Nepenažný vklad SZČO: Definícia a aspekty

Vkladanie majetku do spoločnosti, či už vlastnej alebo cudzej, môže mať rôzne podoby. Nie všetky však majú rovnaký dopad. Tento článok sa zameriava na nepeňažný vklad SZČO (samostatne zárobkovo činnej osoby) a jeho definíciu, ako aj na rôzne aspekty s tým spojené.

Základné imanie a jeho zložky

Základné imanie predstavuje prvotný majetok, ktorý spoločníci vložia pri založení firmy, aby zabezpečili jej fungovanie. V spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) sú to spoločníci, v akciovej spoločnosti (a.s.) majitelia akcií. Vklad do základného imania môže byť peňažný alebo nepeňažný. Nepeňažný vklad zahŕňa stroje, autá, pozemky s budovami, softvér, či dokonca iný podnik. Hodnota nepeňažného vkladu musí byť ocenená znalcom.

Zdaňovanie a DPH pri nepeňažnom vklade

Rozdiel medzi dohodnutou sumou nepeňažného vkladu a jeho hodnotou podľa znaleckého posudku sa zdaňuje. To platí pre spoločníka ako fyzickú osobu, aj pre spoločníka ako právnickú osobu (ako súčasť jej výsledku hospodárenia). Ak spoločník, ktorý je platiteľom DPH, vkladá nepeňažný vklad, ktorý nie je podnikom alebo nehnuteľnosťou oslobodenou od DPH, podlieha tento obchod DPH na výstupe. Spoločnosť, ktorá vklad prijme, si v prípade platiteľstva DPH môže túto DPH odpočítať na vstupe.

Zhodnocovanie a nakladanie so základným imaním

Základné imanie sa počas existencie firmy neúročí a v princípe nie je možné ho vybrať. Spoločník zhodnocuje svoj vklad formou podielu na zisku po zdanení. Po prvom ziskovom roku musí spoločnosť uhradiť doterajšie straty a zaviazať minimálne 5 % z účtovného zisku do zákonného rezervného fondu. Zvyšok môže spoločnosť spoločníkom vyplatiť, ak nie sú porušené podmienky stanovené v Obchodnom zákonníku, ako napríklad povinnosť uhradenia starých strát a tvorby rezervného fondu, a ak by sa vyplatením zisku vlastné imanie nedostalo do záporných čísiel.

Dane z dividend a likvidačný zostatok

Vyplatenie dividendy sa na strane spoločníka fyzickej osoby zdaňuje, na strane spoločníka právnickej osoby vstupuje do jej výsledku hospodárenia. Okrem podielu na zisku má spoločník aj podiel na likvidačnom zostatku, teda majetku, ktorý firme ostane po uhradení všetkých záväzkov a transformácii majetku na peniaze v likvidácii.

Prečítajte si tiež: Nepeňažný príspevok: podrobný rozbor

Zvyšovanie a znižovanie základného imania

Základné imanie je možné kedykoľvek zvýšiť, napríklad za účelom lepšieho obrazu pred investormi alebo bankami, ale aj znížiť. Zvyšovanie základného imania je administratívne náročné a vyžaduje si valné zhromaždenie, zápis do obchodného registra a v prípade zvyšovania z nerozdeleného zisku nad sumu pôvodného imania aj overenie účtovnej závierky audítorom. Zvýšiť ho je možné peňažnými aj nepeňažnými vkladmi.

Znižovanie základného imania tiež podlieha administratíve, ako je valné zhromaždenie, uverejnenie informácie o znižovaní v obchodnom vestníku a zápis do obchodného registra. Vyplatenie peňazí súvisiacich so znížením je legálne a nepovažuje sa za výber vkladu. Ak ide o príjem zo zníženia základného imania, ktoré bolo tvorené z nerozdeleného zisku rokov 2017 a neskôr, výber sa na strane spoločníka-fyzickej osoby zdaňuje.

Vlastné imanie a jeho význam

Základné imanie je súčasťou vlastného imania a vklady v tomto režime pozitívne ovplyvňujú pomer medzi vlastnými a cudzími zdrojmi. Vlastné imanie nesmie byť záporné. V situácii záporného vlastného imania a viac ako jedného veriteľa sa firma nachádza v "predĺžení" a "úpadku" a konateľ je povinný podať návrh na konkurz. Ak je pomer medzi vlastným imaním a záväzkami nižší ako 8 %, firma vstupuje do režimu "kríza" podľa Obchodného zákonníka a nesmie vykonávať niektoré úkony.

