Neplatnosť spoločnosti pred Súdnym dvorom EÚ: Prehľad Judikatúry a jej Dopadov

Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) zohráva kľúčovú úlohu pri interpretácii a aplikácii práva Európskej únie. Rozhodnutia SDEÚ majú priamy a často rozhodujúci vplyv na každodennú prax slovenských súdov. Tento článok poskytuje prehľad judikatúry SDEÚ, ktorá sa týka rôznych oblastí práva EÚ a jej dopadov na členské štáty.

Zodpovednosť členských štátov za porušenie práva EÚ

Zásada zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú porušením práva EÚ vyplýva z ustálenej judikatúry SDEÚ. Korene tejto doktríny siahajú do 60-tych rokov (vec 6/60 Humblet, neskôr vec 60/75 AIMA). V učebniciach sa ako základný kameň zväčša uvádza rozhodnutie Francovich (C-6/90 a C-9/90) a neskôr Brasserie du Pecheur (C-46/93 a C-48/93).

Taktiež bolo opakovane judikované, že zodpovednosť zakladá aj porušenie práva EÚ zo strany vnútroštátnych súdov (vec C-224/01 Köbler a vec C-173/03 Traghetti). Vyvodzovanie následkov z porušenia európskeho práva súdmi je však vzhľadom na súdnu nezávislosť pomerne citlivé (preto aj Komisia v týchto prípadoch nerada iniciuje infringement konanie, aj keď aspoň jedna lastovička podľa mojich vedomostí už bola). Týchto prípadov tak nie je veľa a na tento nedávny rozsudok som preto chcel upozorniť. Ide o vec C-160/14 João Filipe Ferreira da Silva e Brito a i./Estado português (tlačová správa tu).

Prípad João Filipe Ferreira da Silva e Brito

Skutkové pozadie kauzy je nasledovné. Zamestnanci Air Atlantis sa po hromadnom prepustení domáhali opätovného prijatia v spoločnosti TAP na základe údajného prechodu pracovnoprávnych vzťahov z dôvodu prevodu hospodárskej jednotky podľa smernice 2001/23/ES. Podľa portugalských súdov nešlo o prevod hospodárskej jednotky v zmysle uvedenej smernice a žalobu preto zamietli. Supremo Tribunal de Justica pritom nepovažoval za potrebné predložiť prejudiciálnu otázku, pretože o výklade smernice nemal žiadne pochybnosti. Neúspešní zamestnanci sa tak vydali na ďalšiu odyseu a pred portugalskými súdmi žalovali náhradu škody spôsobenej nepredložením prejudiciálnej otázky v primárnom konaní. V rámci tohto konania prvostupňový súd predložil prejudiciálnu otázku a SDEÚ rozhodol, že Supreme Tribunal sa nielen mýlil vo výklade smernice, ale okrem toho porušil povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku podľa čl. 267 ZFEÚ a Portugalsko je tak povinné nahradiť zamestnancom vzniknutú škodu. SDEÚ tiež dodal, že vo svetle práva EÚ nemožno aplikovať pravidlo portugalského práva, podľa ktorého by nárok na náhradu škody mohol vzniknúť len v prípade zrušenia chybného rozhodnutia, keďže to je v prípade rozhodnutia Najvyššieho súdu prakticky vylúčené. Ostáva len doplniť, že k spornému prepusteniu žalujúcich zamestnancov došlo k roku 1993 (!).

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nepredložením prejudiciálnej otázky: acte clair

SDEÚ prostredníctvom Ferreira da Silva odkázal národným súdom, že pri riešení otázky položiť alebo nepoložiť prejudiciálku má doktrína acte clair svoje limity a presvedčenie súdu o tom, že otázka je dostatočne zrejmá, nie je postačujúce, ak aplikácia danej normy nie je zrejmá naprieč členskými štátmi. Nemožno však povedať, že týmto rozhodnutím súdy stratili možnosť sa jednoducho odvolať na acte clair, ak prejudiciálku položiť nechcú (samozrejme po splnení ostatných podmienok, ku ktorým SDEÚ dospel vo veci Cilfit a ostatných). SDEÚ totiž v ten istý deň, ako rozhodol vo veci Ferreira da Silva, rozhodol aj v spojenej veci C-72/14 a C-197/14 X. Vo veci X rozhodol luxemburský súd tak, že holandský najvyšší súd nebol povinný položiť prejudiciálku, keďže bolo len na ňom, aby posúdil, či aplikácia danej normy je tak jednoznačná, že neexistuje priestor na nijaké rozumné pochybnosti, hoci holandský súd nižšieho stupňa položil v podobnej veci týkajúcej sa úplne rovnakej problematiky SDEÚ prejudiciálnu otázku (najvyšší súd nebol povinný na odpoveď SDEÚ na otázku nižšieho stupňa ani počkať). Z daných rozhodnutí teda sa dá prečítať asi len to, že testom pre posúdenie povinnosti položiť prejudiciálnu otázku v týchto prípadoch bude, či nejednoznačnosť existuje na úrovni jedného alebo sa nejednoznačnosť danej otázky rieši na úrovni viacerých členských štátov.

Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky

Zodpovednosť štátu za rozhodovanie súdov v rozpore s právom EÚ

Zaujímavé rozhodnutie SDEÚ k zodpovednosti štátu za rozhodovanie súdov v rozpore s právom EÚ, avšak predtým, než bolo právo EÚ v konkrétnej otázke interpretované judikatúrou SDEÚ: "1. Zodpovednosť členského štátu za škodu spôsobenú jednotlivcom z dôvodu porušenia práva Únie rozhodnutím vnútroštátneho súdu môže vzniknúť iba vtedy, ak toto rozhodnutie vydáva súd tohto členského štátu rozhodujúci v poslednom stupni, čo v prípade sporu vo veci samej prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. Ak ide o tento prípad, rozhodnutie tohto vnútroštátneho súdu rozhodujúceho v poslednom stupni môže založiť dostatočne závažné porušenie práva Únie umožňujúce vznik uvedenej zodpovednosti len vtedy, ak uvedený súd zjavne porušil uplatniteľné právo, alebo ak k tomuto porušeniu došlo napriek existencii riadne ustálenej judikatúry Súdneho dvora v danej oblasti. Nemožno sa domnievať, že vnútroštátny súd, ktorý pred rozsudkom zo 4. júna 2009, Pannon GSM (C‑243/08, EU:C:2009:350), v rámci exekučného konania o rozhodcovskom rozsudku, ktorým sa vyhovelo žalobe o zaplatenie pohľadávok na základe zmluvnej podmienky, ktorá sa má považovať za nekalú v zmysle smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nepreskúmal ex offo nekalý charakter tejto podmienky, hoci disponoval právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, zjavne nerešpektoval judikatúru Súdneho dvora v tejto oblasti, a preto sa dopustil dostatočne závažného porušenia práva Únie. 2. Pravidlá o náhrade škody spôsobenej porušením práva Únie, ako sú pravidlá týkajúce sa ohodnotenia takej škody alebo vzťahu medzi žalobou o náhradu tejto škody a ostatnými prípadne dostupnými prostriedkami nápravy, upravuje právny poriadok každého členského štátu pri rešpektovaní zásad ekvivalencie a efektivity." C‑168/15, Tomášová proti Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti SR, Pohotovosti s.r.o.

Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku

"Každý národný súd je povinný iniciovať prejudiálne konanie v prípadoch, ak sa zamýšľa odchýliť od konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ." (Kotrecová, A., Števček, M. In: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 622).

NSS ČR k zodpovednosti za porušenie práva EÚ

"Je-li dle čl. 5 odst. 5 Evropské úmluvy tomu, kdo byl zajištěn v rozporu se zákonem, garantováno právo na odškodnění, pak toto právo zároveň, vzhledem k shodnému obsahu čl. 6 Listiny základních práv EU, vyplývá přímo z unijního práva. Faktickým vyloučením soudního přezkumu i za situace, kdy došlo k formálnímu ukončení zajištění, ale cizinec zůstává zajištěn dle jiného předpisu, nelze o efektivní soudní ochraně ve smyslu směrnice mluvit vůbec. K porušení zásady efektivity v případě zastavení řízení o žalobě však dochází i z důvodu faktického vyloučení možnosti požadovat náhradu škody či nemateriální újmy způsobené porušením unijního práva ze strany státu. Zrušení rozhodnutí o zajištění pro nezákonnost je dle české právní úpravy nezbytným předpokladem toho, aby se poškozený mohl domáhat náhrady škody či nemateriální újmy způsobené mu zajištěním. Neumožňuje-li § 172 odst. 6 zákona o pobytu cizinců na základě žaloby věcný přezkum zákonnosti rozhodnutí o zajištění cizince před správními soudy ani v prvním stupni řízení, v případě, že je zajištění ukončeno před rozhodnutím soudu, je toto ustanovení v rozporu s uvedenými ustanoveními práva evropské unie, potažmo evropské úmluvy. "NSS ČR, sp.zn. 10 Azs 317/2017

