Nepeňažný vklad u prijímateľa: Účtovanie a daňové aspekty

Nepeňažný vklad predstavuje špecifickú formu vkladu do obchodnej spoločnosti, pri ktorej spoločník nevkladá peňažné prostriedky, ale majetok oceniteľný peniazmi. Tento článok sa podrobne venuje účtovaniu nepeňažného vkladu u prijímateľa, a to z pohľadu slovenských právnych predpisov, konkrétne Obchodného zákonníka, zákona o účtovníctve a zákona o dani z príjmov.

Čo je nepeňažný vklad?

Vklad do obchodnej spoločnosti je upravený v § 59 Obchodného zákonníka. Podľa tohto ustanovenia je vkladom spoločníka súhrn peňažných prostriedkov (peňažný vklad) a iných peniazmi oceniteľných hodnôt (nepeňažný vklad), ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti. Nepeňažným vkladom je iná peniazmi oceniteľná hodnota, ktorú spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa ňou na výsledku podnikania. Obchodný zákonník neuvádza vyčerpávajúci zoznam možných nepeňažných vkladov, uvádza len kritériá kladené na tento vklad, a to že nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť.

Medzi typické príklady nepeňažných vkladov patria:

• Hnuteľné veci (napr. osobný automobil)
• Nehnuteľnosti (napr. budova)
• Práva duševného vlastníctva (napr. patenty, licencie, autorské práva)
• Iné oceniteľné práva
• Cenné papiere a podiely
• Podnik alebo časť podniku (nie podiely alebo akcie daného podniku, ale podnik ako celok alebo časť podniku v podobe samostatnej divízie alebo „činnosti“, ktorá je samostatne schopná vytvárať výnosy, resp.

Naopak, nepeňažný vklad nesmie byť určený v podobe záväzku vykonať práce alebo poskytnúť služby. Z uvedeného vyplýva, že nie je možné, aby spoločník splatil svoj vklad do spoločnosti s ručením obmedzeným napr.

Oceňovanie nepeňažného vkladu

Hodnota nepeňažného vkladu sa určuje znaleckým posudkom. Výnimkou, kedy sa hodnota nepeňažného vkladu nemusí určiť znaleckým posudkom, je, ak sa hodnota nepeňažného vkladu určila znaleckým posudkom v súlade s právnymi predpismi platnými pre oceňovanie, a to k dátumu nie staršiemu ako šesť mesiacov pred splatením nepeňažného vkladu. Uvedené však neplatí, ak by nastali okolnosti, ktoré by ku dňu splatenia výrazne zmenili hodnotu nepeňažného vkladu (výraznou zmenou v negatívnom slova zmysle môže byť napr. kríza na trhu nehnuteľností, havária automobilu alebo iné poškodenie majetku, výraznou zmenou v pozitívnom slova zmysle by mohlo byť vykonané technické zhodnotenie majetku, vykonaná generálna oprava, napr. výmena motora automobilu atď.). Hodnota nepeňažného vkladu sa tiež nemusí určiť znaleckým posudkom, ak je hodnota vkladu odvodená samostatne pre každý nepeňažný vklad z riadnej účtovnej závierky za predchádzajúce účtovné obdobie overenej audítorom bez výhrady (pretože v účtovnej závierke nie je hodnota majetku vyššia, než je jeho reálna hodnota, skôr naopak, je nižšia, napr. hodnota nehnuteľnosti).

Prečítajte si tiež: Nepeňažný príspevok: podrobný rozbor

Na valnom zhromaždení, resp. v prípade zakladania spoločnosti v spoločenskej zmluve sa môžu spoločníci dohodnúť, že hodnota, v akej sa nepeňažný vklad započíta na vklad spoločníka, bude nižšia ako hodnota určená znaleckým posudkom. Opačne to nie je možné a bolo by to v rozpore s Obchodným zákonníkom.

