Nemocenské dávky, zamestnávateľ a štátna správa: Podmienky a prehľad

Počas trvania pracovného pomeru môžu nastať situácie, kedy zamestnanec nemôže pracovať a má nárok na náhradu mzdy, dávky zo sociálneho poistenia, alebo štátne sociálne dávky. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nemocenských dávkach, ich podmienkach, úlohe zamestnávateľa a štátnej správy v ich poskytovaní.

Povinnosti zamestnávateľa a prekážky v práci

Zamestnávateľ má od začiatku pracovného pomeru povinnosť prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za ňu mzdu, vytvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať pracovné podmienky stanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.

Počas trvania pracovného pomeru sa však môžu vyskytnúť situácie, keď zamestnanec nemôže pracovať z dôvodov prekážok na strane zamestnanca alebo zamestnávateľa, alebo prácu vykonávať nemusí, napríklad pri čerpaní dovolenky.

Náhrada mzdy a dávky pri prekážkach v práci

Ak zamestnanec nemôže pracovať z dôvodu ospravedlnenej prekážky v práci na jeho strane, môže mu patriť alebo nepatriť náhrada mzdy. V niektorých prípadoch mu patrí dávka zo sociálneho poistenia (materské, nemocenské, ošetrovné) alebo štátna sociálna dávka.

Príklad: Zamestnanec pracuje u zamestnávateľa od 1. marca 2024 s pracovným úväzkom 40 hodín týždenne. Jeho priemerný hodinový zárobok k 1. aprílu 2025 bol 8,3456 €/hod. Dňa 5. mája 2025, kedy mal odpracovať 8 hodín, bol na celodennom vyšetrení u lekára. Zamestnanec z dôvodu celodenného vyšetrenia u lekára neodpracoval pracovnú zmenu v dĺžke 8 hodín. Za tento čas mu patrí náhrada mzdy, ktorá sa vypočíta ako súčin počtu hodín neodpracovaných z dôvodu čerpania prekážky v práci (vyšetrenie u lekára) a priemerného hodinového zárobku zamestnanca, platného v čase, kedy sa náhrada mzdy za vyšetrenie u lekára zamestnancovi poskytuje.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica

Nemocenské dávky: Právo zamestnanca pri PN

Ak sa zamestnanec stane práceneschopným (PN) pre chorobu alebo úraz, ide o nepríjemnú situáciu pre zamestnanca aj zamestnávateľa. Zamestnanec však o svoj príjem úplne nepríde. Časť príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa. Podmienkou je, že zamestnanca musí uznať za práceneschopného ošetrujúci lekár, ktorý potvrdí PN vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie, ktoré sa od 1. januára 2024 už nevydáva.

Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť.

Dve formy nemocenských dávok

1. Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti: Vypláca ju zamestnávateľ od 1. do najviac 10. dňa práceneschopnosti.
2. Nemocenská dávka: Vypláca ju Sociálna poisťovňa od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti najviac do 52. týždňa.

Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské.

Podmienky nároku na nemocenské dávky

Dôležité je poznať podmienky nároku na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské. Podľa prvej podmienky nevznikne nikdy nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.

Náhrada príjmu od zamestnávateľa

Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa.

Prečítajte si tiež: Daňové priznanie a nemocenské dávky: Postup

Dočasnej PN poberá zamestnanec náhradu príjmu nasledovne:

1. - 3. deň (vrátane) 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
2. - 10. deň 55 % DVZ.

Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor. Niektorí zamestnávatelia môžu mať v kolektívnej zmluve dohodnuté lepšie podmienky (napr. nárok na 75 % náhrady príjmu už od prvého dňa trvania PN).

Nemocenské od Sociálnej poisťovne

Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.

Denný vymeriavací základ (DVZ)

Denný vymeriavací základ sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia.

