
Úrad dôchodkového zabezpečenia, v súčasnosti známy ako Sociálna poisťovňa, je kľúčovou inštitúciou v sociálnom systéme Slovenskej republiky. Jeho poslaním je zabezpečiť občanom príjem v starobe, v prípade invalidity a pozostalým po smrti živiteľa rodiny. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na históriu, funkcie a súčasné postavenie tejto inštitúcie.
História dôchodkového zabezpečenia na Slovensku siaha až do obdobia Československej republiky.
Penzijné poistenie v Československej republike upravoval zákon č. 26 z roku 1929, ktorý nahradil pôvodný penzijný zákon z decembra 1906 a jeho rakúske a československé novely. Nositeľom penzijného poistenia podľa tohto zákona bol Všeobecný penzijný ústav, ktorý vykonával penzijné poistenie ako jedno z odvetví sociálneho poistenia. Už vtedy pojem "sociálne poistenie" predstavoval súbor verejnoprávnych hospodárskych nariadení, vybudovaných na princípe rovnováhy medzi príjmami a výdavkami, s cieľom zabezpečiť priznanie peňažných dávok ekonomicky slabším osobám s pomocou štátu.
Po vzniku Slovenskej republiky v marci 1939 zriadila vláda prostredníctvom nariadenia v apríli 1939 Ústrednú sociálnu poisťovňu v Bratislave, verejnoprávnu inštitúciu zabezpečujúcu dôchodkové aj nemocenské poistenie. Súbežne s ňou pôsobila v rokoch 1938-1939 Zemská úradovňa pre poisťovanie robotníkov na Slovensku, ktorá vykonávala výlučne poistenie tejto pracujúcej vrstvy. Vládnym nariadením z novembra 1940 sa Ústredná sociálna poisťovňa v Bratislave pretvorila na Robotnícku sociálnu poisťovňu, v ktorej rámci vznikli poisťovacie odbory podľa jednotlivých odvetví poistenia. Zjednotenie robotníckeho sociálneho poistenia bolo v tom čase významným krokom na poli sociálnej politiky.
V roku 1945 sa Robotnícka sociálna poisťovňa pretransformovala na Ústrednú sociálnu poisťovňu. Po nástupe a upevnení komunistického režimu sa sociálna politika začala dotýkať prakticky každého občana, čo viedlo k rozšíreniu počtu aktivít sociálnej politiky. Od roku 1952 sa prostriedky na realizáciu sociálneho zabezpečenia sústredili v Slovenskom úrade dôchodkového zabezpečenia. Došlo k poštátneniu prostriedkov Národnej poisťovne a k rozmachu štátneho paternalizmu v sociálnej sfére, keď mnohé formy starostlivosti prevzali namiesto rodín orgány štátu. Rôzne sociálne aktivity sa tak presunuli z rodiny na štátnu sociálnu politiku a jej podsystémy. Od roku 1960 prevzala výkon dôchodkového zabezpečenia Správa dôchodkov v Bratislave. Výrazná organizačná zmena nastala v roku 1976, kedy sa dôchodkové zabezpečenie riadilo zákonom č. 121/1975 Zb.
Prečítajte si tiež: Sociálne zabezpečenie vojakov
Po 17. novembri 1989 prekonalo sociálne zabezpečenie dve zásadné zmeny, ktoré sa dotkli predovšetkým jeho organizačnej stránky. Prvou bolo zlúčenie výkonu dôchodkového zabezpečenia a nemocenského poistenia od 1. januára 1991 do jednej štátnej inštitúcie. Slovenská správa nemocenského poistenia, odbory sociálnych vecí národných výborov a Úrad dôchodkového zabezpečenia sa zlúčili do Slovenskej správy sociálneho zabezpečenia, ktorá pôsobila do konca roku 1992. V roku 1993 došlo v rámci transformácie sociálnej sféry ku zmene inštitucionálneho usporiadania a vytvoreniu verejnoprávnej inštitúcie - Národnej poisťovne. Spojenie zdravotného poistenia s fondmi sociálneho zabezpečenia sa časom ukázalo ako nefunkčné vzhľadom na ich principiálnu odlišnosť, čo vyvolávalo problémy v efektívnom organizačnom usporiadaní Národnej poisťovne. To bol dôvod ich rozdelenia a zriadenia pluralitného systému zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne.
