Neplatnosť právneho úkonu: Kto sa môže dovolávať neplatnosti?

Tento článok sa zaoberá problematikou neplatnosti právnych úkonov v slovenskom práve, s dôrazom na to, kto sa môže neplatnosti dovolávať a aké sú s tým spojené právne dôsledky. Analyzujeme rôzne aspekty neplatnosti, vrátane absolútnej a relatívnej neplatnosti, a ich dopad na práva a povinnosti účastníkov právnych vzťahov.

Úvod do problematiky právnych úkonov

Právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností. Aby bol právny úkon platný, musí spĺňať určité náležitosti stanovené zákonom. Ak tieto náležitosti nie sú splnené, právny úkon je neplatný. Neplatnosť právneho úkonu má závažné právne dôsledky, pretože znamená, že úkon nespôsobuje právne následky, ktoré by inak spôsobil, ak by bol platný.

Druhy neplatnosti právnych úkonov

Slovenské právo rozlišuje dva základné druhy neplatnosti právnych úkonov:

• Absolútna neplatnosť: Ide o závažnejšiu formu neplatnosti, ktorá nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Na absolútnu neplatnosť súd prihliada z úradnej povinnosti, t. j. aj bez návrhu účastníka konania. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Medzi dôvody absolútnej neplatnosti patrí rozpor s imperatívnymi ustanoveniami zákona, obchádzanie zákona alebo rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka).

• Relatívna neplatnosť: Ide o menej závažnú formu neplatnosti, ktorá nenastáva priamo zo zákona, ale až na základe dovolania sa neplatnosti zo strany oprávnenej osoby. Právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho relatívnu neplatnosť, sa považuje za platný, pokiaľ sa ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti určený (oprávnená osoba), neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). Medzi dôvody relatívnej neplatnosti patrí napríklad porušenie predkupného práva (§ 40a Občianskeho zákonníka).

  Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky

Kto sa môže dovolávať neplatnosti právneho úkonu?

Absolútna neplatnosť

Vzhľadom na to, že absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému, môže sa jej dovolávať ktokoľvek, kto má na tom právny záujem. Súd je povinný na absolútnu neplatnosť prihliadať z úradnej povinnosti, t. j. aj bez návrhu účastníka konania.

Relatívna neplatnosť

Relatívnej neplatnosti sa môže dovolávať len osoba, na ochranu ktorej je dôvod neplatnosti určený (oprávnená osoba). Ide o osobu, ktorej práva boli porušené alebo ohrozené neplatným právnym úkonom. Napríklad, ak došlo k porušeniu predkupného práva, relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy sa môže dovolávať osoba, ktorej predkupné právo bolo porušené.

Spôsob dovolania sa neplatnosti

Relatívnej neplatnosti sa treba dovolať. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu, neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. Otázku relatívnej neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť (napríklad správa katastra je zásadne povinná, ak niet dovolania sa relatívnej neplatnosti, povoliť vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bez ohľadu na to, že právny úkon je relatívne neplatný).

Dôsledky neplatnosti právneho úkonu

Ak je právny úkon neplatný, nastávajú určité právne dôsledky. V zásade platí, že neplatný právny úkon nespôsobuje právne následky, ktoré by inak spôsobil, ak by bol platný. To znamená, že nevznikajú, nemenia sa ani nezanikajú práva a povinnosti, ktoré mali vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť na základe neplatného právneho úkonu.

V prípade, že už došlo k plneniu na základe neplatného právneho úkonu, vzniká povinnosť vrátiť to, čo bolo plnené. Táto povinnosť sa spravuje ustanoveniami o bezdôvodnom obohatení (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka).

Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského

Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu

V praxi sa často vyskytuje potreba súdne určiť, či určitý právny úkon je platný alebo neplatný. Na tento účel slúži žaloba o určenie (§ 137 Civilného sporového poriadku). Podľa tohto ustanovenia sa možno žalobou domáhať rozhodnutia o "určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu".

V minulosti bolo možné na základe § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30. júna 2016) podať žalobu o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. V súčasnosti, podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu.

V prípade, že žalobca podá žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, hoci na to nemá právny nárok podľa § 137 CSP, súd by mal žalobcu poučiť o vadách žaloby a vyzvať ho, aby ich v určenej lehote odstránil (§ 129 CSP). Ak z kontextu žaloby vyplýva, že ide o žalobu na určenie existencie, resp. neexistencie práva, hoci petit je formulovaný na platnosť, resp. neplatnosť právneho úkonu, je povinnosťou súdu postupovať podľa § 129 CSP a pomôcť žalobcovi odstrániť vady žaloby.

Osobitné prípady neplatnosti právnych úkonov

Sfalšovanie podpisu

Ak je podpis na zmluve sfalšovaný, ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu pre rozpor so zákonom. V takom prípade zmluva nevznikla a nevznikajú z nej žiadne práva a povinnosti. Osoba, ktorej podpis bol sfalšovaný, sa môže brániť žalobou o určenie neplatnosti právneho úkonu.

Duševná choroba

Ak osoba v čase robenia (podpisu) právneho úkonu trpela takou duševnou chorobou, ktorá by odôvodňovala jej obmedzenie alebo pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, je takýto právny úkon neplatný podľa ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Je možné sa preto súdnou cestou domáhať určenia neplatnosti tohto právneho úkonu. Úspech v konaní dosiahnete však iba vtedy, ak sa Vám podarí preukázať, že naozaj trpela v čase robenia úkonu touto duševnou chorobou.

Prečítajte si tiež: Záložná zmluva a dražby

Spotrebiteľské zmluvy

Spotrebiteľské zmluvy sú upravené osobitným zákonom (Zákon o ochrane spotrebiteľa). Tento zákon obsahuje množstvo ustanovení, ktoré chránia spotrebiteľa ako slabšiu stranu zmluvného vzťahu. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ak spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, táto podmienka je neplatná.

tags: #neplatnost #pravneho #ukonu #kto #ju #nemoze