Neplatnosť odvolania z funkcie: Komplexný pohľad

Úvod

Otázka platnosti odvolania z funkcie je komplexná právna problematika, ktorá si vyžaduje dôsledné posúdenie z viacerých uhlov pohľadu. V tomto článku sa budeme venovať analýze rôznych aspektov tejto problematiky, s dôrazom na súvisiace právne predpisy, judikatúru a praktické implikácie. Cieľom je poskytnúť čitateľovi ucelený a zrozumiteľný prehľad o problematike neplatnosti odvolania z funkcie.

Individuálne správne akty a právo na informácie

Dekrét o vymenovaní do funkcie, rovnako ako dekrét o odvolaní z funkcie, predstavujú individuálne správne akty, ktoré sa týkajú výlučne konkrétnej osoby. Z princípu základnej logiky vyplýva, že ak povinná osoba nemá povinnosť sprístupniť samotný menovací dekrét, nevzniká jej povinnosť sprístupniť ani samotný dekrét o odvolaní. V prípade, že by aj skutočnosti týkajúce sa odvolania z funkcie patrili medzi informácie, na sprístupnenie ktorých existuje nárok, správny súd dospel k záveru, že sprístupniteľná je len informácia o dni odvolania z funkcie, nie iné údaje.

Dôvody odvolania a ochrana osobnosti

Z ustanovení § 3 ods. 7 a 8 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve vyplýva, že mnohé dôvody odvolania z funkcie riaditeľa školy majú difamačný charakter. Ak chce dotknutá osoba negovať existenciu dôvodu odvolania, jediným spôsobom je iniciovanie súdneho konania o neplatnosť právneho úkonu - odvolanie z funkcie riaditeľa školy.

Pracovnoprávne vzťahy a funkčné postavenie riaditeľa školy

V pracovnoprávnych vzťahoch riaditeľa školy koná za zamestnávateľa starosta obce. Rovnako, pracovnoprávne úkony, ktoré inak voči podriadeným zamestnancom vykonáva riaditeľ školy v mene zamestnávateľa, bude voči riaditeľovi školy robiť starosta. Je dôležité rozlišovať dve roviny vzťahov riaditeľa školy: funkčnú (vzťah riaditeľa k škole a obci) a pracovnoprávnu (vzťah riaditeľa k škole). Výkon práv zriaďovateľa nie je možné zamieňať s výkonom práv zamestnávateľa. Pri posudzovaní pasívnej legitimácie v prípade žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru je nevyhnutné rozlišovať medzi vznikom a výkonom funkcie riaditeľa školy a jeho pracovným pomerom, ako aj medzi skončením výkonu funkcie odvolaním a skončením jeho pracovného pomeru. Ide o komplexné vzťahy vyplývajúce z dvojakého postavenia riaditeľa školy, v ktorom sa spája výkon funkcie s pracovným pomerom.

Individuálnym pracovnoprávnym sporom sa rozumie spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorý vyplýva z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov (§ 316 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky

Odvolanie generálneho riaditeľa a vnútorné predpisy

Spoločnosť môže do svojej organizačnej štruktúry začleniť pozíciu generálneho riaditeľa, pričom je žiaduce, aby bolo možné generálneho riaditeľa odvolať v prípade nespokojnosti s jeho výkonom. Rovnako by mala existovať možnosť, aby sa generálny riaditeľ mohol svojej pozície vzdať. Pri odvolaní z funkcie alebo vzdaní sa funkcie nie je potrebné uskutočňovať organizačnú zmenu. Odvolaním z funkcie sa pracovný pomer končí, čo znižuje riziko súdnych sporov o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Zákonník práce odvolanie ani vzdanie sa funkcie zamestnancom špecificky neupravuje, ale v § 42 ods. 2 upravuje možnosť voľby alebo menovania zamestnanca do funkcie vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu.

Pre možnosť odvolania alebo vzdania sa funkcie generálneho riaditeľa je potrebné, aby spoločnosť prijala vnútorný predpis, napríklad smernicu, v ktorej bude uvedené, že generálneho riaditeľa menuje a odvoláva konateľ spoločnosti, alebo sa generálny riaditeľ môže svojej funkcie vzdať. Po prijatí smernice sa vypracuje menovací dekrét a uzatvorí sa pracovná zmluva s generálnym riaditeľom.