Eurokonformný výklad ako súčasť čl. 46

„Základné právo účastníka konania na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy zahŕňa nielen povinnosť ústavne súladnej interpretácie použitej právnej úpravy, ale v prípade prieniku s únijným právom, aj povinnosť eurokonformného výkladu.“ ÚS SR, III. ÚS 651/2016

NS ČR k režimu zodpovednosti za škodu

"Za okolností, kdy neexistuje adekvátní úprava odpovědnosti státu za porušení unijního práva na vnitrostátní úrovni, se v situaci, kdy dojde k porušení unijního práva, aplikují v souladu se zásadou přednosti podmínky odpovědnosti státu vyplývající z judikatury Soudního dvora a vnitrostátní zákon č. 82/1998 Sb. se použije pouze potud, pokud právo Evropské unie (včetně judikatury Soudního dvora), nestanoví jinak. Jinými slovy řečeno, zákon č. 82/1998 Sb. se použije tam, kde je jeho úprava souladná s úpravou unijního práva, nebo na otázky, které unijní právo neřeší, a to za předpokladu, že nijak neznemožní ani nadměrně neztíží právo jednotlivce na získání náhrady škody." NS ČR, sp. zn. 28 Cdo 2927/2010, sp. zn. 28 Cdo 599/2012

Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského

Infringement za nepredloženie prejudiciálnej otázky

Ak si dobre spomínam rešerš z čias písania rigoróznej práce (link tu, str. 48), nikdy v zásade nebolo sporné, že nepredloženie prejudiciálnej otázky vnútroštátnym súdom poslednej inštancie je porušením práva EÚ, za ktoré by Komisia teoreticky mohla iniciovať infringement konanie. Avšak z dôvodu politicky citlivej nezávislosti súdnictva to skôr nechcela robiť. Teraz bolo vydané (podľa mojich vedomostí) prvé rozhodnutie, v ktorom SDEÚ na základe žaloby Komisie konštatoval, že členský štát porušil právo EÚ tým, že jeho vnútroštátny súd poslednej inštancie v rozpore s čl. 267 ods. 3 ZFEÚ nepredložil prejudiciálnu otázku (C‑416/17). Išlo o daňovú schému, ktorá bola potenciálne v rozpore so základnými slobodami vnútorného trhu a francúzsky Conseil d'Etat napriek zjavným pochybnostiam o správnom výklade práva EÚ nepredložil prejudiciálnu otázku.

Prejudiciálna otázka a právo na zákonného sudcu

„Nepredložením prejudiciálnej otázky súdnemu dvoru dochádza k nesprávnemu obsadeniu súdu v zmysle čl. 48 ods. 1 ústavy, a teda k porušeniu základného práva na zákonného sudcu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie. Ak súd poslednej inštancie v prípade, že skúmané ustanovenie európskeho práva nemožno považovať za celkom jasné (acte clair) alebo judikatúrou súdneho dvora za objasnené v dostatočnej miere (acte éclairé), nepoloží súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku zameranú na správnu interpretáciu tohto ustanovenia, poruší základné právo strán konania na súdnu ochranu a na zákonného sudcu, resp. ich právo na spravodlivé súdne konanie.“ II. ÚS 381/2018