Splatenie a prechod vlastníctva

Nepeňažný vklad musí byť splatený pred zápisom výšky základného imania do obchodného registra. Ak spoločnosť nenadobudne právo k predmetu nepeňažného vkladu, je spoločník, ktorý sa zaviazal vložiť do spoločnosti tento vklad, povinný zaplatiť jeho hodnotu v peniazoch a spoločnosť je povinná predmet nepeňažného vkladu spoločníkovi vrátiť. Ak sa zakladá akciová spoločnosť na základe výzvy na upisovanie akcií (vytvorenie základného imania prevyšujúceho vklady zakladateľov), treba uviesť, že akcie nie je možné upisovať nepeňažnými vkladmi.

Vlastnícke práva ku vkladom alebo k ich častiam, prípadne aj iné práva spojené s vkladmi, ktoré boli splatené pred vznikom spoločnosti, prechádzajú na spoločnosť dňom jej vzniku. Vlastnícke práva k nehnuteľnostiam však spoločnosť nadobúda až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe písomného vyhlásenia vkladateľa opatreného osvedčením o pravosti jeho podpisu. Vkladateľ je povinný odovzdať správcovi vkladu uvedené písomné vyhlásenie pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra. Odovzdaním tohto vyhlásenia správcovi vkladu sa vklad považuje za splatený.

Ak predmetom vkladu je podnik alebo jeho časť, v takom prípade sa vo vzťahu k prechodu práv a povinností použijú primerane ustanovenia § 476 a nasl. Obchodného zákonníka, ak je predmetom vkladu pohľadávka, použijú sa primerane ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky. Nepeňažným vkladom môže byť aj pohľadávka voči spoločnosti.

Účtovanie nepeňažného vkladu u prijímateľa

Účtovanie nepeňažných vkladov upravuje § 27a postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ktoré sú ustanovené opatrením MF SR č. 23054/2002-92 v znení neskorších predpisov (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ), v závislosti od toho, či sa na nepeňažný vklad pozerá z pohľadu vkladateľa alebo z pohľadu jeho prijímateľa.

Prečítajte si tiež: Ubytovanie od Zamestnávateľa: Dane a Odvody

Vklad podniku alebo časti podniku

V účtovníctve prijímateľa nepeňažného vkladu, ktorým je podnik alebo časť podniku (ďalej len „vklad podniku“), sa účtujú prijímané jednotlivé zložky majetku a záväzkov tvoriacich vklad podniku na vecne príslušné účty v ocenení reálnou hodnotou v súlade s § 25 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“).

Reálna hodnota sa stanovuje nasledovne:

• c) ocenenie ustanovené podľa osobitného predpisu, ktorým je § 95 zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (od 1. 7. 2011 platí § 161 zákona č. 203/2011 Z. z.
• d) hodnota zhotovovaného diela poskytnutá koncesionárom verejnému obstarávateľovi, za ktorú koncesionár nadobúda nehmotný majetok uvedený v § 25 ods. 1 písm.

Trhová cena na účely zákona o účtovníctve je definovaná v § 27 ods. 3 až 5 zákona o účtovníctve. Ak trhovú cenu nie je možné spoľahlivo určiť, reálna hodnota sa stanoví kvalifikovaným odborným odhadom, ktorý je definovaný v § 27 ods. 6 zákona o účtovníctve ako súhrn všetkých budúcich výdavkov alebo príjmov pri použití najčastejšie sa vyskytujúcej úrokovej miery pre podobný nástroj emitenta s podobným ohodnotením alebo úrokovej miery, ktorá menovitú hodnotu tohto nástroja znižuje o úrokovú zrážku tohto nástroja na cenu, za ktorú by sa tento nástroj predal. Samotný iný odborný odhad nie je bližšie v zákone o účtovníctve špecifikovaný. Musí spĺňať podmienku možnosti odborného posúdenia reálnej hodnoty iným odborníkom, preto ak sa nepoužije znalecký posudok, môže sa za odborný odhad považovať stanovenie reálnej hodnoty znalcom pre daný majetok. V niektorých prípadoch sa môže využiť stanovenie odborného odhadu napríklad audítorom.

