Nemocenské dávky a verejný záujem: Komplexný prehľad

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou nemocenských dávok v kontexte výkonu práce vo verejnom záujme. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právnej úprave, podmienkach nároku, výpočte a ďalších aspektoch súvisiacich s touto oblasťou. Venuje sa aj obmedzeniam a povinnostiam zamestnancov vo verejnom záujme v súvislosti s inou zárobkovou činnosťou.

Zákonná úprava odmeňovania zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme

Odmeňovanie niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme upravuje zákon č. 553/2003 Z. z. Tento zákon sa vzťahuje na zamestnancov u zamestnávateľov, ktorými sú orgány štátnej správy, rozpočtové organizácie štátu, obce a vyššieho územného celku, príspevkové organizácie (s výnimkou niektorých), vyššie územné celky a obce, štátne fondy, verejné a štátne vysoké školy, Rada pre mediálne služby, Slovenský pozemkový fond, Slovenská akadémia vied a verejné výskumné inštitúcie, školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti cirkví, náboženských spoločností a iných právnických osôb alebo fyzických osôb (ak ide o pedagogických a odborných zamestnancov) a zamestnávatelia, o ktorých to ustanoví osobitný predpis.

Zákon sa nevzťahuje na zamestnancov pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (s výnimkou niektorých ustanovení), na zamestnancov zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, vrcholových športovcov, členov posádky lietadla alebo technikov údržby lietadiel v správe alebo užívaní Ministerstva vnútra SR alebo Ministerstva obrany SR. Taktiež sa nevzťahuje na hlavného kontrolóra obce a VÚC a na zamestnancov VÚC a obce, ak postupujú podľa Zákonníka práce (s výnimkou zamestnancov v školách a školských zariadeniach bez právnej subjektivity).

Kvalifikačné predpoklady pre výkon práce vo verejnom záujme

Na výkon práce vo verejnom záujme sa môže uchádzať fyzická osoba, ktorá spĺňa kvalifikačný predpoklad, ak nie je ďalej ustanovené inak. Kvalifikačný predpoklad je definovaný ako vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu. Stupne vzdelania sú definované ako základné, stredné, úplné stredné, vyššie odborné, vysokoškolské prvého, druhého a tretieho stupňa. Osobitný kvalifikačný predpoklad predstavuje absolvovanie špeciálnych skúšok alebo špecializačných foriem vzdelávania ustanovených osobitným predpisom.

Posudzovanie plnenia kvalifikačných predpokladov

Kvalifikačné predpoklady potrebné na vykonávanie pracovných činností, miera zložitosti, zodpovednosti, psychická záťaž a fyzická záťaž týchto pracovných činností sú uvedené v charakteristikách platových tried pre pracovné činnosti s prevahou duševnej práce a remeselné, manuálne alebo manipulačné s prevahou fyzickej práce pri výkone práce vo verejnom záujme.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica

Plat zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme

Zamestnancovi za podmienok a v rozsahu ustanovených zákonom patrí plat, ktorý tvorí tarifný plat, osobný plat, príplatok za riadenie, príplatok za zastupovanie, osobný príplatok, platová kompenzácia za sťažený výkon práce, príplatok za prácu v krízovej oblasti, príplatok za zmennosť, príplatok za výkon špecializovanej činnosti, kreditový príplatok, výkonnostný príplatok, príplatok za služobné motorové vozidlo, príplatok za praktickú prípravu, príplatok za prácu v noci, príplatok za prácu v sobotu alebo v nedeľu, príplatok za prácu vo sviatok, plat za prácu nadčas, plat za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, odmena, príplatok začínajúcemu pedagogickému zamestnancovi a začínajúcemu odbornému zamestnancovi, príplatok za prácu so žiakmi so zdravotným znevýhodnením a zo sociálne znevýhodneného prostredia, rozdiel podľa § 32f ods. 13 alebo § 32j, príplatok za profesijný rozvoj a príplatok riaditeľa školy.

Sociálne poistenie a nemocenské dávky

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení upravuje sociálne poistenie, ktoré zahŕňa nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, odškodňovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania, poistenie v nezamestnanosti a garančné poistenie. Nemocenské poistenie je definované ako poistenie pre prípad vzniku sociálnej udalosti krátkodobého charakteru, ktorou je dočasná pracovná neschopnosť, ošetrovanie chorého člena rodiny, tehotenstvo a materstvo.