Aj odvolací súd môže byť súdom poslednej inštancie

ÚS ČR, II. ÚS 2504/10

ESĽP k nepredloženiu prejudiciálnej otázky SDEÚ

Zhrnutie doterajšej judikatúry: “56. As regards the second aspect of the complaint, concerning the adequacy, within the meaning of Article 6 § 1 of the Convention, of the Kúria’s reasoning with respect to a potential reference for a preliminary ruling (see paragraph 52 above), the Court reiterates that the Convention does not guarantee, as such, any right to have a case referred by a domestic court to another national or international authority for a preliminary ruling. However, the Court does not rule out the possibility that, where a preliminary reference mechanism exists, refusal by a domestic court to grant a request for such a referral may, in certain circumstances, infringe the fairness of proceedings - in particular, where the refusal proves arbitrary, that is to say where there has been a refusal even though the applicable rules allow no exception to the principle of preliminary reference or no alternative thereto, where the refusal is based on reasons other than those provided for by the rules, and where the refusal has not been duly reasoned in accordance with those rules (see Ullens de Schooten and Rezabek, cited above, § § 57-59). 57. The general principles relating to the obligation of reasoning on the national courts against whose decisions there is no remedy under national law and which decide not to refer a question on the interpretation of EU law that has been raised before them to the CJEU for a preliminary ruling, have been set out in the case of Ullens de Schooten and Rezabek (cited above, § § 56 to 62; see also, mutatis mutandis, Vergauwen and Others v. Belgium (dec.), no. 4832/04, § § 89 and 90, 10 April 2012; Dhahbi v. Italy, no. 17120/09, § 31, 8 April 2014; Wind Telecomunicazioni S.P.A. v. Italy (dec.), no. 5159/14, § 34, 8 September 2015; and Avotiņš, cited above, § 110). The gist of those principles is that the above-mentioned courts are obliged, in accordance with the Cilfit case-law (see paragraphs 39 to 41 above), to state the reasons why they have considered it unnecessary to seek a preliminary ruling; in particular, why they have found that the question is irrelevant, that the EU law provision in question has already been interpreted by the CJEU, or that the correct application of EU law is so obvious as to leave no scope for any reasonable doubt. Whilst the verification of the presence of such reasoning has to be made thoroughly, it is not for the Court to examine any errors that may have been committed by the domestic courts in interpreting or applying the relevant law. ” SOMORJAI v. HUNGARY, Application no. 60934/13

Podmienky nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím národného súdu

SDEÚ prehľadne zopakoval a potvrdil podmienky nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím národného súdu (resp. jeho porušením povinnosti predložiť prejudiciálnu otázku).

Prečítajte si tiež: Záložná zmluva a dražby

Rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v konkrétnych prípadoch

Ochrana osobných údajov podľa GDPR

Dňa 26. septembra 2024 vydal Súdny dvor EÚ (prvá komora) rozsudok v prípade (C-768/21), ktorý sa týkal právomocí dozorného orgánu pri ukladaní správnych pokút za porušenie ochrany osobných údajov podľa nariadenia GDPR (Nariadenie (EÚ) 2016/679). Strana podala žalobu po tom, čo sa zistilo porušenie ich osobných údajov, a očakávali, že dozorný orgán prijme nápravné opatrenia, vrátane uloženia pokuty prevádzkovateľovi. Dozorný orgán sa však rozhodol, že pokuta nie je nevyhnutná. Súdny dvor rozhodol, že dozorný orgán nie je povinný vždy uložiť pokutu pri porušení osobných údajov. Orgán má voľnú úvahu rozhodnúť, či je uloženie pokuty vhodné, potrebné a primerané na nápravu porušenia a zabezpečenie dodržiavania GDPR. Pokiaľ dozorný orgán dospeje k záveru, že iné opatrenia, ako napríklad varovanie alebo napomenutie, sú dostatočné na nápravu porušenia, môže sa rozhodnúť neuložiť pokutu. Rozhodnutie zdôrazňuje, že zásah musí byť primeraný v závislosti od závažnosti porušenia a jeho dopadu.

Pravidlá o znižovaní cien

V predloženom prípade sa strana obrátila na Súdny dvor s otázkou týkajúcou sa dodržiavania pravidiel o znižovaní cien. Protistrana oznámila zníženie ceny niektorých výrobkov, pričom spotrebitelia mohli byť uvedení do omylu ohľadom skutočnej výhodnosti tohto zníženia. Súdny dvor rozhodol, že článok 6a ods. 1 a 2 smernice 98/6/ES vyžaduje, aby zníženie ceny výrobku oznámené obchodníkom, či už vo forme percentuálneho zníženia alebo ako reklamný údaj zdôrazňujúci výhodnosť, bolo určované na základe „predchádzajúcej ceny“. Tento prístup zabezpečuje, že spotrebitelia dostávajú presné informácie o cenových zmenách. Obchodníci sú povinní presne uvádzať predchádzajúce ceny, aby sa zabezpečila transparentnosť vo vzťahu k spotrebiteľom.