Rozdiel medzi reálnou hodnotou jednotlivých zložiek majetku a záväzkov tvoriacich vklad podniku a hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka, ktorá môže byť nižšia ako ocenenie vyplývajúce zo znaleckého posudku (ďalej len „uznaná hodnota vkladu“), sa účtuje podľa charakteru ako goodwill alebo ako záporný goodwill na účte 015 - Goodwill. Goodwill je v účtovníctve považovaný za dlhodobý nehmotný majetok a definícia a spôsob jeho účtovania sú upravené v § 37 ods. 8 až 14 postupov účtovania v PÚ.

V súvislosti s vkladom podniku u prijímateľa vkladu sa účtuje goodwill, ak je uznaná hodnota vkladu vyššia ako reálna hodnota jednotlivých zložiek majetku a záväzkov. Goodwill sa účtuje na ťarchu účtu 015 - Goodwill. Ak je tento rozdiel záporný, účtuje sa záporný goodwill v prospech účtu 015 - Goodwill.

Prečítajte si tiež: Všetko o nepeňažnom príspevku na ubytovanie

Pri účtovaní goodwillu sa zisťuje, v akej výške sa v budúcnosti v súvislosti s goodwillom zvýšia ekonomické úžitky a v súvislosti so záporným goodwillom znížia ekonomické úžitky. Ak budúce zvýšenie ekonomických úžitkov bude pravdepodobne nižšie, než je výška goodwillu zaúčtovaná na účte 015 - Goodwill, príslušná časť goodwillu sa odpíše pri vklade podniku alebo jeho časti.

Vklad individuálneho majetku

V prípade nepeňažného vkladu, ktorým sú jednotlivé zložky majetku, sa účtuje na jednotlivé vecne príslušné účty majetku majetok v uznanej hodnote vkladu.

Daňové aspekty nepeňažného vkladu

Vplyv nepeňažného vkladu na základ dane z príjmov daňovníka - vkladateľa a prijímateľa vkladu, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva alebo vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, je na účely ZDP upravený vo dvoch ustanoveniach, a to v závislosti od ocenenia nepeňažného vkladu u prijímateľa vkladu.

V prípade režimu ocenenia nepeňažného vkladu na daňové účely v reálnych hodnotách je síce u jeho prijímateľa ocenenie v účtovníctve totožné s ocenením na daňové účely (v reálnej hodnote, resp. v hodnote uznanej na vklad spoločníka), je však potrebné, aby vkladateľ nepeňažného vkladu zahrnul do základu dane z príjmov (a to buď v roku, kedy dôjde k splateniu nepeňažného vkladu, alebo počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období) položky taxatívne vymedzené v ZDP.

V prípade režimu ocenenia nepeňažného vkladu na daňové účely v pôvodných cenách sa u jeho prijímateľa vychádza pri ocenení v účtovníctve z reálnej hodnoty, resp. z hodnoty uznanej na vklad spoločníka, ale ocenenie na daňové účely bude prevzaté od vkladateľa.

Za nepeňažný vklad podľa § 17b ods. 1 ZDP sa považuje individuálne vložený majetok, podnik alebo časť podniku. Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorý zisťuje základ dane z výsledku hospodárenia [§ 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) ZDP], je povinný upraviť pri zistení základu dane výsledok hospodárenia o taxatívne vymedzené položky v § 17b ods. 1 písm. použiť postupnú, resp. Pri jednorazovom uplatnení rozdielu medzi uznanou hodnotou vkladu a účtovnou hodnotou vkladaného majetku do základu dane nedochádza k úprave výsledku hospodárenia, pretože uvedený rozdiel je súčasťou výsledku hospodárenia.

Úprava základu dane vkladateľa

Základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu, upravuje vkladateľ nepeňažného vkladu aj o ďalšie položky, ak tieto súvisia s nepeňažným vkladom. V závislosti od charakteru nepeňažného vkladu je podľa § 17b ods. 1 písm.

• o rozdiel medzi reprodukčnou obstarávacou cenou, ktorou je v účtovníctve ocenený neodpisovaný majetok nadobudnutý darom, a jeho vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. a) ZDP a § 25 ods. 1 písm.

