Neplatnosť dohody z dôvodu psychickej poruchy: Podmienky a právne aspekty

Dedičské právo predstavuje citlivú oblasť súkromného práva s priamym vplyvom na majetkové pomery rodín po strate blízkej osoby. Závet, ako nástroj rozdelenia majetku, môže byť spochybnený, najmä ak existuje podozrenie na duševnú poruchu poručiteľa v čase jeho spísania. Tieto situácie sú právne a emocionálne veľmi zložité. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na podmienky neplatnosti dohody z dôvodu psychickej poruchy, s dôrazom na dedičské právo a súvisiace právne aspekty.

Závet ako právny úkon

Závet je jednostranný právny úkon poručiteľa pre prípad smrti, ktorým sa určuje, kto zdedí jeho majetok a v akom rozsahu. Podľa § 37 ods. 1 OZ musí byť tento úkon slobodný, vážny, určitý a zrozumiteľný. Bez ohľadu na formu, musí byť závet zrozumiteľný a určitý. Podpis poručiteľa musí uzatvárať text závetu, pretože všetko napísané za podpisom je bez právnych následkov. Zákon však nepredpisuje konkrétne pravidlá pre umiestnenie dátumu v závete; ten môže byť v hlavičke, v texte alebo pod ním. Neplatnosť môže nastať aj v prípade, ak osoba nespôsobilá dediť (napr. pre zavrhnutiahodné konanie voči poručiteľovi) sa snažila závet ovplyvniť alebo sfalšovať.

Duševná porucha ako dôvod neplatnosti závetu

Kľúčovým predpokladom platnosti akéhokoľvek právneho úkonu, vrátane závetu, je slobodná a vážna vôľa konajúcej osoby, ako aj zrozumiteľnosť a určitosť prejavu tejto vôle. Ak poručiteľ trpí duševnou poruchou v čase zriadenia závetu, ktorá ovplyvňuje jeho schopnosť slobodne a vážne prejaviť svoju vôľu, závet môže byť neplatný. Duševná porucha môže spôsobiť, že osoba nie je schopná chápať význam a dôsledky svojho konania alebo nie je schopná svoje konanie ovládať. Môže ísť aj o poruchu, ktorá ovplyvňuje schopnosť čítať alebo písať, čo môže mať vplyv na voľbu formy závetu. Ak poručiteľ zničil svoj závet v stave duševnej poruchy, nemožno predpokladať úmysel zrušiť závet, a preto jeho konanie nemá žiadne právne účinky. To isté platí, ak by pri spísaní závetu došlo k "vedeniu" ruky poručiteľa, čo by viedlo k neplatnosti.

Kto môže napadnúť závet

Závet môže napadnúť ten, koho dedičské právo by bolo závetom dotknuté. Typicky ide o zákonných dedičov, ktorí by dedili, ak by závet nebol platný. Dedičské konanie je mimosporové, a preto súdny komisár nebude sám riešiť spornú otázku platnosti závetu. Namiesto toho, ak ide o spornosť skutkového charakteru (napr. či existovala duševná porucha, ktorá závet ovplyvnila), uloží tomu, kto platnosť závetu popiera, aby sa obrátil so žalobou na súd v sporovom konaní. Dedičské konanie sa v takom prípade preruší, až kým nebude o platnosti závetu rozhodnuté v sporovom konaní. Toto konanie sa vedie pred všeobecným súdom.

Dôkazné bremeno a znalecké posudky

Aktívne legitimovanými na podanie žaloby sú účastníci dedičského konania, ktorí môžu mať právny záujem na neplatnosti závetu. Dôkazné bremeno leží na strane toho, kto tvrdí neplatnosť závetu. Preukázanie duševnej poruchy v konkrétnom čase je mimoriadne náročné. Dôležitú úlohu zohrávajú znalecké posudky z odboru psychiatrie, psychológie alebo neurológie, ktoré posudzujú zdravotný stav poručiteľa v relevantnom čase. Okrem toho sú kľúčové aj svedecké výpovede osôb, ktoré boli s poručiteľom v kontakte v čase spísania závetu (rodina, priatelia, ošetrujúci personál, susedia).

Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky

Právne kroky pri napadnutí závetu

Proces napadnutia závetu pre duševnú poruchu je právne a skutkovo zložitý. Vyžaduje si nielen detailnú znalosť dedičského práva, ale aj skúsenosti s civilným procesom a schopnosť pracovať s medicínskymi dôkazmi a znalcami. Medzi základné kroky patrí:

• Podrobná analýza prípadu a posúdenie šancí: Advokát dôkladne preštuduje všetky dostupné dokumenty a informácie. Posúdi formálne náležitosti závetu, obsahové vady a predovšetkým potenciálne dôkazy o duševnej poruche poručiteľa v čase spísania závetu.
• Príprava právnych podaní: Vypracuje všetky potrebné právne dokumenty, vrátane žaloby o určenie neplatnosti závetu, odvolaní a iných procesných podaní.
• Zastupovanie pred súdom: Advokát vás bude aktívne zastupovať vo všetkých fázach súdneho konania, od mimosporového dedičského konania až po sporové konanie o neplatnosť závetu.
• Komunikácia so súdnym znalcom: Spolupráca so súdnym znalcom je v prípadoch duševnej poruchy nevyhnutná.
• Mimosúdne riešenie sporov: Ak je to v záujme klienta a okolnosti to umožňujú, advokát sa snaží o mimosúdne vyrovnanie alebo mediáciu s ostatnými stranami.
• Ochrana dedičských práv: Cieľom je zabezpečiť, aby bol rešpektovaný princíp spravodlivosti a aby ste nadobudli majetok, na ktorý máte zo zákona alebo z platného závetu nárok.

V zložitých dedičských veciach je kľúčová právna istota. Advokát dbá na transparentnosť celého procesu, informuje vás o každom kroku, možných rizikách a nákladoch.

Rola súdneho znalca v konaní

Súdny znalec, zvyčajne psychiater, má kľúčovú úlohu pri posudzovaní duševného stavu poručiteľa v čase zriadenia závetu. Na základe dostupnej dokumentácie a svedeckých výpovedí vypracuje posudok, ktorý súdu pomôže rozhodnúť, či poručiteľ bol schopný slobodne a vážne prejaviť svoju vôľu.

Dĺžka súdneho konania

Dĺžka konania je veľmi individuálna a závisí od zložitosti prípadu, množstva a druhu dôkazov, počtu účastníkov a zaťaženia súdov.

Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony

Skôr ako prejdeme k samotnému postupu ako obmedziť osobu v spôsobilosti na právne úkony, vysvetlíme si obsah pojmu spôsobilosť na právne úkony. Spôsobilosť na právne úkony vyjadruje oprávnenie jej nositeľa vlastným konaním robiť právne úkony. Ide o kategóriu hmotného práva, ktorá ovplyvňuje aj rozsah spôsobilosti samostatne konať pred súdom, nakoľko v zmysle ustanovenia § 67 zákona č. 160/2015 Z. z. Spôsobilosť na právne úkony je niekedy označovaná aj ako svojprávnosť, čiže spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a povinnosti a zároveň tieto práva meniť, zabezpečovať či rozhodovať o ich zániku.

Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského

Z hľadiska hmotného práva zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) rozlišuje jednak obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, ale aj pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. S účinnosťou od 01.07.2016 v súvislosti s prijatím nových procesných predpisov už nie je možné osobu pozbaviť spôsobilosti na právne úkony. Tieto zmeny boli zrealizované v súvislosti s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý bol prijatý už 13.12.2006 v New Yorku, ale taktiež v súvislosti s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá vychádza z tézy, že zásah do spôsobilosti na právne úkony má prebiehať formou ochrany osoby, ktorej sa týka. Z uvedeného vyplýva, že osobu nie je možné zbaviť spôsobilosti konať v bežných veciach každodenného života ako je napríklad kúpa potravín alebo výber miesta pobytu. Právna úprava týkajúca sa pozbavenia spôsobilosti na právne úkony je preto v Občianskom zákonníka obsolentná.

Konanie o spôsobilosti na právne úkony je upravené v zákone č. 161/2016 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“). Rozhodovanie v tejto otázke patrí výlučne do právomoci súdu. V súčasnosti nie je možné pozbaviť spôsobilosti na právne úkony, iba spôsobilosť na právne úkony obmedziť. Postup, akým možno obmedziť spôsobilosť na právne úkony upravuje zákon č. č. 161/2015 Z. z. podanie návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony resp. Fyzická osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, má postavenie ,,slabšieho subjektu“, a preto v záujme dodržania princípu rovnosti je potrebné jej postavenie vyvažovať. Namiesto zásahu do spôsobilosti na právne úkony (napr. je vecou súdu, aby sa v procese dokazovania zameral na zistenia o bežnom živote osoby, vedení domácnosti, spôsobilosti hospodáriť s majetkom. ak súd upustí od výsluchu osoby, zákon ukladá sudcovi povinnosť osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná ,,vzhliadnuť“. Ide o priamy očný kontakt. Nejde o dôkazný prostriedok - t.j. ohliadku ani výsluch svedka. podľa § 234 ods. pri tvorbe podkladu pre rozhodnutie má zásadný význam znalecké dokazovanie. Súd musí obligatórne ustanoviť a vyslúchnuť znalca.

