Neplatnosť právneho úkonu a falšovanie dôkazov v slovenskom práve

Článok sa zaoberá problematikou neplatnosti právneho úkonu v kontexte falšovania dôkazov v slovenskom práve, so zameraním na trestný čin marenia spravodlivosti.

Úvod do problematiky marenia spravodlivosti

Trestný čin marenia spravodlivosti je upravený v § 344 Trestného zákona (Tr. zák.). Do Trestného zákona bol zavedený zákonom č. 403/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. augusta 2004. Tento čin postihuje konanie, ktorým sa niekto snaží zmariť, sťažiť alebo inak ohroziť spravodlivé prejednanie a rozhodnutie veci súdom alebo iným orgánom verejnej moci. Slovenská republika sa prijímaním tejto legislatívy snažila plniť záväzky, ktoré jej vyplývali z medzinárodných dohovorov.

Podstata trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344 Tr. zák.

Podstata tohto trestného činu spočíva v úmyselnom konaní, ktorého cieľom je ovplyvniť priebeh a výsledok súdneho konania alebo iného konania pred orgánom verejnej moci. Medzi najčastejšie formy marenia spravodlivosti patrí predkladanie sfalšovaných alebo pozmenených dôkazov, bránenie v získavaní dôkazov, ovplyvňovanie svedkov a iné podobné konania.

Falšovanie dôkazov ako forma marenia spravodlivosti

Jednou z foriem marenia spravodlivosti je predloženie sfalšovaného alebo pozmeneného dôkazu súdu, čo je špecifikované v § 344 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Predloženie sfalšovaného alebo pozmeneného dôkazu (§ 344 ods. 1 písm. a) Tr. zák.)

Toto ustanovenie postihuje konanie, keď niekto predloží súdu sfalšovaný alebo pozmenený dôkaz s cieľom dosiahnuť pre seba pozitívne rozhodnutie súdu alebo iný neoprávnený prospech. Je dôležité, aby tento sfalšovaný alebo pozmenený dôkaz bol súdu doručený (odovzdaný), aby mohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty tohto trestného činu.

Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky

Charakteristika sfalšovaného dôkazu

Sfalšovaný dôkaz je taký dôkaz, ktorý bol vytvorený s cieľom oklamať súd a uviesť ho do omylu. Môže ísť o rôzne typy dôkazov, ako napríklad:

• Sfalšovaná zmluva: Páchatelia často predkladajú „fiktívne“ darovacie zmluvy alebo iné zmluvy, ktoré „skrývajú“ skutočný úmysel zmluvných strán. Môže ísť o prípady, keď je na zmluve „nakopírovaný“ podpis druhej zmluvnej strany.
• Pozmenený znalecký posudok: Príkladom je situácia, keď je predložený znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný osobou, ktorá v čase vypracovania posudku už nežila.
• Falošné potvrdenie o práceneschopnosti (PN): Účastník konania si sám vyhotoví falošnú PN.

Je dôležité rozlišovať medzi sfalšovanou zmluvou a zmluvou, ktorá je síce pravá, ale neplatná z dôvodu formálnych alebo obsahových nedostatkov. Predloženie neplatnej zmluvy nemožno automaticky považovať za predloženie sfalšovaného dôkazu.

Problém výkladu pojmu „dôkaz“

Výklad pojmu „dôkaz“ v kontexte tohto trestného činu môže byť problematický. Je potrebné zvážiť, či je možné za dôkaz považovať aj také dokumenty, ktoré nie sú nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, ale môžu prispieť k objasneniu skutkového stavu.

Bránenie v získavaní dôkazov ako forma marenia spravodlivosti

Ďalšou formou marenia spravodlivosti je bránenie v získavaní dôkazov, ktoré je upravené v § 344 ods. 1 písm. b) Tr. zák.

Bránenie v získavaní dôkazov (§ 344 ods. 1 písm. b) Tr. zák.)

Toto ustanovenie postihuje konanie, ktorým niekto marí alebo sťažuje získanie dôkazu dôležitého pre trestné konanie. Môže ísť o rôzne formy konania, ako napríklad:

Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského

• Zatajovanie listinných alebo vecných dôkazov: Páchatelia môžu skrývať účtovné doklady alebo iné dôležité dokumenty.
• Ovplyvňovanie svedkov: Páchatelia sa snažia zabrániť svedkom vypovedať alebo ich navádzajú na krivú výpoveď.

Je dôležité, aby bránenie v získavaní dôkazu bolo neoprávnené. Ak má niekto právo odmietnuť výpoveď alebo nevypovedať vo svoj neprospech, nemožno to považovať za bránenie v získavaní dôkazov.

Ovplyvňovanie osôb zúčastnených na trestnom konaní

Trestný zákon postihuje aj ovplyvňovanie osôb zúčastnených na trestnom konaní, čo je upravené v § 344 ods. 1 písm. d) Tr. zák.

Ovplyvňovanie osôb (§ 344 ods. 1 písm. d) Tr. zák.)

Toto ustanovenie postihuje konanie, ktorým niekto násilím, hrozbou násilia alebo iným protiprávnym konaním pôsobí na sudcu, prokurátora, vyšetrovateľa, znalca, tlmočníka alebo iného účastníka konania s cieľom ovplyvniť ich rozhodovanie alebo konanie.

Formy ovplyvňovania osôb

Medzi najčastejšie formy ovplyvňovania osôb patrí:

• Násilie alebo hrozba násilia: Páchatelia sa snažia zastrašiť osoby zúčastnené na konaní fyzickým násilím alebo hrozbou násilia.
• Iné protiprávne konanie: Páchatelia sa snažia ovplyvniť osoby zúčastnené na konaní podplácaním, vydieraním alebo iným protiprávnym konaním.

Je dôležité, aby konanie páchateľa bolo zamerané na ovplyvnenie rozhodovania alebo konania osôb zúčastnených na konaní. Ak konanie páchateľa nemá tento cieľ, nemožno ho kvalifikovať ako trestný čin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d) Tr. zák.

Prečítajte si tiež: Záložná zmluva a dražby

Súbeh s inými trestnými činmi

Trestný čin marenia spravodlivosti môže byť spáchaný v súbehu s inými trestnými činmi, ako napríklad:

• Trestný čin podplácania (§ 333 Tr. zák.): Ak páchateľ ponúka alebo poskytuje úplatok osobe zúčastnenej na konaní s cieľom ovplyvniť jej rozhodovanie.
• Trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy (§ 346 Tr. zák.): Ak páchateľ navádza svedka na krivú výpoveď alebo ho podpláca, aby vypovedal nepravdivo.
• Trestný čin nadržovania (§ 339 Tr. zák.): Ak páchateľ pomáha inému páchateľovi vyhnúť sa trestnému stíhaniu.
• Trestný čin vyhrážania (§ 360 Tr. zák.): Ak páchateľ sa vyhráža osobe zúčastnenej na konaní s cieľom ovplyvniť jej rozhodovanie.
• Trestný čin ohovárania (§ 373 Tr. zák.): Ak páchateľ šíri o osobe zúčastnenej na konaní nepravdivé informácie s cieľom poškodiť jej povesť.

tags: #neplatnosť #právneho #úkonu #falšovanie #dôkazov