Rozhodujúce obdobie:

Prečítajte si tiež: Podmienky pre materskú dávku

• kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto roka.
• obdobie od vzniku nemocenského poistenia (t. j. odo dňa, kedy vznikol pracovný pomer) do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie netrvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom vznikla dočasná PN (napr. ak zamestnanec nastúpil do zamestnania 2.2.2025 a PN mu vznikla 2.3.2025, rozhodujúcim obdobím pre určenie DVZ bude obdobie od 2.2.2025 do 1.3.2025).

Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského. Údaje o priemernej mesačnej mzde zverejňuje Štatistický úrad za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu.

Príklad výpočtu

Zamestnanec dňa 15.05.2025 ochorel a lekár mu vystavil ePN od 15.05.2025 do 28.05.2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur.

• Náhrada za 1. až 3. deň: 25 % DVZ
• Náhrada za 4. až 10. deň: 55 % DVZ

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1. januára 2024 platí povinnosť vystavovať ePN pre všetkých lekárov:

• Všeobecní lekári
• Dorastoví lekári
• Ambulantní lekári - špecialisti
• Nemocniční lekári - špecialisti

Zamestnanec nemusí lekára kontaktovať len z dôvodu vystavenia ePN.

Čo je ePN a ako funguje?

Ide o elektronický záznam v Elektronickej zdravotnej knižke občana, ktorá je vedená v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). ePN sa automaticky doručuje zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa následne informuje zamestnanca aj jeho zamestnávateľa. ePN slúži ako potvrdenie o dočasnej PN a tiež ako žiadosť o nemocenskú dávku.

Povinnosti zamestnanca

• Kontaktovať telefonicky zamestnávateľa, že mu bola vystavená ePN.
• Dodržiavať liečebný režim.
• Prihlásiť sa do svojho konta na stránke Sociálnej poisťovne, v záložke „ePN“:
  • Oznámiť číslo účtu zamestnanca, na ktorý mu vypláca mzdu, resp. oznámiť, že je mzda vyplácaná v hotovosti.
  • Poskytnúť údaj o poslednom dni výkonu práce zamestnanca pred vznikom dočasnej PN.

Povinnosti zamestnávateľa

Uvedené údaje nahlasuje zamestnávateľ čo najskôr, ak predpokladá, že dočasná PN zamestnanca môže trvať viac ako 10 dní.

• Sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.
• Zabezpečiť potrebné nastavenia v mzdovom softvéri.

Ukončenie pracovného pomeru počas PN

Ak zamestnávateľ rozviaže so zamestnancom pracovný pomer počas PN, teda v čase výplaty nemocenských dávok, tieto mu Sociálna poisťovňa vypláca aj naďalej, a to po celý čas, kým trvá dôvod na ich výplatu. Ukončenie pracovného pomeru v čase materskej dovolenky ani v čase trvania práceneschopnosti teda nijako neovplyvní poberanie dávok materské a nemocenské. Ich výplata trvá v prípade materského spravidla do konca 34. týždňa od začiatku poberania, v prípade nemocenského do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti alebo do uplynutia podporného obdobia (podporné obdobie trvá spravidla 52 týždňov), a to bez ohľadu na to, či pracovný pomer trvá alebo skončil. Ošetrovné vypláca Sociálna poisťovňa najviac desať dní. Ukončenie pracovného pomeru nemá vplyv ani na výšku dávok.

Sociálna poisťovňa však v tejto súvislosti predsa len na niektoré zmeny upozorňuje. Kým pred ukončením pracovného pomeru zamestnanec potrebné doklady (najmä potvrdenie o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, tzv. lístok na peniaze) doručil spravidla najskôr zamestnávateľovi, ktorý ich postúpil Sociálnej poisťovni, teraz ich Sociálnej poisťovni predkladá sám. Druhá zmena sa týka poberateľov dávky materské, ktorí mali ako zamestnanci status poistenca štátu, keď štát za nich platil poistné na dôchodkové poistenie automaticky. Ukončením pracovného pomeru tento status strácajú, získajú ho opäť automaticky až začnú poberať rodičovský príspevok.