Civilný mimosporový poriadok neurčuje v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony podľa ustanovenia § 231 a nasl. Jediný časový údaj, ktorý v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony nachádzame je upravený v ustanovení § 247 ods. Z praktických skúseností uvádzame, že dĺžka závisí od súdu, na ktorý sa návrh podá a jeho rýchlosti. V týchto prípadoch sa často stretávame s potrebou obmedzenia spôsobilosti takýchto rodinných príslušníkov.

„Podľa platnej judikatúry (R 6/1964), v konaní o zbavení spôsobilosti sa musí súd zamerať predovšetkým na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie bezprostredne týka, tj. či je táto osoba skutočne postihnutá duševnou poruchou a či táto porucha dosahuje intenzitu predpokladanú v § 10 Občianskeho zákonníka. Ďalším predpokladom zbavenia spôsobilosti na právne úkony je zistenie, či takto postihnutá osoba je či nie je z tohto dôvodu schopná si svoje veci sama obstarávať. „Samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou, nestačí na zbavenie spôsobilosti na právne úkony. Z ust. § 10 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony. Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov, či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí. Zbavenie človeka spôsobilosti na právne úkony (jeho právna smrť) je prostriedkom ultima ratio, t. j. možno k nemu pristúpiť až vtedy, ak sa všetky - menej represívne prostriedky (napr. trestného práva, správneho práva či „iba“ ich obmedzenia) nedajú použiť, resp. sa stanú neúčinnými. Úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony neprichádza do úvahy vtedy, ak postihnutá osoba čiastočne a v istých nie zanedbateľných sférach života disponuje takouto spôsobilosťou. V medziach ústavného významu práv človeka ústavný súd vo svojom rozhodnutí, sp. zn. I.ÚS 313/2012-52 vyslovil, že zbavením, resp. obmedzením spôsobilosti na právne úkony sa primárne sleduje cieľ samotného dotknutého človeka a až následne záujem verejný, či tretích osôb. Samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou (čo je predovšetkým otázka pre odborného znalca), na zbavenie spôsobilosti na právne úkony nestačí. Ďalším predpokladom je, že táto trvalá duševná porucha celkom alebo vo vymedzenej časti vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať právne úkony. Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla nebude možné bez toho, aby súd nevykonal i ďalšie dokazovanie, ktoré náležite vyhodnotí.

„V konaní o obmedzenie (pozbavenie) spôsobilosti na právne úkony sa uplatňuje osobitná úprava dokazovania, pokiaľ ide o dôkazné prostriedky, t.j. dôkaz výsluchom vyšetrovaného (§ 243 CMP) a znalecký dôkaz o duševnom stave vyšetrovaného (§ 244 CMP). V takomto konaní musí súd zamerať dokazovanie v prvom rade na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie týka, t.j. či táto osoba je skutočne postihnutá duševnou poruchou alebo nadmerne požíva alkoholické nápoje, prípadne iné omamné prostriedky, a to v takej intenzite, ako predpokladá ustanovenie § 10 ods. 1, 2 OZ. Ide o otázku skutkovú, pri ktorej však musí súd v zmysle ustanovenia § 244 CMP spolupracovať so znalcom, pretože nemá odborné znalosti potrebné na zistenie uvedených skutočností, resp. môže upustiť od nariadenia znaleckého dokazovania ak dospeje k záveru, že je postačujúci výsluch ošetrujúceho lekára (ust. § 246 CMP). Ak sa preukáže, že ide o osobu postihnutú kvalifikovanou duševnou poruchou musí súd následne skúmať splnenie ďalšieho predpokladu pre pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony podľa citovaných zákonných ustanovení § 10 ods. 1, 2 OZ, t.j. či takto postihnutá osoba je alebo nie je z tohto dôvodu schopná obstarávať si svoje veci samostatne. Pri skúmaní tejto otázky vychádza súd z ďalších skutkových zistení vyplývajúcich nielen z posudku znalca, ale aj v súvislosti s ostatnými dôkazmi. V tomto smere musí súd starostlivo skúmať vplyv duševnej poruchy na celkové konanie a správanie sa postihnutého v rodine, v spoločenskom styku s jeho okolím, s prihliadnutím k jeho osobným, rodinným, majetkovým, príjmovým a iným pomerom.

