Neplatnosť prezidentských volieb: Dôvody a implikácie

Úvod

Prezidentské voľby sú jedným z najdôležitejších aktov demokracie, a preto je kľúčové, aby prebehli v súlade s ústavou a zákonmi. Akékoľvek pochybnosti o ich priebehu alebo výsledkoch môžu viesť k vážnym sporom a spochybneniu legitimity zvoleného prezidenta. Tento článok sa zaoberá dôvodmi, ktoré môžu viesť k neplatnosti prezidentských volieb, a analyzuje rôzne aspekty tejto problematiky na Slovensku.

Formálne a obsahové aspekty platnosti volieb

V komentároch politikov k výsledkom referenda o predčasných voľbách zaznelo rozlíšenie medzi neplatnosťou a neúspešnosťou. Neplatnosť sa týka formálnej, procedurálnej stránky splnenia zákonných podmienok, zatiaľčo úspešnosť sa týka obsahovej stránky. Referendum môže byť neplatné z dôvodu nenaplnenia kvóra voličov, ale zároveň úspešné z hľadiska výpovednej hodnoty vyjadreného názoru.

Kvórum a účasť voličov

Ústava SR v čl. 98 zakotvuje väčšinovú účasť na referende ako podmienku jeho platnosti. Táto podmienka môže byť vnímaná ako snaha udržať inštitút referenda len ako mŕtvu literu, čoho dôkazom je aj rad "neplatných" referend v minulosti. Požadovaná väčšinová účasť neguje pojem priamej demokracie a spochybňuje referendovú logiku, keď popri "áno" a "nie" zavádza aj možnosť "(ne)účasti".

Faktor (ne)účasti obmedzuje nielen účinok referenda, ale aj slobodný ráz voľby, ktorý je rovnako zakotvený v ústave. V prípade referenda s kvórom sa slobodný ráz voľby zachová pod podmienkou, že účasť na ňom bude výlučne vecou vedomia a svedomia občana-voliča a odrádzanie od neho na verejnosti neprípustné.

Odrádzanie od účasti a marenie referenda

V predreferendovej kampani sme boli svedkami odrádzania od účasti na referende, ba jeho marenia zo strany vládnej koalície, všetko toto proti duchu ústavy SR. Medzi tými, ktorí sa otvorene stavali proti referendu, nájdeme nejedného ústavného činiteľa, ministrov, poslancov, ba dokonca aj predsedu Ústavného súdu. V 238 prípadoch boli okrsky postavené v rozpore so zákonom, lebo v nich bolo zapísaných viac voličov, ako povoľuje zákon.

Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky

Protiústavnosť, ktorej sa tento raz dopustila vládna koalícia a ústavní činitelia, spočíva v zmysle čl. 30 Ústavy v tom, že slobodnú účasť na voľbe zamieňala so slobodou voľby, t. j. slobodného výberu z viacerých kandidátov alebo z dvoch alternatív. Z logického hľadiska sú však povinná účasť na voľbách ako aj odrádzanie od nich rovnako obmedzovaním slobodného rázu voľby. Ak je raz referendum vyhlásené a ak má byť jeho výsledok objektívne platný, musia ústavné orgány a ústavní činitelia práve ostať v úzadí a vypočuť si názor občana. Správanie vládnej koalície a ústavných činiteľov bolo v tomto zmysle protiústavné podľa čl. 29, ods. 4, podľa ktorého sú politické strany oddelené do štátu a v zmysle čl. 31, ktorý stanovuje princíp slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti.

Formulácia referendovej otázky

Proti duchu ústavy bola sformulovaná samotná referendová otázka: „Súhlasíte, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala ústavný zákon o tom, aby sa parlamentné voľby konali ešte v r. 2004?“ Takáto dikcia nemá oporu v ústave, ktorá v čl. 98, ods. 2 stanovuje, že „návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada Slovenskej republiky ako zákon“.

Porušenie zákonných podmienok a marenie

Predreferendová kampaň i samo referendum neprebehli v súlade s ústavou a zákonom. Komisia pre referendum nad tým prižmúrila oči, vyhlásiac referendum za „neplatné“, pričom ako jediný dôvod uviedla nedostatočnú účasť. Je však namieste argumentovať nedostatočnou účasťou, keď táto neúčasť bola organizovaná zhora natoľko, že možno hovoriť o marení? Je možné na jednej strane právne normy porušovať, a potom sa tých istých právnych noriem dovolávať? Odhováranie od referenda tak paradoxne prispelo nielen k jeho úspešnosti, ale aj k jeho platnosti, z čoho by mala vládna garnitúra vyvodiť dôsledky.

Neplatnosť ako nulita a trestnoprávne aspekty

Na ďalšiu odbornú diskusiu ponechávame výklad neplatnosti ako nulity. V tomto zmysle, keďže referendum neprebehlo v zákonných podmienkach, by sa malo opakovať. Okrem ústavy, volebného zákona a zákona o spôsobe vykonania referenda je tu ešte Trestný zákon. i § 97, ods.1 tohto zákona znie: „Kto v úmysle poškodiť ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť republiky zneužije svoje zamestnanie, povolanie, postavenie alebo svoju funkciu alebo sa dopustí iného konania pre to, aby maril alebo sťažoval plnenie dôležitej úlohy štátneho orgánu … potresce sa … atď.“

Či nie je vyhlásené referendum „dôležitou úlohou štátneho orgánu“, prostriedkom na objektívne zistenie stavu spoločnosti a vôbec spôsobom ako vyvolať diskusiu o otázkach verejného záujmu a podieľať sa na budovaní verejného blaha, z ktorého nemožno v demokracii nikoho vylúčiť? Ako môže inštitút referenda plniť toto svoje poslanie, ak sa vyzýva k neúčasti na ňom? Nedošlo k napleniu skutkovej podstaty trestného činu sabotáže?

Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského

Príklady z iných krajín

V Poľsku tím predvolebnej kampane opozičného prezidentského kandidáta Rafala Trzaskowského žiadal, aby boli prezidentské voľby anulované. Objavili sa aj pochybnosti o legálnosti volieb, ktorých prvé kolo sa konalo 28. júna, ale pôvodne bolo naplánované na máj.

Ústavná sťažnosť a Ústavný súd SR

Neúspešný kandidát na prezidenta Štefan Harabin podal ústavnú sťažnosť pre neústavnosť a nezákonnosť prezidentských volieb. Ústavný súd SR už evidoval návrh na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky.

Podľa Kubinu ide o krízovú situáciu, ktorá vznikla po neúspešnej februárovej voľbe nových ústavných sudcov v Národnej rade SR. "Ide o krízovú situáciu, pretože o sťažnostiach na priebeh volieb musí rozhodovať plénum ústavného súdu, ktoré momentálne nefunguje. Ústavný súd SR má tiež zákonné lehoty, v ktorých musí rozhodnúť," povedal Kubina. ​V prípade dodatočného rozhodnutia Ústavného súdu SR o neplatnosti volieb by sa konali opäť.

Na Ústavný súd SR prišla okrem návrhu Štefana Harabina aj druhá sťažnosť proti výsledku volieb prezidenta SR.

Prečítajte si tiež: Záložná zmluva a dražby

tags: #neplatnosť #prezidentských #volieb #dôvody