Zmeny vo vyplácaní nemocenských dávok od roku 2026

Od začiatku roka 2026 čaká zamestnancov aj zamestnávateľov úprava v systéme vyplácania nemocenských dávok. Kým doteraz mal zamestnanec počas prvých desiatich dní práceneschopnosti nárok na náhradu príjmu od svojho zamestnávateľa, po novom sa toto obdobie predĺži. Táto zmena sa týka všetkých dočasných pracovných neschopností vzniknutých po 31. decembri 2025. Až po uplynutí prvých štrnástich dní prevezme vyplácanie nemocenskej dávky Sociálna poisťovňa. Pri PN, ktorá vznikne ešte pred koncom roka 2025, sa nič nemení. Aj keď trvá do nasledujúceho roka, výplata náhrady príjmu a nemocenského sa riadi pôvodnými pravidlami.

Pri PN začatej od 1. januára 2026 už platí nová úprava: zamestnanec dostáva náhradu príjmu od zamestnávateľa počas 14 dní. Až po ich uplynutí môže očakávať nemocenské zo Sociálnej poisťovne. Zmena má priniesť zjednotenie systému a úpravu rovnováhy medzi povinnosťami zamestnávateľov a Sociálnej poisťovne. Špecifická situácia nastáva vtedy, keď počas PN skončí pracovný pomer. Pravidlá zostávajú rovnaké ako doteraz, len sa prispôsobujú novému štrnásťdňovému obdobiu. Dôležité je sledovať dátum vzniku PN, pretože práve ten rozhodne o tom, podľa ktorých pravidiel sa bude nemocenská dávka vyplácať.

Spôsob výplaty dávok

Od 1. októbra 2025 Sociálna poisťovňa poukazuje dávky na bankový účet zamestnanca, adresu trvalého pobytu alebo podľa spôsobu výplaty mzdy. Zamestnávatelia budú povinní pri prihlásení nového zamestnanca uviesť číslo jeho účtu (IBAN, pri zahraničných účtoch SWIFT/BIC) alebo informáciu o výplate v hotovosti do Registračného listu fyzickej osoby (RLFO) - prihláška. V období od 1. novembra 2025 do 31. marca 2026 prebieha prechodné obdobie, počas ktorého môžu zamestnávatelia tieto údaje doplniť aj pre existujúcich zamestnancov.

Reformy sociálneho zabezpečenia

Systém sociálneho zabezpečenia, ako ho poznáme v súčasnosti, bol budovaný postupne, pričom jeho základy vznikli v päťdesiatych rokoch 20. storočia. Tento systém nezodpovedá súčasným zmeneným spoločensko-ekonomickým podmienkam, ktoré sú charakterizované prechodom na trhové hospodárstvo a neumožňuje pružne reagovať na prebiehajúce ekonomické a demografické zmeny v spoločnosti. Preto, aby sme si uvedomili nevyhnutnosť prebiehajúcich zmien, treba sa zoznámiť s ich príčinami.

Po roku 1989 došlo k zmene spoločensko-ekonomických podmienok, a preto bolo potrebné súbežne s ekonomickou reformou zásadne zmeniť aj oblasť sociálneho zabezpečenia. V 90. rokoch minulého storočia boli v systéme sociálneho zabezpečenia vykonané mnohé úpravy, tieto však danú problematiku neriešili komplexne. Vychádzali z filozofie transformácie sociálnej sféry, ktorá predpokladala vybudovanie trojzložkovej sústavy, základom ktorej je sociálne poistenie, ku ktorému podporne a pomocne majú pôsobiť štátna podpora a sociálna pomoc. V súčasnosti môžeme konštatovať, že po viac ako desiatich rokoch sa podarilo vybudovať systém štátnej podpory a systém sociálnej pomoci (aj keď sa oba systémy v súčasnosti korigujú), pričom základ, t. j. sociálne poistenie, nie je vybudovaný.