Zárobková činnosť a vznik povinného poistenia

Zárobková činnosť je relevantná vo vzťahu k vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti. Fyzickým osobám, ktoré vykonávajú zárobkovú činnosť, vzniká povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti priamo zo zákona o sociálnom poistení. Na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia zárobkovou činnosťou je činnosť zamestnanca a činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorej je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená.

Kto je považovaný za zamestnanca?

Za zamestnanca sa považuje fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na príjem zo závislej činnosti. Ide napríklad o pracovný pomer, štátnozamestnanecký pomer, služobný pomer, pracovný vzťah k družstvu, výkon funkcie ústavného činiteľa, verejného ochrancu práv, predsedu VÚC, starostu obce, poslanca VÚC, obecného, mestského a miestneho zastupiteľstva. Právne postavenie zamestnanca v sociálnom poistení zákon priznáva aj doktorandovi v dennej forme doktorandského štúdia, pestúnovi v zariadení pestúnskej starostlivosti a fyzickej osobe vo výkone väzby a fyzickej osobe vo výkone trestu odňatia slobody za podmienky, že sú zaradené do práce. Od 1. januára 2004 sa za zamestnanca nepovažuje spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý je za svoju prácu pre spoločnosť s ručením obmedzeným odmeňovaný formou, ktorá sa považuje za príjem zo závislej činnosti.

Práva a povinnosti poistenca

Poistencovi patria práva pri výkone sociálneho poistenia bez akejkoľvek priamej diskriminácie a nepriamej diskriminácie z dôvodu pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu. Na označenie fyzickej osoby, z ktorej nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti vznikajú nároky na nemocenské dávky, dôchodkové dávky a dávku v nezamestnanosti, sa v zákone o sociálnom poistení zavádza pojem poistenec.

Prečítajte si tiež: Daňové priznanie a nemocenské dávky: Postup

Nemocenské dávky: Podmienky nároku a výška

Medzi nemocenské dávky patrí nemocenské, materské a ošetrovné.

• Nemocenské: Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti alebo odo dňa uznania invalidity, najneskôr uplynutím 52. týždňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou je, že bol nemocensky poistený najmenej 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Materské: Poistenkyňa má nárok na materské, ak bola nemocensky poistená najmenej 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Nárok na materské vzniká od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu.
• Ošetrovné: Nárok na ošetrovné má poistenec, ktorý ošetruje chorého člena rodiny alebo sa stará o dieťa do 10 rokov veku.

Výška nemocenských dávok sa vypočítava z denného vymeriavacieho základu, ktorý sa určí z hrubého príjmu poistenca v rozhodujúcom období.

Zánik nároku na nemocenské dávky

Nárok na výplatu nemocenských dávok zaniká za určitých okolností, napríklad ak poistenec poruší liečebný režim, nastúpi na výkon trestu odňatia slobody alebo sa začne vykonávať väzba.

Obmedzenia a povinnosti zamestnancov vo verejnom záujme

Zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme môže popri svojom zamestnaní vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Ak sa zamestnávateľ nevyjadrí do 15 dní od doručenia žiadosti zamestnanca, platí, že súhlas udelil. Zamestnávateľ môže z vážnych dôvodov súhlas písomne odvolať. Súhlas zamestnávateľa sa nevyžaduje na vedeckú, pedagogickú, publicistickú, lektorskú, prednášateľskú, literárnu a umeleckú činnosť.

Vedúci zamestnanec, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu, nesmie podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť. Ak pred nástupom do funkcie takúto činnosť vykonával, je povinný ju do 30 dní odo dňa jeho ustanovenia na miesto vedúceho zamestnanca skončiť. Zákaz členstva v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch právnických osôb sa nevzťahuje na tohto vedúceho zamestnanca, ak je vyslaný do riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby zamestnávateľom a ak takáto činnosť vyplýva z výkonu jeho práce. Tento vedúci zamestnanec nemôže od príslušnej právnickej osoby poberať odmenu, iný príjem alebo ďalšiu výhodu.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre materskú dávku

tags: #nemocenske #dávky #zamestnávateľ #verejný #záujem