Zákonník práce neobsahuje konkrétne ustanovenia o odvolaní alebo vzdaní sa funkcie vedúceho zamestnanca. Existuje však výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 2 písm. d) Zákonníka práce, ak zamestnanec prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2. Z tohto ustanovenia vyplýva, že vnútorný predpis môže určiť, že predpokladom vzniku pracovného pomeru vedúceho zamestnanca je menovanie do funkcie. Pri výpovedi z tohto dôvodu musí zamestnávateľ dodržať výpovednú dobu a ponukovú povinnosť.

Konateľ spoločnosti: Vymenovanie, odvolanie a zodpovednosť

Konateľ je štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným (§ 133 Obchodného zákonníka). Právne úkony právnickej osoby vykonávajú štatutárne orgány (§ 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Spoločnosť môže mať jedného alebo viacerých konateľov. Ak je konateľov viac, v mene spoločnosti koná každý samostatne, pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje inak. Spôsob konania konateľov sa zapisuje do Obchodného registra (§ 2 ods. 1 písm. e) zákona o obchodnom registri) a je obligatórnou náležitosťou spoločenskej zmluvy (§ 110 ods. 1 písm. e) Obchodného zákonníka). Nedodržanie spôsobu konania môže viesť k neplatnosti právneho úkonu. Konateľské oprávnenia môže obmedziť iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie, avšak takéto obmedzenie nie je účinné voči tretím osobám. Konateľom sa môže stať aj cudzí štátny príslušník. Na výkon tejto funkcie konateľ nemusí mať žiadnu špeciálnu kvalifikáciu, musí byť však bezúhonný a mať plnú spôsobilosť na právne úkony. Ak cudzinec nie je občanom krajiny EÚ alebo OECD, vyžaduje sa pobyt na území Slovenska. Funkcia prvého konateľa vzniká zápisom spoločnosti do obchodného registra.

S výnimkou prvých konateľov, ktorých ustanovujú zakladatelia priamo v spoločenskej zmluve, o vymenovaní a odvolaní konateľov rozhoduje valné zhromaždenie (§ 125 ods. 1 písm. f) Obchodného zákonníka). Na rozhodnutie o vymenovaní alebo odvolaní konateľa stačí jednoduchá väčšina hlasov, pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje vyšší počet hlasov. Neexistuje zákonom ustanovené funkčné obdobie (upravuje sa to v spoločenskej zmluve).

Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského

Novela Obchodného zákonníka č. 264/2017 Z. z. zaviedla povinnosti štatutárnemu orgánu aj po skončení jeho funkcie. V zmysle § 66 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak sa osoba, ktorá je jediným štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo členom dozornej rady spoločnosti vzdá funkcie, je odvolaná alebo výkon jej funkcie zanikne smrťou alebo sa skončí inak, musí príslušný orgán spoločnosti do troch mesiacov ustanoviť namiesto nej nového člena orgánu spoločnosti. Ak jediný štatutárny orgán spoločnosti nie je zapísaný do obchodného registra do 60 dní od uplynutia lehoty podľa odseku 1, je ten, kto funkciu jediného štatutárneho orgánu spoločnosti vykonával naposledy, povinný podať do 30 dní návrh na zrušenie spoločnosti podľa § 68 ods. 6 písm. f). Štatutárny orgán (konateľ) má aj po skončení funkcie povinnosť poskytovať súčinnosť za obdobie, v ktorom vykonával túto funkciu.

Zodpovednosť spoločníka obchodnej spoločnosti za vzniknutý úpadok spoločnosti je upravená v § 66aa Obchodného zákonníka. V predmetnom ustanovení je upravená zodpovednosť veriteľom spoločnosti za škodu spôsobenú úpadkom spoločníka ako ovládanej osoby za podmienky, že svojím konaním podstatne prispela k úpadku ovládanej osoby (spoločnosti).

Pri podaniach do obchodného registra sa vyžadujú overené podpisy štatutárneho orgánu resp. vedúceho organizačnej zložky.

Pracovná zmluva a zmluva o výkone funkcie konateľa

Podľa odbornej právnej literatúry nie je možné uzavrieť pracovnú zmluvu na pracovnú pozíciu „konateľ“, nakoľko vzťah medzi konateľom a spoločnosťou je obchodno - záväzkovým vzťahom v zmysle § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorý sa má riadiť zmluvou o výkone funkcie, resp. podporne mandátnou zmluvou. Nie je však vylúčené, aby spoločnosť uzavrela s konateľom pracovnú zmluvu, ktorej predmetom bude odlišná činnosť od pôsobnosti konateľa ako štatutárneho orgánu.