Sociálna poisťovňa bola zriadená 1. novembra 1994 zákonom č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni ako verejnoprávna inštitúcia poverená výkonom nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, ktoré prevzala od svojej predchodkyne Národnej poisťovne. Sociálna poisťovňa začala svoju činnosť v roku 1995. Keď štát zveril Sociálnej poisťovni výkon nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, vybavil ju potrebnými kompetenciami a poskytol jej relatívnu nezávislosť od ministerstiev i vlády SR. Od 1. januára 2004 začala Sociálna poisťovňa vykonávať sociálne poistenie na základe zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý umožnil spustenie dlho očakávanej dôchodkovej reformy.
Sociálna poisťovňa vykonáva niekoľko oblastí sociálneho poistenia, ktoré zabezpečujú príjem a ochranu občanov v rôznych životných situáciách.
Dôchodkové poistenie zabezpečuje príjem v starobe a v prípade smrti živiteľa. Zahŕňa starobné dôchodky, predčasné starobné dôchodky, invalidné dôchodky, vdovské, vdovecké a sirotské dôchodky. Od 1. januára 2004 sa dôchodky za dlhodobé zamestnanie vyplácajú ako invalidné dôchodky.
Nemocenské poistenie zahŕňa štyri systematické dávky: nemocenské dávky, ošetrovné, materské a vyrovnávaciu dávku. Od roku 2004 Sociálna poisťovňa prepláca zamestnancovi nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Prvých desať dní prepláca zamestnávateľ.
Prečítajte si tiež: Mestský úrad Šamorín a ZŤP
Úrazové poistenie chráni zamestnancov pre prípad pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Sociálna poisťovňa prevzala agendu poistenia v nezamestnanosti od Národného úradu práce.
Garančné poistenie chráni zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
Okrem sociálneho poistenia poskytuje Sociálna poisťovňa aj ďalšie dávky a služby.
Sociálne zabezpečenie zahŕňa štátne sociálne dávky, ako sú prídavky na deti, rodičovský príspevok, príspevok na starostlivosť, pohrebný príspevok, príspevok pri narodení dieťaťa a príspevok rodičom.
Prečítajte si tiež: Podnikanie a štátna pomoc
V dôsledku transformácie sociálneho zabezpečenia nastali zmeny v oblasti sociálnej starostlivosti. Podľa zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci došlo k systémovej zmene v oblasti dávok pre osoby v hmotnej núdzi. Dávky sociálnej starostlivosti určené pre rôzne skupiny osôb boli transformované na jednorazový príspevok sociálnej pomoci. Inštitucionálna starostlivosť sa poskytuje v zariadeniach sociálnych služieb podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách.
Materské dávky kompenzujú žene stratu príjmu počas 34 týždňov v poslednom období tehotenstva a po pôrode.
Rok 2004 je medzníkom v histórii Sociálnej poisťovne, ktorý ovplyvnil celú spoločnosť. Prijatím zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z. umožnila Národná rada SR spustenie dlho očakávanej dôchodkovej reformy. Len tak sa mohol začať reformovať aj systém sociálneho zabezpečenia, ktorý sa od 1. januára 2004 zmenil. Od 1. januára 2005 pribudli Sociálnej poisťovni aj nové povinnosti spojené s realizáciou starobného dôchodkového sporenia, t.j. druhým pilierom dôchodkovej reformy.
