
Článok sa zaoberá zložitou problematikou neplatnosti právneho úkonu a jej dôsledkami v kontexte bezdôvodného obohatenia. Skúma rôzne aspekty tohto právneho inštitútu, analyzuje judikatúru a poskytuje praktický pohľad na riešenie situácií, kedy dôjde k plneniu na základe neplatného právneho úkonu.
Bezdôvodné obohatenie je osobitný právny inštitút, ktorý vzniká ako mimozmluvný záväzkový právny vzťah. Vzniká medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho k bezdôvodnému obohateniu došlo. Občiansky zákonník konštruuje bezdôvodné obohatenie ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný:
Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru. Predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Neplatnosť právneho úkonu je závažná vada, ktorá spôsobuje, že právny úkon nemá právne účinky. Dôsledkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu (napr. zmluvy alebo výpovede) je, že právny úkon nemá žiadne právne účinky. Ak ide napríklad o zmluvu, absolútne neplatná zmluva nikoho nezaväzuje.
Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky
Je potrebné rozlišovať medzi absolútne neplatným právnym úkonom a relatívne neplatným právnym úkonom.
Neplatnosť právneho úkonu môže byť spôsobená formálnymi (napr. v zmluvu o predaji bytu bola uzavretá ústne, hoci zákon predpisuje písomnú formu) aj obsahovými nedostatkami. Najvšeobecnejšie sú dôvody neplatnosti formulované v ustanovení § 39 Občianskeho zákonníka, kde sa uvádza, že neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Spôsobov ako môže právny úkon odporovať zákonu je mnoho.
Právny úkon je neplatný, ak:
Kúpna zmluva je jedným z najčastejších typov zmlúv. Ak je kúpna zmluva neplatná, vzniká otázka, ako sa vysporiadať s plnením, ktoré už bolo poskytnuté.
David Halenák sa zaoberal aplikáciou § 107 ods. 3 OZ na kúpnu zmluvu, ktorá je neplatná z dôvodu absencie vlastníckeho práva na strane predávajúceho. Predstavme si situáciu, kedy predávajúci (P) predal kupujúcemu (K) pozemok, za ktorý K zaplatil. Neskôr sa ukázalo, že P nikdy nebol vlastníkom pozemku, nemohol teda vlastnícke právo previesť ani na K a skutočný vlastník môže kedykoľvek vindikovať svoj pozemok. Kúpna zmluva bola neplatná a K by mal mať právo žiadať kúpnu cenu ako bezdôvodné obohatenie.
Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského
Čo však v prípade, ak je právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčané? Môže P vzniesť námietku premlčania a zanechať tak K bez pozemku aj peňazí? Podľa rozhodnutia NS ČR kritizovaného v Davidovom článku sa v tejto situácii § 107 ods. 3 OZ neaplikuje, P teda môže proti žalobe K na vrátenie kúpnej ceny vzniesť námietku premlčania a K ostane bez pozemku aj bez peňazí.
Veľký senát NS ČR sa venoval tejto otázke v rozhodnutí sp. zn. 31 Cdo 2250/2009. V danom prípade išlo o kúpnu zmluvu, na základe ktorej P previedol K vlastnícke právo k ideálnej polovici určitej nehnuteľnosti. Neskôr sa ukázalo, že P bol vlastníkom len polovice z tejto polovice. K sa teda domáhal vydania polovice zaplatenej kúpnej ceny z titulu bezdôvodného obohatenia a P vzniesol námietku premlčania.
Najvyšší súd dospel k záveru, že aj v prípade, keď dôvodom neplatnosti bola neexistencia vlastníckeho práva na strane P, sa citované ustanovenie aplikuje a vylučuje, aby P proti žalobe K vzniesol námietku premlčania.
Najvyšší súd na podporu tohto záveru použil štyri kľúčové argumenty:
Všeobecná premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (tzv. subjektívna premlčacia doba). Vyžaduje sa skutočná (preukázaná) vedomosť oprávneného, a teda nepostačuje, že mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť už skôr. Najneskôr však uplynie za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (tzv. objektívna premlčacia doba).
Prečítajte si tiež: Záložná zmluva a dražby
V pracovnoprávnych vzťahoch platí, že lehota na vrátenie neprávom vyplatených súm je stanovená objektívne tri roky od ich výplaty.
Právna úprava bezdôvodného obohatenia obsiahnutá v Občianskom zákonníku sa v pracovnoprávnych vzťahoch nepoužije, keďže Zákonník práce upravuje bezdôvodné obohatenie komplexne. Účelom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia v Zákonníku práce je zabrániť jeho vzniku na úkor iného a ak už takéto obohatenie vznikne, povinnosť toho, kto ho získal, vydať ho tomu, na úkor koho bolo získané.
Zákonník práce na rozdiel od občianskoprávnej úpravy bezdôvodného obohatenia má určité špecifiká, pretože musí byť získaný v súvislosti s pracovným pomerom medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Medzi protiprávnym konaním a majetkovou ujmou musí byť príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno v tomto prípade nesie ten, kto sa domáha vydania neoprávneného majetkového prospechu.
tags: #neplatnosť #právneho #úkonu #bezdôvodné #obohatenie