V prípade, ak konateľ v spoločnosti s ručením obmedzeným je zároveň zamestnancom spoločnosti, má zamestnávateľ rovnaké povinnosti ako pri iných zamestnancoch (nahlásenie do poisťovní, platenie odvodov). Konateľ môže byť odmeňovaný viacerými spôsobmi (ako zamestnanec, výkonnostnou odmenou, podielom na zisku), alebo nemusí dostávať odmenu. Ak konateľ dostáva len odmenu za výkon svojej funkcie bez toho, aby bol zamestnancom, má povinnosť platiť odvody.

Prečítajte si tiež: Záložná zmluva a dražby

Konateľ je povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Konateľ, ktorý pri výkone svojej funkcie porušil svoje povinnosti, je povinný nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla. Ak má spoločnosť viac konateľov, tí sú povinní nahradiť vzniknutú škodu spoločne a nerozdielne. Obchodný zákonník uvádza, akými spôsobmi môžu konatelia spôsobiť škodu spoločnosti. Zodpovednosť konateľov spoločnosti sa spravuje všeobecnými ustanoveniami o zodpovednosti za škodu (§ 373 a nasl.). Obchodný zákonník obsahuje aj liberačný dôvod, kedy sa konateľ spoločnosti môže vyviniť. Zodpovednostné následky nemožno voči konateľovi vyvodiť ani v prípade, ak spôsobil škodu konaním, ktorým vykonával uznesenie valného zhromaždenia, ak uznesenie nie je v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. V spoločnosti s ručením obmedzeným nie je možné uzatvoriť dohody medzi spoločnosťou a konateľom, ktoré by vylúčili alebo čo i len obmedzili zodpovednosť konateľa.

Ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka upravuje podmienky udelenia absolutória konateľovi (vzdanie sa nárokov spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi). Podmienkou je súhlas valného zhromaždenia s udelením absolutória a nevznesenie protestu minority spoločníkov. Táto skutočnosť nezbavuje konateľov povinnosti náhrady škody absolútne. Veritelia sú povinní uplatňovať svoje nároky voči spoločnosti samej. Ak pohľadávku nemôžu uspokojiť z majetku spoločnosti, môžu sa obrátiť na konateľov s cieľom uspokojenia svojich pohľadávok voči spoločnosti a vymáhať ich od nich vo svojom mene vlastný účet (aj tie, ktorých sa spoločnosť vzdala).

Neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru

V prípade nedostatku druhu práce, ktorú by mal zamestnanec vykonávať (po odvolaní z funkcie), sú ustanovenia Zákonníka práce upravujúce povinnosti zamestnanca vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu (§ 47 ods. 1 ZP) a byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času (§ 81 písm. b) ZP) nepoužiteľné. Trvanie na dostavovaní sa zamestnanca na pracovisko by za týchto okolností nemalo rozumný zmysel. Pokiaľ zamestnanec nenastupoval do práce a zamestnávateľovi oznámil dôvod nenastupovania do práce, neporušil pracovnú disciplínu.

Súbeh funkcie člena štatutárneho orgánu a pracovnoprávneho vzťahu

Analýza otázky (ne)prípustnosti existencie pracovnoprávneho vzťahu člena štatutárneho orgánu právnickej osoby vedie k záveru o nemožnosti vzniku pracovnoprávneho vzťahu člena štatutárneho orgánu, a to aj v prípade, ak dohodnutá náplň práce je odlišná od činnosti štatutárneho orgánu a obchodného vedenia. Otázka súbehu je pretrvávajúcim právnym problémom, z ktorého plynú viaceré aplikačné nejasnosti. Primárnym problémom je zneužívanie tohto inštitútu členom štatutárneho orgánu v postavení zamestnanca s cieľom vyhnúť sa režimu zodpovednosti za škodu podľa Obchodného zákonníka. Činnosti a úlohy vykonávané v rámci výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu a pracovnoprávneho vzťahu sa často prekrývajú a prakticky je mimoriadne náročné identifikovať, či ku škode došlo pri plnení úloh v rámci výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu, alebo v rámci pracovnoprávneho vzťahu. Existencia paralelného pracovnoprávneho vzťahu je taktiež často využívaná na účely ochrany člena štatutárneho orgánu pred skončením pracovného pomeru v prípade, ak dôjde k jeho odvolaniu z funkcie.