Prečítajte si tiež: Záložná zmluva a dražby

Aj schizofrenika je možné obmedziť v spôsobilosti na právne úkony. Takýto prípad bol riešený v rozhodnutí Okresného súdu Veľký Krtíš, zo dňa 26.03.2018, spisová značka: 7Ps/8/2017. „Znalkyňa na pojednávaní uviedla, že na záveroch svojho znaleckého posudku trvá, kedy u menovaného ide o paranoidnú schizofréniu, pričom u osoby menovanej ide o osobu veľmi zanedbanú, tak ako je to u schizofrenikov zrejmé. Aj on odmieta základnú hygienu, pričom v jeho prípade je tiež veľmi dôležité, aby bola zahájená liečba. Zároveň pri svojom výsluchu uviedla, že v súčasnej dobe, pokiaľ sa týka aj ústavou zaručeného práva voliť, toto právo by mu prislúchať nemalo, keďže on tejto otázke vôbec nerozumie. Zároveň doporučila, aby súd upustil od výsluchu menovaného. Uvedenej osobe M. E., nar. XX. XX. XXXX súd obmedzil spôsobilosť na právne úkony a to tak, že tento nie je spôsobilý samostatne konať pred štátnymi orgánmi a inštitúciami ako aj orgánmi samosprávy, nie je spôsobilý na právne úkony týkajúce sa uzatvárania akýchkoľvek scudzovacích zmlúv a zároveň nie je spôsobilý uzatvárať zmluvy, ktorých predmetom je poskytovanie finančných prostriedkov a týkajúcich sa financií ako takých. Nie je spôsobilý nakladať s účtami vedenými v niektorom z peňažných ústavov a tento nie je spôsobilý disponovať s finančnými prostriedkami mesačne nad sumu 15,- Eur. V praxi sme riešili aj prípad, keď súd obmedzil spôsobilosť osoby na právne úkony v prípade, keď táto osoba trpela diagnózou mentálna anorexia.

S konaním o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je obligatórne spojené aj konanie o ustanovení opatrovníka. Za opatrovníka môže byť ustanovená osoba v zmysle ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“).

Okresný súd Prievidza, spisová značka: 18Ps/4/2015: „Súd mení Uznesenie Okresného súdu Prievidza č.k. 13NcP 994/2003-6 z 12.11.2003 a za opatrovníka X. T., nar. XX.X.XXXX, ustanovuje s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia B. T., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je oprávnený a povinný zastupovať opatrovanca v rozsahu jeho obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a spravovať jeho veci tak, aby neutrpel žiadnu ujmu na svojich právach. Úkony presahujúce rámec bežnej veci podliehajú schváleniu súdu.“ „Opatrovníkovi B. T., nar. XX.XX.XXXX sa ukladá povinnosť predkladať súdu správu o nesvojprávnom X. T., nar. XX.X.XXXX a správu o nakladaní s jeho majetkom a to vždy do 30.6. a do 31.12.

Okresný súd Bardejov, spisová značka: 5Ps/3/2015: „U s t a n o v u j e J. R., nar. X.X.XXXX za opatrovníka G. C., rod. R., nar. X.XX.XXXX, bytom J., C.E. P. XXX/XX, ktorá je v rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony povinná opatrovanca zastupovať a spravovať jeho majetok s tým, že ak sa nejedná o bežný úkon, k platnosti takéhoto právneho úkonu je potrebné schválenie súdom.“ „Opatrovník je p o v i n n ý počas zastupovania opatrovanca podávať súdu správy o svojej činnosti, o pomeroch nesvojprávneho a o nakladaní s jeho majetkom vždy do 31.1. a 31.7.