Opravné položky k majetku

Opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a k dlhodobému nehmotnému majetku sa tvoria, ak predpokladané ekonomické úžitky z tohto majetku sú nižšie ako jeho ocenenie v účtovníctve, pričom ocenením v účtovníctve sa rozumie ocenenie po zohľadnení oprávok (v prípade odpisovaného majetku) a už vytvorenej opravnej položky. Tvorba opravnej položky sa účtuje na ťarchu účtu 553 - Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k dlhodobému majetku so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného súvahového účtu opravných položiek v účtovej skupine 09 - Opravné položky k dlhodobému majetku.

V prípade vyradenia hmotného a nehmotného majetku, na ktorý bola vytvorená opravná položka, sa táto opravná položka zúčtováva v prospech vecne príslušného účtu oprávok v účtovej skupine 07 - Oprávky k dlhodobému nehmotnému majetku alebo 08 - Oprávky k dlhodobému hmotnému majetku (resp. MD 091, 092/D 551, 541, ak vyradenie bolo už zaúčtované). Zostatková cena daného hmotného a nehmotného majetku je teda znížená o vytvorenú opravnú položku. Keďže predmetom úpravy výsledku hospodárenia je aj rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou a daňovou zostatkovou cenou, opravná položka k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku je premietnutá v základe dane už v tomto rozdiele.

Záväzky po lehote splatnosti

o sumu záväzkov po lehote splatnosti 36 mesiacov, o ktoré sa upravil základ dane podľa § 17 ods. 27 ZDP, t. j. Podľa § 17 ods. 27 ZDP je daňovník povinný zvýšiť základ dane o výšku záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), ktorý je podľa § 19 ZDP daňovým výdavkom, a to aj k výdavku (nákladu) prislúchajúcemu k odpisovanému majetku a neodpisovanému majetku, zásobám a inému majetku, pri ktorom vzniká výdavok (náklad) pri jeho zaradení alebo vyradení zo spotreby alebo z používania, alebo neuhradenej časti takéhoto záväzku, ako aj o výšku záväzku účtovaného ako zníženie výnosu (príjmu), a to v tom zdaňovacom období, v ktorom od jeho splatnosti uplynula doba 36 mesiacov.

Príklad účtovania a daňového posúdenia

Spoločnosť s ručením obmedzeným zakladajú dvaja spoločníci. Jeden z nich je fyzická osoba - nepodnikateľ, ktorý sa zaviazal splatiť pred vznikom spoločnosti peňažný vklad v hodnote 3 000 €. Druhým spoločníkom je právnická osoba - spoločnosť, ktorá sa zaviazala vložiť do základného imania s. r. o. nepeňažný vklad, predmetom ktorého je osobný automobil. Obstarávacia cena osobného automobilu je 36 000 € bez DPH (PO je platiteľom DPH), doteraz uplatnené účtovné odpisy sú vo výške 21 750 €, zostatková cena v účtovníctve vkladateľa je 14 250 €. V roku splatenia nepeňažného vkladu zaúčtoval vkladateľ v účtovníctve účtovné odpisy vo výške 1 500 € (výška mesačného účtovného odpisu je 750 €). Daňová zostatková cena u vkladateľa je pri uplatnení rovnomerného odpisu vo výške 9 000 €. Znaleckým posudkom bol automobil ocenený na sumu 18 000 €. Spoločníci sa v spoločenskej zmluve dohodli, že predmetný nepeňažný vklad bude uznaný na vklad spoločníka vo výške 18 000 €.

V roku 2012 právnická osoba splatila automobilom svoj nepeňažný vklad do základného imania s. r. o.

Rozdiel medzi uznanou hodnotou vkladu a účtovnou hodnotou automobilu zaúčtovaný na účte 668 - Ostatné finančné výnosy vo výške 3 750 € je súčasťou základu dane vkladateľa, ak sa rozhodne zahrnúť tento rozdiel do základu dane jednorazovo, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k jeho splateniu. Ak vkladateľ uplatní postup podľa § 17b ods. 1 písm. b) ZDP, zahrnie uvedenú sumu do základu dane najdlhšie počas siedmich zdaňovacích období, t. j.