Nedostatky pôvodného systému

• Prekonané právne úpravy: nemocenských dávok prijatá v roku 1956 (základnou právnou normou je zákon č. 54/1956 Zb.) a dôchodkových dávok prijatá v roku 1988 (základnou právnou normou je zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov). Poznatky z uplatňovania uvedených právnych úprav v súčasnej praxi svedčia o tom, že tieto právne úpravy sú prekonané. Nepôsobia motivačne a nie sú dostatočne zosúladené s podpornými piliermi, najmä s pilierom sociálnej pomoci.
• Finančné a inštitucionálne zabezpečenie: Transformácia nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia sa v podmienkach Slovenskej republiky sústredila najmä na ich finančné a inštitucionálne zabezpečenie ako nevyhnutný dôsledok komplexnej daňovej reformy uskutočnenej k 1. januáru 1993. Nová daňová sústava nezabezpečovala daňové príjmy, určené na financovanie dávok nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, a preto bolo nevyhnutné nahradiť tieto príjmy mimodaňovými zdrojmi. Týmito zdrojmi sa stalo poistné platené zákonom určenými subjektmi. V súvislosti s prípravou novej právnej úpravy financovania a inštitucionálneho zabezpečenia výkonu nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia bolo už v roku 1992 potrebné riešiť absenciu zákona o sociálnom poistení.
• Nesystémové dávky: nesystémové - napríklad prídavky na deti - pri priznávaní ktorých sa uplatňovalo výlučne sociálne hľadisko, a preto sa zaviedlo ich financovanie zo štátneho rozpočtu. Bol to rozhodne pozitívny krok správnym smerom, ale súčasne treba konštatovať, že vymedzenie okruhu nesystémových dávok, založené v roku 1992, nebolo dôsledné, a to z hľadiska poistného vzťahu, ktorý vyžaduje, aby z poistného boli financované dávky len tým osobám, ktoré do systému prispievali. Zo zaplateného poistného sa naďalej financovali dávky aj tým osobám, ktoré z hľadiska prispievania do systému sú mimo neho (neplatia poistné) a zo systému v rámci sociálnej solidarity sú im len poskytované dávky. Ide napríklad o invalidné dôchodky z mladosti (sú to dôchodky občanov, ktorí sa stali invalidnými v čase do skončenia povinnej dochádzky), niektoré sirotské dôchodky (právna úprava umožňuje poskytovať sirotský dôchodok aj dieťaťu, ktorému zomrel rodič bez ohľadu na to, či v potrebnom rozsahu do systému prispieval), vdovecké dôchodky (rozhodujúcou skutočnosťou na vznik nároku je starostlivosť vdovca o nezaopatrené dieťa).
• Započítavanie doby evidencie na úrade práce: doba vedenia v evidencii nezamestnaných občanov bez poberania podpory v nezamestnanosti ako tzv. a to aj napriek tomu, že počas uvedených dôb sa neplatí poistné. Medzi nesystémové dávky neboli zaradené ani niektoré ďalšie dávky alebo ich prvky, ktoré sa javia ako nesystémové z hľadiska princípu rovnosti ako jedného z princípov, na ktorých je budovaný zákon o sociálnom poistení. Uplatnenie tohto princípu treba považovať za veľmi dôležité, pretože je vyjadrením zásady rovnosti príležitostí, ktorú súčasná právna úprava nezabezpečuje.
• Zvýhodnené dôchodkové nároky: zvýhodnených dôchodkových nárokov zamestnancov zaradených do I. a II. poskytovania dôchodku za výsluhu rokov, ktorá preferuje zabezpečenie tých zamestnancov, ktorí svoje povolanie nemôžu vykonávať celoživotne. Systém pracovných kategórií a dôchodok za výsluhu rokov sa do zákona o sociálnom poistení neprebrali. Na zabezpečenie zvýšených dôchodkových nárokov v týchto prípadoch bol pre zamestnancov a ich zamestnávateľov vytvorený dostatočný priestor v doplnkovom dôchodkovom poistení a v budúcnosti sa predpokladá v systéme doplnkového dôchodkového sporenia. Všetky uvedené dávky a ich prvky súčasná právna úprava neoznačuje ako nesystémové aj napriek tomu, že vo svojej podstate takýmito sú.
• Vysoká miera solidarity a nivelizácia dávok: Ďalším problémom, ktorý bolo treba vyriešiť, je zníženie vysokej miery solidarity, ktorá sa uplatňuje v súčasnosti pri určovaní výšky dávok vo vzťahu k nízkopríjmovej skupine občanov. Táto vysoká miera solidarity spôsobuje nivelizáciu dávok. Najmä v poslednom období sa dominantným stalo výlučne sociálne hľadisko a zásluhovosť je už len okrajovou záležitosťou. Táto skutočnosť je najvypuklejšia v oblasti dôchodkového zabezpečenia.

