzovaných fyzických osôb, ktorým vznikol nárok na poskytovanie niektorej nemocenskej dávky (teda nie napr.

Pri svojej kontrolnej činnosti je Sociálna poisťovňa oprávnená uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura, a to jednak poistencovi pri porušení povinností vyplývajúcich mu z § 227 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, medzi ktoré patrí tiež povinnosť dodržiavať liečebný režim, ako aj poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ak poruší povinnosti definované v § 154 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Okrem uvedenej sankcie stráca odo dňa porušenia liečebného režimu poistenec nárok na výplatu nemocenskej dávky, a to až do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac však v trvaní 30 dní odo dňa porušenia.

Aj keď by sa mohlo zdať, že pokuta v sume takmer 16 600 eur, ktorú môže Sociálna poisťovňa uložiť, je dostatočným preventívnym faktorom, nie je tomu celkom tak. Ochrana pred pracovnoprávnymi postihmi zamestnávateľa, príp. len obyčajné „predĺženie“ si víkendu či dovolenky patrí k častým dôvodom vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Podľa údajov zverejnených Sociálnou poisťovňou „posudkoví lekári Sociálnej poisťovne v marci 2013 podali 5 657 podnetov na ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.

Nedostatky aktuálnej právnej úpravy

Za značný nedostatok aktuálnej právnej úpravy možno považovať skutočnosť, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne nemôže nariadiť ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti ani v prípade, ak usúdi, že jej opodstatnenosť už pominula alebo ani nikdy neexistovala. Absencia tohto oprávnenia posudkovým lekárom ako kontrolnému orgánu značným spôsobom zväzuje ruky. Súčasná právna úprava akoby predstavovala určité vákuum vzniknuté prijatím zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorým sa zrušil zákon č. 98/1995 Z. z. o liečebnom poriadku. Tento poskytoval Sociálnej poisťovni kompetencie, ktoré jej dnes tak veľmi chýbajú. Napr. podľa § 37 ods. 6 zákona o liečebnom poriadku platilo, že „V prípadoch dočasnej pracovnej neschopnosti rozhodne pre nedodržanie liečebného režimu so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov na sociálne zabezpečenie o skončení vyplácania dávok nemocenského poistenia Sociálna poisťovňa, a to po prerokovaní s praktickým lekárom poistenca. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne je preskúmateľné súdmi.

Štatistiky kontrol Sociálnej poisťovne

V roku 2022 Sociálna poisťovňa vykonala 64 059 kontrol dodržiavania liečebného režimu. Na porovnanie, v roku 2021 to bolo 32 323 kontrol (išlo o pandemický rok, kedy bola z dôvodu epidemiologických opatrení kontrolná činnosť vykonávaná v obmedzenom režime). Zistila pritom 635 porušení liečebného režimu (404 v roku 2021), v dôsledku čoho bola zastavená výplata dávky nemocenské odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej práceneschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní. Celkový hmotný postih na nemocenskej dávke predstavoval 99 226 eur (59 351 eur v roku 2021).

Podnet zamestnávateľa na vykonanie kontroly

Zamestnávatelia majú možnosť požiadať Sociálnu poisťovňu o vykonanie kontroly dodržiavania liečebného režimu svojho zamestnanca. Využitím eSlužieb v časti Odvádzateľ poistného môžu zamestnávatelia požiadať o vykonanie kontroly. Postup je nasledovný: Prehľad ePN → výber jednotlivého zamestnanca → zvolenie možnosti Nové oznámenie → v roletovom menu výber možnosti Podnet na vykonanie KDLR → výber políčka Vytvoriť nový → zakliknutie políčka Požadujeme vykonať KDLR na tomto zamestnancovi → v poli Zdôvodnenie podnetu je potrebné uviesť stručný dôvod vykonania kontroly (napr.

Sociálna poisťovňa zamestnávateľom pripomína, že zo zákona mu nie je povinná oznámiť vykonanie každej kontroly, a to ani v prípade, že bola vykonaná na jeho podnet. Oznamovacia povinnosť sa na ňu viaže len v prípade, ak kontrolnou činnosťou bolo zistené porušenie liečebného režimu. Ak bola dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva (ePN), Sociálna poisťovňa oznámi informáciu o porušení liečebného režimu zamestnancom prostredníctvom svojich elektronických služieb.

III. Postup zamestnávateľa pri zistení porušenia liečebného režimu

Keďže prvých desať dní práceneschopnosti zamestnanca náhradu príjmu platí zamestnávateľ, má právo na kontrolu dodržiavania liečebného režimu svojho zamestnanca. Zamestnávateľ môže kontrolovať zamestnanca kedykoľvek a bez ohlásenia. Zamestnanca kontroluje na adrese, ktorú si práceneschopný zamestnanec uviedol na PN ako miesto zdržiavania sa počas PN.

Kontrolu by mali vykonávať minimálne dvaja pracovníci - kontrolóri, ktorí by mali vedieť preukázať nejakým dokladom, že pracujú pre zamestnávateľa. Bývajú to kartičky alebo preukazy s logom a pečiatkou zamestnávateľa. V prípade, že kontrolóri zamestnanca nenájdu na adrese, na ktorej sa mal počas PN zdržiavať, zamestnanca informujú o svojej návšteve prostredníctvom Oznámenia o vykonaní kontroly, ktoré zanechajú v schránke alebo na inom dostupnom mieste.

Následne je zamestnancovi doručená Výzva na dokladovanie neprítomnosti v čase kontroly. Zamestnanec je povinný svoju neprítomnosť vydokladovať zamestnávateľovi najneskôr do 3. pracovných dní od vykonania kontroly, a to priepustkou od lekára, dokladom z lekárne, dokladom z pošty, ak ide o osamelého zamestnanca je uznaný aj doklad z obchodu. Ak zamestnanec nevie vydokladovať svoju neprítomnosť, zamestnávateľ mu zašle Oznámenie o krátení príjmu pri dočasnej práceneschopnosti. Príjem sa zamestnancovi kráti odo dňa zistenia porušenia liečebného režimu po 10. dni trvania práceneschopnosti.

tags: #oznámenie #o #vykonanej #kontrole #Sociálna #poisťovňa