Medzi predpoklady na strane opatrovníka možno zaradiť: „Spôsobilosť na právne úkony, morálne, osobnostné predpoklady, zdravotné predpoklady, nie je vylúčené zváženie takých predpokladov, ako je finančné zabezpečenie opatrovníka (trvalý príjem), bydlisko opatrovníka, vzájomné vzťahy, prípadná kolízia záujmov, vzťahy v rámci príbuzenského pomeru, vyhodnotenie osobitných odborných predpokladov ale tiež súhlas s výkonom práv a povinností z tejto funkcie vyplývajúcich. (zdroj: Smyčková a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H.

V zmysle CMP môže súd v konaniach o spôsobilosti na právne úkony rozhodovať o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a o navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony. V zmysle Dôvodovej správy k CMP má uvedená právna úprava „reflektovať princípy Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím“, pričom „miernejšími opatreniami môže byť zastupovanie (napr. Súd môže navrhovateľovi, ktorým je osoba, ktorá preukázala právny záujem na konaní alebo blízka osoba uložiť, aby v ním určenej lehote predložil lekársku správu o zdravotnom stave osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná. Návrh na začatie konania je podaním vo veci samej v zmysle § 123 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Do pozornosti ďalej dávame, že konanie je oslobodené od súdneho poplatku v zmysle zákona č. 71/1992 Z. z. Podľa § 235 ods. Odborná literatúra výslovne uvádza: „Treba tiež zdôrazniť, že zaobstaranie lekárskej správy môže byť problematické, pretože údaje o zdravotnom stave podliehajú lekárskemu tajomstvu a ich zverejnenie si vyžaduje súhlas pacienta. Taktiež je potrebné mať na zreteli, že osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, nemusí lekára navštevovať, a preto predloženie takejto správy nie je reálne možné. V určitých prípadoch bude teda procesne ekonomickejšie, ak súd, ktorý je povinný vyhľadať dôkazy na preukázanie skutkového stavu veci (vyšetrovací princíp), využije formu dopytu a zákonný postup na prístup k týmto informáciám.“ (Smyčková, R., Števček, M., Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H.

Podľa § 243 ods. 1 CMP: „Súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná.“ v spojitosti s ods. 2: „Súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Účastníkmi konania v konaniach o spôsobilosti na právne úkony sú navrhovateľ a osoba, o spôsobilosti ktorej sa koná. Blízka osoba alebo osoba, ktorá osvedčí právny záujem môže požiadať súd, aby ju pribral ako účastníka do konania. O pribratí účastníka súd rozhodne podľa toho, či je to účelné pre vedenie konania a ochranu dotknutých práv.

poskytovateľ zdravotnej starostlivosti - podľa zákona č. 578/ 2004 Z. z. poskytovateľ sociálnych služieb - tento okruh je vymedzený zákonom č. 488/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Môže ním byť verejný poskytovateľ (obec, právnická osoba zriadená obcou, právnická osoba zriadená vyšším územným celkom) a neverejný poskytovateľ, sociálnej služby. ten, kto má na veci právny záujem - okruh subjektov môže byť širší ako vymedzuje osoby blízke (zamestnávateľ, veriteľ). 233 ods. 2 CMP - ten, o koho spôsobilosť sa má konať - z dikcie novej právnej úpravy nevyplýva, že by samotná osoba nemohla podať tento návrh (kedysi bola limitovaná iba podaním návrhu na vrátenie alebo zmenu rozsahu spôsobilosti). V zmysle § 233 ods.

V zmysle odbornej právnej literatúry (Syčková, R., Števček, M., Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, 1112 s): „Blízkou osobou podľa Občianskeho zákonníka je aj iná osoba, v rodinnom alebo obdobnom pomere (napr. spolužitie osôb, medzi ktorými je určitý faktický vzťah), za predpokladu, že ujmu, ktorú utrpí jedna z nich, druhá osoba dôvodne pociťuje ako ujmu vlastnú. Vo všeobecnosti rozlišujeme dva základné druhy príslušnosti, a to vecnú a miestu príslušnosť. Vecne príslušným súdom je na konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony vždy okresný súd. V prípade miestne príslušnosti hovoríme o tzv. výlučnej miestnej príslušnosti, ktorá je upravená v ustanovení § 232 Civilného mimosporového poriadku. Návrh sa podáva na okresnom súde, ktorý je v obvode bydliska osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná. Nemusí ísť o adresu trvalého pobytu, preto bydliskom môže byť aj zariadenie sociálnej starostlivosti, kde je táto osoba umiestnená po dlhší čas.

tags: #neplatnost #dohody #psychická #porucha #podmienky