Náhrada škody za stratu príležitosti v rámci verejného obstarávania

Dňa 6. júna 2024 Súdny dvor EÚ (piata komora) vydal rozsudok (C-547/22), ktorý sa týka náhrady škody za stratu príležitosti v rámci verejného obstarávania. Spoločnosť podala žalobu po tom, čo bola nezákonne vylúčená z verejného obstarávania. Podľa slovenského práva neexistovala možnosť náhrady škody spôsobenej stratou príležitosti získať zákazku. Spoločnosť tvrdila, že vylúčením stratili možnosť uchádzať sa o predmetnú zákazku, čo malo negatívny dopad na ich podnikanie. Súdny dvor rozhodol, že článok 2 ods. 1 písm. c) smernice 89/665/EHS, ktorý sa zaoberá postupmi preskúmavania v rámci verejného obstarávania, bráni vnútroštátnym predpisom, ktoré vylučujú možnosť, aby uchádzač získal náhradu škody za stratu príležitosti, ak bol nezákonne vylúčený z verejného obstarávania. Súdny dvor potvrdil, že uchádzači, ktorí boli nezákonne vylúčení, majú nárok na náhradu škody za stratu príležitosti získať verejnú zákazku. Toto rozhodnutie vytvára precedens, ktorý umožňuje spoločnostiam získať kompenzáciu za ekonomickú ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím verejných obstarávateľov. Rozsudok vyžaduje, aby vnútroštátne právne predpisy umožňovali uchádzačom o verejné zákazky požiadať o náhradu škody, ak boli nezákonne vylúčení.

Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel

V prípade, išlo o situáciu, kde poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel bolo uzavreté na základe nepravdivého vyhlásenia týkajúceho sa zvyčajného vodiča. Podľa vnútroštátnej právnej úpravy sa dá voči vodičovi, ktorý bol poškodený v dopravnej nehode a zároveň bol poistníkom, uplatniť neplatnosť poistnej zmluvy, ak bol pri jej uzatváraní uvedený úmyselne nepravdivý údaj. Súdny dvor rozhodol, že článok 3 prvého odseku a článok 13 ods. 1 smernice 2009/103/ES sa majú vykladať tak, že vnútroštátna právna úprava, ktorá umožňuje uplatniť neplatnosť poistnej zmluvy voči vodičovi, ktorý je zároveň poistníkom, sa bráni len v prípade, ak sa konštatuje zneužitie práva. Ak by sa umožnilo poisťovateľovi žiadať vrátenie sumy vyplatenej poškodenému na základe neplatnej poistnej zmluvy, mohlo by to neprimerane obmedziť právo poškodeného na náhradu škody, čo by bolo v rozpore so zámerom smernice. Rozhodnutie potvrdzuje ochranu práv poškodených osôb a zdôrazňuje, že zneužitie práva nesmie mať za následok neprimerané obmedzenie ich prístupnosti k náhrade škody.

Oneskorené platby v obchodných transakciách

V rozsudku z 19. septembra 2024 Súdny dvor EÚ (ôsma komora) rozhodol, že Slovenská republika nesplnila svoje povinnosti podľa smernice 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbách v obchodných transakciách. Smernica 2011/7/EÚ bola prijatá s cieľom zlepšiť platobnú disciplínu v obchodných transakciách, predovšetkým medzi podnikmi a orgánmi verejnej moci. Článok 4 ods. 4 písm. b) stanovuje maximálnu lehotu splatnosti pre verejnoprávne subjekty poskytujúce zdravotnú starostlivosť na 60 kalendárnych dní. Rozhodnutie zdôrazňuje význam dodržiavania platobných lehôt v obchodných transakciách, najmä medzi podnikmi a verejnými subjektmi. Verejnoprávne subjekty, najmä v oblasti zdravotnej starostlivosti, musia zabezpečiť, aby platby boli realizované v rámci 60 dní.

Nekalé podmienky hypotekárnych zmlúv

Prípad vznikol z hromadnej žaloby, ktorú podala španielska spotrebiteľská asociácia proti niekoľkým bankám. Žaloba sa týkala podmienok hypotekárnych zmlúv, ktoré stanovovali tzv. minimálnu úroveň úrokových sadzieb. Tieto podmienky boli považované za nekalé a netransparentné, čo viedlo k tomu, že spotrebitelia neboli schopní využiť výhody znížených úrokových sadzieb. Súdny dvor rozhodol, že článok 4 ods. 1 a článok 7 ods. 3 smernice 93/13/EHS umožňujú vnútroštátnemu súdu preskúmať transparentnosť zmluvnej podmienky v rámci hromadnej žaloby, ak ide o veľký počet zmlúv s podobnými podmienkami. To znamená, že v prípade, ak sa v zmluvách nachádzajú rovnaké alebo podobné podmienky, vnútroštátny súd môže riešiť tieto prípady kolektívne, a nie individuálne. Súd ďalej rozhodol, že pri preskúmaní transparentnosti podmienok má súd zohľadniť vnímanie priemerného spotrebiteľa, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný.

