
Dedičské konanie je komplexný právny proces, ktorý môže vyústiť do dohody medzi dedičmi o vyporiadaní dedičstva. Táto dohoda, po schválení súdnym komisárom (notárom), má významné právne účinky, ktoré siahajú až do dňa úmrtia poručiteľa. Avšak, existujú situácie, kedy môže byť táto dohoda napadnutá a vyhlásená za neplatnú. Tento článok sa zameriava na dôvody neplatnosti osvedčenia o dedičstve a na možnosti ochrany dedičských práv.
Dedičská dohoda je viacstranný právny úkon, ktorým sa dedičia dohodnú na rozdelení majetku a dlhov po zosnulej osobe. Pre platnosť takejto dohody je nevyhnutné splnenie niekoľkých základných predpokladov:
Súdny komisár má povinnosť preveriť, či dedičská dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom. Ak zistí, že dohoda nespĺňa tieto kritériá, je povinný ju neschváliť.
Existuje niekoľko dôvodov, pre ktoré môže byť dedičská dohoda vyhlásená za neplatnú:
Ak existujú pochybnosti o platnosti dedičskej dohody, je možné ju napadnúť. Proces napadnutia závisí od toho, či ide o spor o skutkové alebo právne otázky.
Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky
Ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutkových okolností (napríklad spochybňuje sa pravosť podpisu na závete, prítomnosť svedkov, duševný stav poručiteľa), súdny komisár po márnom pokuse o zmier odkáže toho z účastníkov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby si svoje právo uplatnil žalobou na súde. Dedičský súd sám v takomto prípade o neplatnosti nerozhoduje.
Ak je spor o dedičské právo výlučne právnou otázkou (napr. výklad závetu), súdny komisár sám posúdi platnosť závetu z hľadiska jeho formálnych náležitostí ako prejudiciálnej otázky.
Spor o pravosť závetu alebo jeho formálne náležitosti (napríklad, či bol napísaný a podpísaný vlastnou rukou, či obsahuje dátum) môže viesť k súdnemu sporu. Dátum podpísania závetu musí byť pod následkom jeho neplatnosti uvedený priamo v závete. Rovnako tak platí, že ak je holografný závet napísaný na viacerých hárkoch, stačí podpis na poslednom testamentárnom hárku, pokiaľ je súvislosť a autentickosť všetkých listov nepochybná.
Ak listina o vydedení spĺňa zákonné formálne náležitosti, predpokladá sa, že dôvody pre vydedenie boli splnené, a je na vydedenom, aby preukázal opak žalobou na súde.
Za zavrhnutiahodné konanie, ktoré zakladá nespôsobilosť dediť, sa považuje napríklad konanie proti prejavu poručiteľovej vôle, ako je donútenie, podvod, zabránenie zriadenia závetu, úmyselné potlačenie závetu, alebo podvrhnutie či sfalšovanie poslednej vôle.
Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského
Aj po právoplatnom skončení dedičského konania existujú možnosti ochrany dedičských práv:
Postavenie veriteľa v dedičskom konaní je špecifické. Veriteľ poručiteľa je účastníkom konania až po právoplatnosti uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva, ak prihlásil svoju pohľadávku. Dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Ak k vyrovnaniu dlhu dohodou medzi dedičmi a veriteľom nedôjde, dedičia zodpovedajú za dlhy v pomere k hodnote, v akej nadobudli dedičstvo.
Ak je dedičstvo predĺžené (pasíva prevyšujú aktíva), súdny komisár môže nariadiť likvidáciu dedičstva. Návrh na likvidáciu môže podať ktorýkoľvek z dedičov, štát (ak dedičstvo pripadlo ako odúmrť), prípadne aj veriteľ.
Právoplatným skončením likvidácie zanikajú proti dedičom neuspokojené pohľadávky veriteľov. To znamená, že ak po likvidácii zostanú dlhy, dedičia za ne už nezodpovedajú. Ak sa však objaví ďalší majetok poručiteľa, rozdelí sa veriteľom do výšky ich neuspokojených pohľadávok.
Nepravý dedič je povinný vydať majetok a jeho úžitky (napríklad výnosy z nájmu, úroky z vkladov). Pre žalobu o peňažnú náhradu voči nepravému dedičovi, ak bola vec nadobudnutá treťou osobou v dobrej viere, platí všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Táto doba začína plynúť od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým je dedičské konanie skončené.
Prečítajte si tiež: Záložná zmluva a dražby
Dedičskú dohodu je možné napadnúť, ak bol súhlas vynútený, daný v omyle, podvodom, alebo ak dohoda protirečí dobrým mravom či zákonu (napr. nerešpektuje práva maloletého dediča alebo neopomenuteľných dedičov).
Ak je dedičská dohoda vyhlásená za neplatnú, súd rozhodne o vydaní majetku oprávneným dedičom. V zásade sa pristúpi k novému prejednaniu dedičstva alebo sa majetok vydá tomu, kto je skutočným dedičom na základe zákona alebo platného závetu.
Notár ako súdny komisár má povinnosť dohodu o vyporiadaní dedičstva neschváliť, ak zistí, že táto dohoda odporuje zákonu alebo dobrým mravom.
Dedičské konanie je upravené zákonom č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“). Miestne príslušným na konanie o dedičstve je v zmysle § 158 CMP súd, v ktorého obvode mal poručiteľ v čase smrti adresu trvalého pobytu, ak nie je príslušnosť daná uvedeným spôsobom, tak sa určí podľa miesta, kde sa nachádza majetok poručiteľa.
V CMP je zakotvená aj miestna príslušnosť na dodatočné konanie o dedičstve, na ktoré je podľa CMP príslušný súd, na ktorom bolo konanie o dedičstve skončené.
tags: #neplatnosť #osvedčenia #o #dedičstve #dôvody