Pri jednorazovom zahrnutí rozdielu medzi uznanou hodnotou vkladu a účtovnou hodnotou automobilu do základu dane je vkladateľ povinný túto skutočnosť oznámiť prijímateľovi vkladu do 30 dní odo dňa splatenia nepeňažného vkladu. Prijímateľ nepeňažného vkladu v takomto prípade môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku z reálnej hodnoty.

Nepeňažné vklady a DPH

Predmetom DPH je odplatné nadobudnutie tovaru alebo služby (práva). Nepeňažný vklad sa chápe ako odplatná zmena vlastníka, pričom odplatou pre vkladateľa je získaný obchodný podiel. Podľa § 10 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov nie je predmetom DPH vklad podniku alebo jeho časti, ak je prijímateľ vkladu platiteľom. Pritom podľa § 5 Obchodného zákonníka sa podnikom alebo jeho časťou rozumie súbor hmotných zložiek (napr. budovy, stroje), nehmotných zložiek (napr. pohľadávky, záväzky) a osobných zložiek podnikania (zamestnanci). Pokiaľ podnik alebo jeho časť nespĺňa túto definíciu, pravdepodobne ide o sólo majetok, ktorý je predmetom DPH podľa štandardných pravidiel.

Ak je nepeňažným vkladom taká nehnuteľnosť, ktorá je predmetom dane podľa § 10 zákona o DPH, ďalej je potrebné otestovať, či nie je oslobodená od dane podľa § 38 zákona o DPH. Ak sa teda vyššie uvedenými testami ustáli, že vkladateľ nepeňažný vklad nehnuteľnosti zdaňuje, vzniká otázka, ako túto DPH zaúčtovať popri samotnom nepeňažnom vklade.

Oceňovací rozdiel medzi zostatkovou účtovnou hodnotou stavby a uznanou hodnotou na vklad sa zaúčtuje výsledkovo (zápis 367/668) tak, ako to ustanovuje § 27a ods. 3 postupov účtovania. Daňovo sa tento rozdiel vysporiada podľa pravidiel § 17 ods. 11 ZDP. Ak sa pre daňové účely použije ocenenie v reálnych hodnotách, potom vkladateľ zdaní oceňovací rozdiel jednorazovo alebo postupne počas 7 rokov (§ 17b ods. 1 ZDP). Ak sa pre daňové účely použije ocenenie v pôvodných cenách, oceňovací rozdiel sa nezdaňuje [§ 17d ods. 1 písm.

V praxi môže byť aj problém komunikácie, či registrový súd zapíše DPH ako súčasť ocenenia nepeňažného vkladu, ale po vysvetlení by mal, lebo prijímateľ vkladu získa adekvátnu majetkovú hodnotu (100 jednotiek - stavba - na účte 021 a 20 jednotiek - peniaze - na účte 221).

Nepeňažný vklad pohľadávky

Spoločnosť A obstarala pohľadávku voči dlžníkovi - spoločnosti B - za dohodnutú cenu 5 000 eur, menovitá hodnota bola 10 000 eur. Následne túto pohľadávku spoločnosť A vložila ako nepeňažný vklad do základného imania spoločnosti B v hodnote uznanej na vklad v sume 10 000 eur.

Z pohľadu spoločnosti A ako vkladateľa nepeňažného vkladu (pohľadávky) sa jedná o kapitalizáciu pohľadávky, t. j. kapitálovú účasť v obchodnej spoločnosti B. Z pohľadu spoločnosti B ako prijímateľa nepeňažného vkladu sa jedná o kapitalizáciu záväzku, t. j.

Podľa § 17d ods. 1 písm. a) ZDP do základu dane vkladateľa nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok, a ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. Pôvodnou cenou pri nepeňažnom vklade je podľa § 17d ods. 11 ZDP ocenenie majetku a záväzkov u vkladateľa nepeňažného vkladu zistené podľa osobitných predpisov s odkazom na zákon č. 431/2002 Z. z.

V predloženom prípade nedošlo k prevzatiu pohľadávky, ale k jej kapitalizácii, preto vkladateľ (spoločnosť A) nemôže postupovať podľa § 17d ods. 1 písm. a) ZDP a rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve nemôže nezahrnúť do základu dane. Tzn., že predmetný rozdiel vo výške 5 000 eur musí byť súčasťou základu dane vkladateľa ako zdaniteľný príjem podľa § 2 písm. h) ZDP, ktorý ovplyvnil už jeho výsledok hospodárenia v nadväznosti na § 17 ods. 1 písm. b) ZDP.