Príklad nivelizácie dávok

• prvý muž platil poistné z minimálneho vymeriavacieho základu 4 000 Sk mesačne, t. j. poistné vo výške 1 120 Sk mesačne a má nárok na starobný dôchodok v sume 5 867 Sk mesačne (ak by bol dôchodok priznaný v roku 2003), t. j.
• druhý muž platil poistné z maximálneho vymeriavacieho základu 32 000 Sk mesačne, t. j. poistné vo výške 8 960 Sk mesačne, má nárok na starobný dôchodok v sume 7 473 Sk mesačne (ak by bol dôchodok priznaný v roku 2003), t. j.

Navyše v súčasnosti platí, že všetci poistenci s príjmom od 10 000 Sk do 32 000 Sk a viac pri 42 rokoch doby zamestnania (vrátane náhradných dôb) majú dôchodok v jednotnej výške 7 473 Sk mesačne (platí pre mužov v prípadoch, ak vykonávali zamestnanie zaradené len do III. pracovnej kategórie a dôchodok im bol priznaný v roku 2003, pričom v tejto sume je započítané aj 6 % zvýšenie podľa zákona č. 222/2003 Z.

Súčasný základný systém dôchodkového zabezpečenia je vo vážnych finančných problémoch, pričom priemerné vyplácané dôchodkové dávky a dávky nemocenského poistenia majú neuspokojivú úroveň. Na druhej strane zaťaženie subjektov povinných platiť poistné je na hranici ekonomickej únosnosti. Pritom napríklad jedným z hlavných kritérií posudzovania kvality dôchodkového systému je jeho finančná stabilita pri uspokojivej úrovni priemerných vyplácaných dôchodkových dávok a pri primeranom príspevkovom zaťažení subjektov povinných platiť poistné.

Koncepcia transformácie sociálneho zabezpečenia

Zásadné prebudovanie sociálneho zabezpečenia je obsahom základných programových dokumentov, ktorými sú Koncepcia transformácie sociálnej sféry Slovenskej republiky, schválená vládou Slovenskej republiky 12. decembra 1995, a Koncepcia reformy sociálneho poistenia v Slovenskej republike, schválená vládou Slovenskej republiky 9. garancii štátu. Z uvedených dôvodov 29. mája 2002 Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý po novom upravil problematiku dôchodkového zabezpečenia a nemocenského poistenia. Týmto zákonom sa mala realizovať transformácia súčasného systému dôchodkového zabezpečenia na systém dôchodkového poistenia ako I. piliera dôchodkového systému založeného na priebežnom financovaní a súčasne mal nahradiť súčasný systém odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania systémom úrazového poistenia. Tento zákon neponíma ako súčasť sociálneho poistenia systém poistenia v nezamestnanosti a právnu úpravu uspokojovania nárokov zamestnancov v pracovnom pomere z garančného fondu v prípade, ak sa zamestnávateľ stane platobne neschopný. Upravuje len platenie a vymáhanie poistného na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu s cieľom zavedenia jednotného výberu poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, úrazové poistenie a poistenie v nezamestnanosti jednou verejnoprávnou inštitúciou - Sociálnou poisťovňou.