Kapitálový fond z príspevkov

Alternatívou k vkladu do základného imania je vklad do kapitálového fondu z príspevkov. Je možný iba pre spoločníka a je možné ho vkladať kedykoľvek počas trvania spoločnosti a prostriedky z neho vyberať podľa potreby. Ide o vklad bez úrokov. Výhodou je nižšia administratívna náročnosť, možnosť jeho tvorby musí byť ukotvená v spoločenskej zmluve a výber schvaľujú spoločníci a oznamuje sa v obchodnom vestníku. Vklad do kapitálového fondu sa nezapisuje do obchodného registra.

Zdaňovanie výberu z kapitálového fondu

Výber prostriedkov z fondu sa zdaňuje. Od sumy výberu je však možné odpočítať vklad ako daňový výdavok. Ak peniaze vyberá spoločník, ktorý ich predtým vložil, základ dane je nulový. Ak ich vyberá spoločník B, ktorý ich nevložil, od sumy výberu nemá čo odpočítať a zdaňuje ho. Aj príspevok do kapitálového fondu môže mať peňažnú a nepeňažnú formu.

Prečítajte si tiež: Ubytovanie od Zamestnávateľa: Dane a Odvody

Pôžička od spoločníka

Občiansky zákonník umožňuje požičať aj iné veci, ktoré neskôr dlžník vráti v zmysle "veci rovnakého druhu". Spoločníci by mali inštitút pôžičky používať len výnimočne, pretože pre vklady spoločníkov sú určené režimy "základné imanie" alebo "kapitálový fond z príspevkov". Pôžičky sú cestou skôr pre externejších veriteľov. V prípade likvidácie alebo konkurzu budú veritelia uprednostnení pred spoločníkmi.

Úroky a transferové oceňovanie pri pôžičke

Ak už firme spoločníci požičajú, ideálne je istinu čo najskôr vrátiť. Pôžička je cudzím zdrojom financovania firmy a zvyšuje zadĺženosť a pomer medzi vlastným a cudzím majetkom. Zmluva o pôžičke môže byť dohodnutá ako bezúročná. Pri transakciách medzi spoločníkom fyzickou osobou a jeho s.r.o. je potrebné zohľadniť transferové oceňovanie a teda trhový úrok vypočítaný na zdaňovacie účely. Ak je veriteľom spoločník ako závislá osoba, úrok musí byť trhový.

Kapitalizácia pôžičky

Existuje pomerne jednoduchá finta, ktorou je možné pôžičku spoločníka "kapitalizovať" na zložku vlastného imania. Spoločník môže vložiť do kapitálového fondu aj svoju pohľadávku, ktorá je nepeňažným vkladom a musí byť ocenená znalcom.

Tichý spoločník

Vhodný pre niekoho, kto chce byť bližšie k spoločníkom, no zároveň nezapísaný a "nevidený" v Obchodnom registri. Vklad tichého spoločníka sa nezapisuje do Obchodného registra a v účtovníctve nevedie ako súčasť vlastného imania. Účtuje sa ako pôžička a tichý spoločník má postavenie veriteľa. Táto pôžička sa neúročí a tichý spoločník má právo iba na podiel na budúcom zisku. Ak ho firma nedosahuje, o straty sa znižuje hodnota vkladu tichého spoločníka.

Záver

Obchodné právo uprednostňuje pre zakladateľov a podieľnikov obchodných spoločností vklady do alebo mimo základného imania. Pôžičky je vhodné používať iba operatívne a v nie veľmi zásadných sumách.

Prečítajte si tiež: Všetko o nepeňažnom príspevku na ubytovanie

Nepeňažný vklad do podniku: Detailný pohľad

Nepeňažný vklad do podniku je špecifický druh vkladu, ktorý si vyžaduje detailnejšie preskúmanie.

Daňové aspekty nepeňažného vkladu

S účinnosťou od 1. januára 2010 sa v zákone o dani z príjmov upravil základ dane pri nepeňažnom vklade do obchodných spoločností, a to na strane vkladateľa nepeňažného vkladu, ako aj na strane prijímateľa vkladu. Vklad do obchodnej spoločnosti je upravený v § 59 Obchodného zákonníka.

Čo môže byť nepeňažný vklad?

Obchodný zákonník neuvádza vyčerpávajúci zoznam možných nepeňažných vkladov, uvádza len kritériá kladené na tento vklad, a to že nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť. Medzi príklady nepeňažných vkladov patria:

• Hnuteľná vec (napr. automobil, stroj)
• Nehnuteľnosť (napr. budova, pozemok)
• Právo duševného vlastníctva (napr. patenty, licencie, autorské práva)
• Iné oceniteľné právo
• Cenné papiere a podiely
• Podnik alebo časť podniku

Nepeňažný vklad naopak nesmie byť určený v podobe záväzku vykonať práce alebo poskytnúť služby.