Obdobne by tomu bolo v prípade, ak by pohľadávka nebola predmetom nepeňažného vkladu, ale došlo by k inkasu tejto pohľadávky v plnej výške pôvodnej menovitej hodnoty (10 000 eur), pričom spoločnosť A má túto pohľadávku ocenenú v dôsledku nadobudnutia postúpením v obstarávacej cene (5 000 eur). Rozdiel medzi obstarávacou cenou pohľadávky (5 000 eur) a inkasovanou hodnotou pohľadávky (10 000 eur) by spoločnosť A zúčtovala v prospech účtu 648, bol by to zdaniteľný príjem podľa § 2 písm.

V účtovníctve spoločnosti B ako prijímateľa nepeňažného vkladu, ktorým je pohľadávka voči sebe samému, sa táto kapitalizuje, t. j. dochádza k premene záväzku na kapitálovú účasť vkladateľa na imaní prijímateľa nepeňažného vkladu v hodnote 10 000 eur. To znamená, že po tejto transakcii prijímateľ nepeňažného vkladu už neeviduje ani záväzok voči spoločnosti A, ani pohľadávku voči sebe samému.

Špecifické situácie a ich riešenie

Rezerva vzťahujúca sa k nákladu daňovo uznanému až po zaplatení

Spoločnosť A vložila nepeňažným vkladom časť podniku do spoločnosti B. Súčasťou nepeňažného vkladu časti podniku bola aj rezerva (na audit) vzťahujúca sa k nákladu, ktorý je daňovo uznaný až po zaplatení (podľa § 17 ods. 19 ZDP) a tvorba tejto rezervy bola nedaňovým výdavkom u vkladateľa.

Vkladateľ zníži výsledok hospodárenia o sumu rezervy, ktorej tvorba nebola zahrnutá do základu dane, ak náklad vzťahujúci sa k tejto rezerve by bol daňovým výdavkom.

U prijímateľa nepeňažného vkladu sa zahrnie rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a skutočnou výškou záväzku v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k úhrade záväzku. Z uvedeného vyplýva, že rozdiel sa nezahrnie v zdaňovacom období, v ktorom bude prijímateľ nepeňažného vkladu účtovať o danom rozdiele, ale až v zdaňovacom období, v ktorom bude záväzok reálne uhradený.

Pokračovanie v odpisovaní hmotného majetku

Ak spoločnosť, ktorá je prijímateľom nepeňažného vkladu vznikla v marci 2021, pričom pri odpisovaní hmotného majetku sa rozhodla pokračovať v odpisovaní, môže si uplatniť celoročný odpis.

Opravné položky k zásobám materiálu

Ak predmetom nepeňažného vkladu sú aj zásoby materiálu, ku ktorým boli vytvorené opravné položky, zníži vkladateľ základ dane aj o takto vytvorené opravené položky k zásobám v zmysle § 17b ods. 1 písm.

Daňové dopady u prijímateľa

Prijímateľ nepeňažného vkladu zahrnie do základu dane rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená rezerva, ak náklad vzťahujúci sa k tomuto záväzku by bol daňovým výdavkom, pričom zrušenie rezervy nadobudnutej nepeňažným vkladom sa zahrnuje do základu dane podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“); na ďalšiu tvorbu rezerv u prijímateľa nepeňažného vkladu sa vzťahujú ustanovenia § 17 ods.

Ak prijímateľ prevzal daňovo neuznanú (účtovnú) rezervu, pri úhrade záväzku zahrnie celú uhradenú sumu do daňových výdavkov (nákladov), ak pôjde o daňový výdavok (náklad) podľa § 2 písm.

Osobitné prípady

V zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty je oslobodené dodanie stavby alebo jej časti vrátane stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby alebo jej časti, na základe ktorej bolo povolené užívanie stavby alebo jej časti.

tags: #nepenazny #vklad #u #prijimatela #účtovanie