Vzhľadom na to, že pre poistencov tzv. silových rezortov bol s účinnosťou od 1. júla 2002 zavedený osobitný systém sociálneho zabezpečenia zákonom č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov títo poistenci nepodliehajú všeobecnému systému sociálneho poistenia upravenému zákonom č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení. Zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení mal nadobudnúť účinnosť 1. júla 2003. Tento termín bol posunutý zákonom č. 639/2002 Z. z. (schválený NR SR 15.

Jednou z hlavných úloh Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „MPSVR SR“) bolo podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003 predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení. Na základe uvedených požiadaviek dochádza v systéme sociálneho poistenia v porovnaní so zákonom č. 413/2002 Z. z. v znení zákona č. 639/2002 Z. z. (ďalej len „zákon č. 413/2002 Z.

Hlavné zmeny v systéme sociálneho poistenia

1. Nanovo sa definuje sociálne poistenie, a to ako poistenie nielen pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z dôvodu vzniku sociálnej udalosti, ale aj ako poistenie na zabezpečenie príjmu z dôvodu vzniku sociálnej udalosti bez výkonu zárobkovej činnosti a na uspokojovanie nárokov zamestnancov z pracovného pomeru z dôvodu insolventnosti ich zamestnávateľa.
2. Základom sociálneho systému bude systém sociálneho poistenia, ktorého komplexná úprava je predmetom jedného právneho predpisu - zákona o sociálnom poistení, a to z dôvodu sprehľadnenia a zjednodušenia práva sociálneho poistenia. Na rozdiel od zákona č. 413/2002 Z. z. sa nanovo definuje sociálne poistenie, a to ako poistenie nielen pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z dôvodu vzniku sociálnej udalosti, ale aj ako poistenie na zabezpečenie príjmu z dôvodu vzniku sociálnej udalosti bez výkonu zárobkovej činnosti a na uspokojovanie nárokov zamestnancov z pracovného pomeru z dôvodu insolventnosti ich zamestnávateľa.
3. Zákon o sociálnom poistení upravuje úrazové dávky, pričom vychádza z doterajšieho nároku zamestnanca na náhradu škody vzniknutej pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania podľa Zákonníka práce. Ide o dávky kompenzačného charakteru a pokiaľ sú poskytované k nemocenskej dávke alebo dôchodkovej dávke, majú nadstavbový, resp.
4. Zachováva sa súčasná právna úprava, podľa ktorej osobitnému právnemu režimu sociálneho zabezpečenia, ktorý upravuje zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, podliehajú poistenci tzv. silových rezortov.
5. Možnosť dobrovoľného poistenia na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti sa rozširuje pre každú fyzickú osobu po 16.
6. Poskytovanie predčasného starobného dôchodku.
7. Zavádza sa nový valorizačný mechanizmus zvyšovania dôchodkov.
8. Upravuje sa poskytovanie nemocenského financovaného Sociálnou poisťovňou od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to v súvislosti s návrhom na poskytovanie náhrady príjmu počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca z prostriedkov zamestnávateľa.

Vzhľadom na rozsiahlosť zmien v porovnaní so zákonom č. 413/2002 Z. z. by ich realizácia novelou zákona znamenala zneprehľadnenie právnej úpravy a stratu jej zrozumiteľnosti. Prijatý zákon o sociálnom poistení je prvým krokom k uskutočneniu dôslednej reformy v oblasti nemocenského a dôchodkového poistenia. Ide o veľmi zložitý a vyvíjajúci sa okruh problémov, a preto sa v odborných kruhoch predpokladá, že sa celá reforma najmä v dôchodkovej oblasti zavŕši až o niekoľko desaťročí.

tags: #nemocenske #dávky #zamestnávateľ #štátna #správa #podmienky