Postup pri nepeňažnom vklade

Na valnom zhromaždení sa môžu spoločníci dohodnúť, že hodnota, v akej sa nepeňažný vklad započíta na vklad spoločníka, bude nižšia ako hodnota určená znaleckým posudkom. Opačne to nie je možné a bolo by to v rozpore s Obchodným zákonníkom. Nepeňažný vklad musí byť splatený pred zápisom výšky základného imania do obchodného registra. Ak spoločnosť nenadobudne právo k predmetu nepeňažného vkladu, je spoločník, ktorý sa zaviazal vložiť do spoločnosti tento vklad, povinný zaplatiť jeho hodnotu v peniazoch a spoločnosť je povinná predmet nepeňažného vkladu spoločníkovi vrátiť.

Vlastnícke práva ku vkladom alebo k ich častiam, prípadne aj iné práva spojené s vkladmi, ktoré boli splatené pred vznikom spoločnosti, prechádzajú na spoločnosť dňom jej vzniku. Vlastnícke práva k nehnuteľnostiam však spoločnosť nadobúda až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe písomného vyhlásenia vkladateľa opatreného osvedčením o pravosti jeho podpisu. Vkladateľ je povinný odovzdať správcovi vkladu uvedené písomné vyhlásenie pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra. Odovzdaním tohto vyhlásenia správcovi vkladu sa vklad považuje za splatený.

Účtovanie nepeňažných vkladov

Účtovanie nepeňažných vkladov upravuje § 27a postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva. V účtovníctve prijímateľa nepeňažného vkladu sa účtujú prijímané jednotlivé zložky majetku a záväzkov tvoriacich vklad podniku na vecne príslušné účty v ocenení reálnou hodnotou.

Ocenenie nepeňažného vkladu

Ocenenie nepeňažného vkladu sa vykonáva:

• trhovou cenou,
• ocenením ustanoveným podľa osobitného predpisu,
• hodnotou zhotovovaného diela poskytnutá koncesionárom verejnému obstarávateľovi.

Ak trhovú cenu nie je možné spoľahlivo určiť, reálna hodnota sa stanoví kvalifikovaným odborným odhadom.

Goodwill a záporný goodwill

Rozdiel medzi reálnou hodnotou jednotlivých zložiek majetku a záväzkov tvoriacich vklad podniku a hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka sa účtuje ako goodwill alebo ako záporný goodwill na účte 015 - Goodwill. Goodwill je v účtovníctve považovaný za dlhodobý nehmotný majetok.

Vplyv nepeňažného vkladu na základ dane

Vplyv nepeňažného vkladu na základ dane z príjmov daňovníka - vkladateľa a prijímateľa vkladu, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva alebo vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, je na účely ZDP upravený vo dvoch ustanoveniach, a to v závislosti od ocenenia nepeňažného vkladu u prijímateľa vkladu.

Príklad z praxe

Spoločnosť s ručením obmedzeným zakladajú dvaja spoločníci. Jeden z nich je fyzická osoba - nepodnikateľ, ktorý sa zaviazal splatiť pred vznikom spoločnosti peňažný vklad. Druhým spoločníkom je právnická osoba - spoločnosť, ktorá sa zaviazala vložiť do základného imania s. r. o. nepeňažný vklad, predmetom ktorého je osobný automobil. Znaleckým posudkom bol automobil ocenený na sumu. Spoločníci sa v spoločenskej zmluve dohodli, že predmetný nepeňažný vklad bude uznaný na vklad spoločníka vo výške.

Prevod majetku zo živnosti na s.r.o.

Po skončení živnosti a pokračovaní v podnikaní ako spoločnosť s ručením obmedzeným je potrebné vybrať spôsob, ako majetok alebo jednotlivé časti majetku, ktorý zostal zo živnosti previesť na spoločnosť s ručením obmedzeným. Existujú rôzne spôsoby prevodu majetku, ako napríklad:

• Nepeňažný vklad do základného imania pri založení spoločnosti.
• Zvýšenie základného imania nepeňažným vkladom
• Darovanie majetku spoločnosti
• Predaj majetku spoločnosti

Nepeňažný vklad - aport

Aport (alebo nepeňažný vklad) je vklad do základného imania spoločnosti, ktorý nemá peňažnú formu. Musí to byť majetok, ktorého hodnota je hospodársky využiteľná pre spoločnosť a dá sa oceniť. Hodnota nepeňažného vkladu sa musí určiť znaleckým posudkom a aport sa musí celý splatiť ešte pred zápisom spoločnosti do Obchodného registra.

Vklad podniku do základného imania

Vklad podniku je forma nepeňažného vkladu, pri ktorej sa do spoločnosti vkladá celý podnik alebo jeho časť. V takomto prípade je potrebné dodržať formálne a materiálne podmienky stanovené Obchodným zákonníkom.

tags: #nepenazny #vklad #szco #definicia