Zmien, ktoré priniesol zákon o sociálnom poistení je veľa. V nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení, úrazovom poistení. Pôsobnosť Sociálnej poisťovne sa rozšírila o poistenie v nezamestnanosti a garančné poistenie, ktorých agendu poisťovňa prevzala od Národného úradu práce. Zmeny sú aj v oblasti výberu poistného a lekárskej posudkovej činnosti.
Zabezpečenie práva na sociálne zabezpečenie je zakotvené v Ústave Slovenskej republiky. Konkrétne, článok 39 Ústavy z 30. septembra zabezpečuje občanom právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a v prípade invalidity, ako aj právo na zdravotnú starostlivosť. Toto právo bolo občanom zabezpečené národným poistením, ktorého súčasťou bolo aj dôchodkové zabezpečenie zamestnancov. Ústava taktiež deklaruje, že Slovenská republika dbá o starostlivosť o všetkých občanov, ktorí ju potrebujú.
Pred rokom 1989 bolo dôchodkové zabezpečenie zamestnancov upravené rozsiahlymi predpismi, ktoré zohľadňovali rôzne pracovné kategórie a odpracované doby.
Dôchodkové zabezpečenie zamestnancov pred rokom 1989 sa týkalo zamestnancov zaradených do troch pracovných kategórií:
Zamestnancom I. pracovnej kategórie bol zamestnanec, ktorý bol zamestnaný v I. pracovnej kategórii po dobu potrebnú pre nárok na dôchodok. Do doby zamestnania sa započítavali aj náhradné doby, ako napríklad doba zamestnania od 1. januára 1949, doba zamestnania v III., II. a I. pracovnej kategórii, doba prerušenia zamestnania z vážnych dôvodov a doba výkonu funkcie poslanca okresného národného výboru.
Základná výmera starobného dôchodku sa vypočítala z priemerného mesačného zárobku. Ak bol zamestnanec I. alebo II. pracovnej kategórie zamestnaný v tejto kategórii aspoň 20 rokov a zamestnanec III. pracovnej kategórie aspoň 25 rokov, zvýšil sa mu dôchodok za každý ďalší rok zamestnania. Do prvých 20 rokov (u zamestnanca III. kategórie do 25 rokov) sa započítavala aj doba starostlivosti o dieťa. Pri výpočte sa najprv zohľadňovala doba zamestnania v III. kategórii, potom v II. a napokon doba zamestnania v I. kategórii.
Invalidný dôchodok sa poskytoval v prípade vzniku invalidity (čiastočnej invalidity). Výška invalidného dôchodku závisela od pracovnej kategórie a priemerného ročného zárobku. Čiastočný invalidný dôchodok zamestnanca I. kategórie bol 35%, zamestnanca II. kategórie 40% a zamestnanca III. kategórie 45% priemerného ročného zárobku.
Starobný a invalidný dôchodok sa mohol zvýšiť, ak bol poberateľ zamestnaný po dosiahnutí určitého veku (65 rokov, resp. 60 rokov pre zamestnanca I. kategórie alebo ženu).
Okrem starobného a invalidného dôchodku sa poskytovali aj ďalšie dávky, ako napríklad vdovský, vdovecký a sirotský dôchodok, výchovné k invalidnému dôchodku a osobný dôchodok.
Sociálna poisťovňa vykonáva kontrolnú činnosť a má právo požadovať vrátenie neprávom poskytnutých súm. Ak sa nesplnila povinnosť uložená v § 40 ods. 1, môže Sociálna poisťovňa požadovať vrátenie neprávom poskytnutých súm. O vrátení týchto súm rozhodujú výkonné orgány okresných národných výborov.
Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je možné podať opravný prostriedok. V prípade sporu o nárok na dávku rozhoduje súd.
Zrušujú sa všetky predpisy, ktoré upravujú veci upravené týmto zákonom, najmä:
tags: #úrad #dôchodkového #zabezpečenia #čo #to #je