
Kúpna zmluva je základným právnym dokumentom pri prevode vlastníctva nehnuteľností. Avšak, nie všetky kúpne zmluvy sú platné. V tomto článku sa zameriame na dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy a postup, ako sa s touto situáciou vysporiadať. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o problematike, s použitím relevantných zákonných ustanovení a judikatúry.
Neplatnosť kúpnej zmluvy môže mať rôzne príčiny, ktoré sa dajú rozdeliť do dvoch hlavných kategórií: absolútna a relatívna neplatnosť.
Absolútna neplatnosť nastáva, ak kúpna zmluva nespĺňa základné náležitosti platného právneho úkonu, ako ich ustanovuje Občiansky zákonník v ustanoveniach §§ 37 až 40. Takáto zmluva je neplatná od samého začiatku a je neúčinná voči všetkým. Absolútna neplatnosť sa nepremlčuje, čo znamená, že ktokoľvek, kto preukáže právny záujem, sa môže kedykoľvek domáhať na súde určenia neplatnosti zmluvy.
Relatívna neplatnosť nastáva v prípadoch, keď zmluva síce spĺňa základné náležitosti, ale existuje dôvod, pre ktorý sa jej neplatnosti môže dovolať len určitá osoba, ktorej sa týka. Na rozdiel od absolútnej neplatnosti, relatívna neplatnosť sa premlčuje a súd na ňu prihliada len na žiadosť dotknutej osoby. Občiansky zákonník (§ 40a) uvádza, kedy sa právny úkon považuje za platný, pokiaľ sa ten, koho sa týka, nedovolá tejto neplatnosti.
Ak sa domnievate, že vaša kúpna zmluva je neplatná, je dôležité postupovať správne, aby ste ochránili svoje práva.
Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky
Ak súd rozhodne, že kúpna zmluva je neplatná, nastávajú právne následky, ktoré sa týkajú vrátenia plnení. To znamená, že predávajúci je povinný vrátiť kupujúcemu zaplatenú kúpnu cenu a kupujúci je povinný vrátiť predávajúcemu nehnuteľnosť. Ak sa plnilo na základe neplatnej kúpnej zmluvy (napr. sa zaplatila kúpna cena alebo došlo k odovzdaniu bytu, príp.
V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu k zákonu č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník platilo, že požiadavka jednej zmluvnej strany na vrátenie plnenia z neplatnej zmluvy mohol uspieť iba v prípade, ak táto strana sama deklarovala povinnosť taktiež vrátiť plnenie. Ide totiž o synalagmatický záväzok. Žaloba mohla byť úspešná iba v prípade, ak sa ňou žiadalo vrátenie plnenia získaného žalovaným proti vráteniu plnenia, ktoré obdržal žalobca. Ak ide o plnenie, za ktoré musí byť poskytnutá peňažná náhrada, v súdnom konaní bolo možné priznať iba vrátenie toho, o čo peňažné plnenie žalobcu prevyšuje peňažnú náhradu, ktorá mala byť poskytnutá žalovanému.
Okrem dovolávania sa neplatnosti kúpnej zmluvy existuje aj možnosť odstúpenia od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon, ktorým sa zmluva ruší od začiatku. Odstúpenie od zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti umožňuje Občiansky zákonník a využíva sa vo výnimočných prípadoch. Z právneho hľadiska predstavuje jednostranný právny úkon niektorého účastníka zmluvy, na základe ktorého prejavuje vôľu zmluvu zrušiť nezávisle od súhlasu ostatných účastníkov zmluvy.
Odstúpiť od zmluvy je možné len v prípadoch ustanovených zákonom alebo dohodnutých v zmluve. Medzi najčastejšie dôvody odstúpenia od zmluvy patria:
Odstúpenie od zmluvy musí byť písomné a doručené druhému účastníkovi. Odstúpením od zmluvy sa zmluva ruší od začiatku a strany sú povinné vrátiť si navzájom všetky plnenia.
Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského
Už dlhší čas som tu chcel vytvoriť priestor na diskusiu o určovacích žalobách - obľúbenom inštitúte slovenského procesného práva, ktorý v rámci rekodifikácie civilného procesu prešiel zásadnými zmenami.
Podľa § 80 písm. c) OSP bolo možné domáhať sa žalobou rozhodnutia "o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem." V praxi sa podľa tohto ustanovenia pomerne často podávali žaloby o určenie platnosti, resp. neplatnosti určitej zmluvy.
V rámci rekodifikácie civilného procesu bol pôvodný § 80 písm. c) OSP rozdelený na dve samostatné písmena. Podľa § 137 písm. c) CSP sa možno žalobou domáhať rozhodnutia o "určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu". Podľa písm. d) sa možno domáhať rozhodnutia o "určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu".
Podľa dôvodovej správy bolo záujmom zákonodarcu pri tomto rozdelení "vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej". Inými slovami, zámerom zákonodarcu bolo zrejme podľa písm. c) pripustiť len žaloby o určenie "práva", teda napr. vlastníckeho práva k veci, nie však právnej skutočnosti, teda napr. neplatnosti zmluvy. Žaloby o určenie právnej skutočnosti sú prípustné len vtedy, ak ich pripúšťa osobitný predpis, napr. určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa Zákonníka práce, výpovede nájmu bytu podľa Občianskeho zákonníka, uznesenia valného zhromaždenia podľa Obchodného zákonníka alebo dobrovoľnej dražby podľa zákona o dobrovoľných dražbách.
V iných prípadoch by žaloby o určenie platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu malo byť neprípustné. Tento výklad potvrdzujú aj súdy (napr. "podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu.", NS SR, sp. zn. 9 Cdo/7/2021; "právnu otázku nastolenú dovolateľom - žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy ako žaloba o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d/ C. s. p. nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu a preto jej nie je možné od účinnosti C. s. p. vyhovieť, možno pokladať za vyriešenú uzneseniami najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 15/2017, sp. zn. 6 Cdo 30/2018 a 5 Obo 12/2018", NS SR, sp. zn. 4 Cdo 17/2019).
Prečítajte si tiež: Záložná zmluva a dražby