
Vydedenie je závažný právny úkon, ktorým poručiteľ, teda osoba zanechávajúca majetok, vylučuje svojho potomka z dedičstva. Tento článok sa venuje problematike neplatnosti listiny o vydedení, dôvodom, ktoré k nej vedú, a súvisiacim právnym aspektom.
Inštitút vydedenia je upravený v § 469a Občianskeho zákonníka. Ide o jednostranný právny úkon, prejav vôle poručiteľa, ktorým vylučuje svojho potomka ako neopomenuteľného dediča z dedenia na základe niektorého z taxatívne vymedzených dôvodov. Prejav vôle poručiteľa vydediť svojho potomka môže poručiteľ uskutočniť formou samostatnej listiny o vydedení alebo závetom, ktorý bude obsahovať ustanovenie o vydedení. V zmysle § 469a ods. 2 OZ, pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2 OZ, t. j. na vnukov, pravnukov a prapravnukov poručiteľa. Právny úkon vydedenia sa vzťahuje len na potomkov poručiteľa a prípadný prejav vôle poručiteľa vydediť iné osoby ako potomkov (napríklad manželku alebo súrodenca poručiteľa) nespôsobuje právne následky. Vyhlásenie poručiteľa o vydedení inej osoby ako potomka v závete alebo v listine o vydedení nespôsobuje neplatnosť alebo neúčinnosť tohto právneho úkonu, ale samotné vyhlásenie je právne nulitné, právne irelevantné.
Ustanovenie § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka taxatívne vypočítava dôvody vydedenia a zaraďuje ich do štyroch skupín. Pre všetky dôvody je charakteristické negatívne správanie potomka voči poručiteľovi. Dôvody vydedenia sa vzťahujú len na priameho potomka poručiteľa, nie na osoby, na ktoré môže poručiteľ rozšíriť dôsledky vydedenia.
Medzi tieto dôvody patrí:
Preukazovanie existencie týchto dôvodov je často veľmi náročné a často býva dôvodov sporov v dedičskom konaní.
Prečítajte si tiež: Podmienky neplatnosti závetu
Závet a rovnako aj listina o vydedení sú prísne formálne jednostranné právne úkony. Na listinu o vydedení sa vzťahujú rovnaké náležitosti ako na závet. To znamená, že listinu o vydedení možno spísať v rovnakej forme ako závet, pričom podľa výberu formy treba dodržať aj náležitosti tejto formy obdobne ako pri závete.
Náš právny poriadok rozoznáva tri spôsoby, ako možno spísať závet.
V každom prípade, závet ako aj listina o vydedení musia spĺňať náležitosti právnych úkonov v zmysle § 37 až 40 Občianskeho zákonníka:
Vlastnoručne písaný závet (holografný závet), musí byť v celosti písaný vlastnou rukou poručiteľa a musí byť poručiteľom vlastnoručne podpísaný. V opačnom prípade je neplatný. Aj v prípade neplatnosti alografného závetu je potrebné preskúmať aj spoločné dôvody neplatnosti. V prípade, ak poručiteľ nevie čítať alebo písať, vyžaduje sa súčasná prítomnosť až troch svedkov, pred ktorými musí poručiteľ prejaviť svoju poslednú vôľu. Vyžaduje sa prítomnosť pisateľa závetu, ktorý závet podľa prejavenej poslednej vôle poručiteľa spíše, ako aj prítomnosť predčitateľa, ktorý závet nahlas prečíta. Pisateľom a predčitateľom závetu nemôže byť tá istá osoba (tzn. musí ísť o dve osoby), pričom môže ísť aj o svedkov. V takomto závete sa musí zároveň uviesť, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal (tzn. identifikácia pisateľa), kto ju nahlas prečítal (tzn. identifikácia predčitateľa) a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho vôľu. Aj v prípade závetu spísaného formou notárskej zápisnice platia všeobecné náležitosti uvedené v úvodnej časti tohto článku. Okrem toho, osobitné náležitosti notárskej zápisnice upravuje osobitný zákon (zákon č. 323/1992 Zb.).
