
V moderných spoločnostiach, akou je aj Slovensko, je nemocenské poistenie dôležitý systém, ktorý pomáha zabezpečiť príjem v prípade choroby alebo úrazu. Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) je táto forma poistenia obzvlášť relevantná, keďže ich príjem je priamo závislý od ich schopnosti pracovať. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach nemocenského poistenia pre SZČO, ich právach a povinnostiach.
Systém nemocenského poistenia je určený pre pracujúce osoby, ktoré stratia príjem zo zdravotných dôvodov, či už vlastných alebo z dôvodu starostlivosti o inú osobu. Je súčasťou rozsiahlejšieho sociálneho poistenia, ktoré zahŕňa:
V prípade zamestnancov odvádza všetky zložky sociálneho poistenia zamestnávateľ. SZČO povinne odvádzajú iba nemocenské a dôchodkové poistenie, pričom si musia sami strážiť ich platenie.
SZČO povinne odvádzajú sociálne poistenie až po dosiahnutí určitej hranice príjmov z podnikania. Do tej doby nemusia platiť žiadne sociálne poistenie. Napríklad, povinné sociálne poistenie vzniká SZČO od 1. júla 2025, ak ich príjem z podnikania za rok 2024 presiahol 8 580 eur.
Ak príjem SZČO nedosiahne túto hranicu, môžu sa rozhodnúť pre dobrovoľné nemocenské poistenie, aby si zabezpečili nárok na dávky.
Prečítajte si tiež: Dobrovoľné poistenie pre iné osoby
Ak SZČO nie je povinne sociálne poistená, ale chce mať nárok na nemocenské dávky, môže sa prihlásiť na dobrovoľné nemocenské poistenie. Prihlášku je potrebné vyplniť na formulári „Registračný list fyzickej osoby“, ktorý je dostupný na webovej stránke Sociálnej poisťovne.
Je však dôležité si uvedomiť, že SZČO sa nemôže prihlásiť len na dobrovoľné nemocenské poistenie. Musí využiť jeden z nasledujúcich balíkov dobrovoľného sociálneho poistenia:
Tieto balíky nemôže využiť osoba, ktorá je už povinne nemocensky poistená ako zamestnanec alebo SZČO.
Štát začne vyplácať dávky nemocenského poistenia, ak SZČO splní podmienky na vznik nároku. Medzi základné podmienky patrí:
V prípade nesplnenia týchto podmienok, SZČO maróduje, ošetruje člena rodiny alebo očakáva pôrod bez akéhokoľvek príjmu. Preto je dôležité mať vopred vytvorenú finančnú rezervu.
Prečítajte si tiež: Daňové aspekty nemocenského poistenia SZČO
Nárok na niektoré dávky vzniká až po uplynutí určitej doby od prihlásenia sa k dobrovoľnému poisteniu alebo vzniku povinného poistenia. Dobrovoľne sociálne poistená osoba má nárok na nemocenské, ošetrovné, tehotenské a materské až vtedy, ak bola v posledných dvoch rokoch nemocensky poistená najmenej 270 dní. Do tohto obdobia sa započítavajú aj iné obdobia nemocenského poistenia, napríklad počas zamestnania.
Poistné na nemocenské poistenie sa platí mesačne na bankový účet príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne. Platby sa uhrádzajú do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platia. Napríklad, poistné za júl je splatné do 8. augusta.
Platbu je potrebné označiť správnym variabilným symbolom prideleným Sociálnou poisťovňou a špecifickým symbolom označujúcim obdobie, za ktoré sa poistné platí (napríklad 072023 pre júl 2023). Pri trvalom príkaze je možné použiť špecifický symbol 88.
Počas poberania nemocenského poistenia nie je SZČO povinná platiť sociálne poistenie. Napríklad, ak SZČO maróduje od 3. decembra 2022 do 21. apríla 2023, musí zaplatiť poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie za december 2022 len za dva dni a za apríl 2023 len za deväť dní.
Minimálna výška nemocenského poistenia v roku 2023 bola 26,64 eura mesačne. Táto suma zodpovedala minimálnemu vymeriavaciemu základu 605,50 eura mesačne, ktorý sa vynásobil sadzbou 4,40 %. Maximálny vymeriavací základ bol 8 477 eur a maximálne nemocenské poistenie pri sadzbe 4,40 % bolo 372,98 eura mesačne.
Prečítajte si tiež: SZČO a nemocenské dávky: Ako splniť podmienky?
Ročný vymeriavací základ povinne sociálne poistenej SZČO sa vypočíta tak, že k základu dane z príjmov z podnikania sa pripočíta zaplatené zdravotné a sociálne poistenie a výsledok sa vydelí koeficientom 1,486.
Výška dávok závisí od počtu dní ich poberania, výšky denného vymeriavacieho základu a percentuálnej sadzby denného vymeriavacieho základu konkrétnej nemocenskej dávky. Denný vymeriavací základ sa vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých SZČO zaplatila poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia.
SZČO majú nárok na rôzne druhy nemocenských dávok, ak splnia zákonom stanovené podmienky. Medzi najčastejšie patria:
Poskytuje sa poistencovi, ktorý je pre chorobu alebo úraz uznaný dočasne práceneschopným na výkon zárobkovej činnosti alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie.
Poskytuje sa z dôvodu celodenného ošetrovania chorého dieťaťa, chorého manžela/manželky, chorého rodiča alebo rodiča manžela/manželky, alebo z dôvodu starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku.
Poskytuje sa z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa.
Poskytuje sa zamestnankyni, ktorá je z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu s nižším príjmom. Na túto dávku však SZČO nemá nárok.
Spôsob podania žiadosti o nemocenské dávky závisí od formy PN:
Nemocenská dávka sa vypláca za kalendárne dni, mesačne pozadu, spravidla okolo 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý dávka patrí.
Počas poberania nemocenských dávok je SZČO povinná:
SZČO, ktorá čerpá príspevok "Prvá pomoc", musí byť nemocensky a dôchodkovo poistená (povinne alebo dobrovoľne) v Sociálnej poisťovni.
V roku 2026 sa očakávajú zmeny v odvodoch SZČO. Výška odvodov sa bude vypočítavať z mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Pre rok 2026 sa bude vychádzať z priemernej mesačnej mzdy za rok 2024, ktorá bola 1 524 eur. Minimálny vymeriavací základ pre rok 2026 bude 762 eur (50 % z 1 524 eur).
tags: #nemocenske #poistenie #szco #podmienky