Judikatúra sa k otázke súbehu vyjadrila jednoznačne tak, že výkon funkcie štatutárneho orgánu nie je spôsobilým predmetom práce, keďže nejde o závislú prácu. Súdy sa zaoberali aj otázkou prípustného súbehu pracovného pomeru a výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu, t.j. prípadu, ak je náplň práce odlišná od činnosti spadajúcej do pôsobnosti štatutárneho orgánu a obchodného vedenia. Najvyšší súd ČR v tomto prípade konštatoval, že ide o platne uzatvorenú pracovnú zmluvu.

Na základe uvedeného definičné ustanovenie o závislej práci nie je možné chápať tak, že by na základe vôle strán nemohli byť režimu Zákonníka práce podriadené aj iné právne vzťahy, v prípade ktorých nejde o výkon závislej práce. Všeobecné súdy tak musia náležite odôvodniť, z akého dôvodu si člen štatutárneho orgánu a obchodná spoločnosť nemôžu upraviť vzájomné práva a povinnosti prostredníctvom zmluvy o výkone funkcie, pre ktorý si zvolia režim Zákonníka práce. Členovia štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti nevykonávajú činnosť spadajúcu do náplne tejto funkcie (do pôsobnosti štatutárneho orgánu) vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti podľa pokynov obchodnej spoločnosti. Naopak, je to práve štatutárny orgán (jeho členovia), kto (ako výkonný orgán) riadi činnosť obchodnej spoločnosti.

Súdny dvor EÚ sa zaoberal otázkou súbehu pracovnoprávneho vzťahu a výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu z pohľadu, či túto osobu možno považovať za pracovníka na účely práva EÚ. Pojem "pracovník" je podľa práva EÚ chápaný širšie v porovnaní s definíciou zamestnanca podľa vnútroštátnej právnej úpravy.

V českej právnej teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravý súbeh (člen štatutárneho orgánu vykonáva pre spoločnosť len činnosti, ktoré spadajú do pôsobnosti štatutárneho orgánu) a nepravý súbeh (člen štatutárneho orgánu vykonáva pre spoločnosť aj iné činnosti, ktoré nie sú totožné s činnosťou štatutárneho orgánu a s obchodným vedením spoločnosti).

Účelom vzťahu nadriadenosti a podriadenosti je, aby zamestnávateľ mal možnosť riadiť samotný výkon práce, určoval čo, kedy, kde a ako sa má vykonávať a aby bol zamestnanec povinný riadiť sa pokynmi vydanými zamestnávateľom. Vzťah podriadenosti a nadriadenosti je tak úzko previazaný s pokynovou právomocou zamestnávateľa, pričom tieto dva princípy sú súčasne definičnými znakmi legálnej definície pojmu "závislá práca" podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce.

Možnosť súbežného výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu a pracovnoprávneho vzťahu priamo vyplýva z § 7 ods. 3 ZP, podľa ktorého so zamestnancom, ktorý je aj členom štatutárneho orgánu, dohodne podmienky podľa § 43 ods. 1 ZP v pracovnej zmluve orgán alebo právnická osoba, ktorá ho ako štatutárny orgán ustanovila.

Konanie pôvodného konateľa po odvolaní

Ak bol konateľ odvolaný, nemôže viac konať za spoločnosť a zasielať vyjadrenia k žalobe. Súd by nemal brať do úvahy tieto námietky. Je potrebné upozorniť súd, že v tejto veci koná neoprávnene. Toto je úloha nového konateľa.

Zákonné obmedzenia a ochrana postavenia riaditeľa školy

Zákonné obmedzenie § 24 ods. 5 písm. c/ Zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve predstavuje požiadavku zvýšenej ochrany postavenia riaditeľa školy. Preto nie je možné platne odvolať riaditeľa školy z jeho funkcie, ak nie sú splnené stanovené hmotnoprávne predpoklady tohto opatrenia. Ak je teda riaditeľ školy odvolaný na návrh rady školy bez preukázania splnenia podmienok, je právny úkon, ktorým sa tak stalo, nedovolený.

tags: #neplatnosť #odvolania #z #funkcie #podmienky