Nepočujúce osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať, môžu prejaviť poslednú vôľu formou notárskej zápisnice alebo pred tromi súčasne prítomnými svedkami ovládajúcimi znakovú reč, a to v listine, ktorá sa musí tlmočiť do znakovej reči. V listine musí byť uvedené, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal (tzn. identifikácia pisateľa) a kto nahlas prečítal (tzn. identifikácia predčitateľa) a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu. Obsah listiny sa musí po jej spísaní pretlmočiť do znakovej reči; aj toto sa musí v listine uviesť.
Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky
Ak listina o vydedení nespĺňa zákonom stanovené náležitosti, je neplatná. V takom prípade sa na potomka hľadí, akoby vydedený nebol, a má právo na svoj zákonný dedičský podiel.
Ak sa potomok domnieva, že dôvody vydedenia nie sú naplnené, alebo že listina o vydedení je neplatná z iných dôvodov, má právo sa brániť. V dedičskom konaní môže namietať platnosť listiny o vydedení a domáhať sa svojho dedičského práva. Ak nedôjde k dohode medzi dedičmi, vzniknutý spor o dedičské právo bude nevyhnutné riešiť súdnou cestou (napr. žalobou o určenie neplatnosti vydedenia).
Súdna prax v oblasti neplatnosti listiny o vydedení je rozsiahla a každý prípad sa posudzuje individuálne. Dôležité je, aby súd pri posudzovaní dôvodov vydedenia zohľadnil všetky relevantné okolnosti prípadu, vrátane vzájomných vzťahov medzi poručiteľom a potomkom, a či poručiteľ sám neprispel k vzniku situácie, ktorá bola dôvodom na vydedenie.
Okresný súd Skalica rozsudkom zo 16. februára 2016 sp. zn. 2C/157/2011 určil, že listina o vydedení z 5.8.1996 napísaná poručiteľom H. E. je neplatná. Súd vychádzal zo zistení, že vzťah medzi poručiteľom a žalobkyňou (dcérou poručiteľa), v rámci ktorého žalobkyňa neprejavovala kvalifikovaný záujem o poručiteľa nebol zavinený výlučne žalobkyňou. Žalobkyňa teda nemala možnosť v rozhodnom období prejavovať o poručiteľa ozajstný záujem, lebo poručiteľ sám tento záujem z jej strany odmietal, resp. ho podmieňoval tým, že žalobkyňa ostane v rámci nezhôd v rodine na jeho strane a nie na strane matky, čo žalobkyňa odmietala.
Z legislatívnej úpravy Občianskeho zákonníka a z dostupnej slovenskej a českej právnickej literatúry jednoznačne nevyplýva, či poručiteľ môže vydediť potomkov svojho priameho potomka bez toho, aby bol vydedený jeho priamy potomok. Podľa Feketeho, poručiteľ nemôže vydediť potomkov svojho priameho potomka bez toho, aby bol súčasne vydedený jeho priamy potomok.
Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského
V konaniach o neplatnosť listiny o vydedení je potrebné preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žaloby vyvolané sporom o dedičské právo sú žalobami o určenie právnej skutočnosti a ich procesná prípustnosť vyplýva priamo z ustanovenia § 175 k ods. 2 OSP (v čase podania žaloby), resp. za aktuálnej právnej úpravy z ustanovenia § 194 CMP, preto nebolo potrebné preukazovať naliehavý právny záujem. Nemožno sa tak stotožniť s argumentáciou dovolateľky, že naliehavý právny záujem na strane žalobcov by.
Podľa slovenskej procesnej teórie (napr. komentár k OSP od Števček a Ficová) nerozlučné procesné spoločenstvo budú tvoriť napr. účastníci konania o neplatnosť závetu, argumentujúc, že nie je mysliteľné, aby vo vzťahu k jednému z dedičov bol závet vyslovený za neplatný a vo vzťahu k inému dedičovi by bol platný. Ak sa sporu nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci, nemožno návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie. Takéto generálne tvrdenie bez zohľadnenia vyššie uvedených špecifík mi príde ako unáhlené a nerešpektujúce osobitosti jednotlivého prípadu.
Neplatnosť právneho úkonu môže byť úplná alebo len čiastočná. Z toho vyplýva, že dôvod neplatnosti právneho úkonu sa môže týkať buď celého právneho úkonu alebo len jeho časti ( § 41 OZ). Podmienkou je iba to, že po oddelení neplatnej časti musí zvyšok právneho úkonu sám o sebe právne obstáť a zostať tak v platnosti.
tags: #neplatnosť #listiny #o #vydedení #dôvody