Náhrada nemajetkovej ujmy pri krádeži osobných údajov podľa GDPR

Spoločnosť podala žalobu po tom, čo ich osobné údaje uložené v obchodnej aplikácii boli ukradnuté. Vnútroštátny súd požiadal Súdny dvor EÚ o výklad článku 82 nariadenia GDPR, aby určil, či krádež osobných údajov predstavuje dostatočný dôvod na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy. Súdny dvor rozhodol, že náhrada škody podľa článku 82 ods. 1 GDPR má výlučne kompenzačnú funkciu, čo znamená, že cieľom je poskytnúť plnú náhradu za utrpenú ujmu. Sankčná povaha náhrady nie je v tomto prípade relevantná. Podľa rozhodnutia súdu nie je potrebné, aby sa pri priznávaní náhrady zohľadňovala závažnosť alebo úmyselné porušenie nariadenia GDPR. Ujma môže byť kompenzovaná aj v prípadoch menej závažných porušení. Súdny dvor tiež rozhodol, že nemajetková ujma spôsobená porušením ochrany osobných údajov nie je menej významná ako ujma na zdraví, čo znamená, že by sa nemala bagatelizovať. V prípade menej závažnej ujmy môže vnútroštátny súd rozhodnúť o minimálnej náhrade škody, ak táto náhrada plne kompenzuje dotknutú osobu za utrpenú ujmu. Súdny dvor rozhodol, že náhrada nemajetkovej ujmy za krádež osobných údajov nie je obmedzená len na prípady, keď krádež údajov vedie ku krádeži totožnosti alebo podvodu.

Ďalšie oblasti judikatúry SDEÚ

Hospodárska súťaž

Dňa 10. septembra 2024 vydal Súdny dvor Európskej únie rozsudok, ktorým potvrdil pokutu uloženú spoločnosti Google a spoločnosti Alphabet za zneužitie dominantného postavenia na trhu. Európska komisia vo svojom rozhodnutí ešte v roku 2017 nariadila spoločnosti Google, aby skončila so svojím konaním zneužívajúcim dominantné postavenie a uložila jej pokutu po zistení, že v 13tich krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru Google na stránkach pri výsledkoch vyhľadávania, konkrétne v rámci porovnania nákupov, uprednostňovala výsledky svojej vlastnej porovnávacej služby pred výsledkami komerčných služieb. Európska komisia nariadila spoločnosti Google skončiť s uvedenými postupmi porušujúcimi pravidlá hospodárskej súťaže, ktoré boli v rozpore s jej zásadami, a to najmä so zásadou nediskriminačného zaobchádzania ku konkurenčným službám. Spoločnosti Google a Alphabet predmetné rozhodnutie napadli pred Všeobecným súdom Európskej únie, pričom ten návrh z väčšej časti zamietol a pokutu potvrdil. Všeobecný súd totiž nepovažoval za preukázané, že konanie Googlu malo, aj keď len potenciálne, protisúťažné účinky na trh všeobecných vyhľadávacích služieb, a teda v tejto časti rozhodnutie Európskej komisie zrušil. Súdny dvor Európskej únie odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie Všeobecného súdu, pričom dodal, že samotné dominantné postavenie nie je problematické, kým nedôjde k jeho zneužívaniu, ktorým môže byť hospodárska súťaž ako taká obmedzená. Ďalej uviedol, že sa nemožno automaticky domnievať, že dominantný podnik zaobchádzajúci priaznivejšie so svojimi tovarmi a službami zneužíva dominantné postavenie.

Vodné hospodárstvo

1. Opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, sa má vykladať v tom zmysle, že členské štáty sú s výhradou udelenia výnimky povinné odmietnuť povolenie konkrétneho projektu, pokiaľ môže spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody alebo ohrozuje dosiahnutie dobrého stavu povrchovej vody alebo dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu takejto vody k dátumu stanovenému touto smernicou.
2. Pojem „zhoršenie stavu“ útvaru povrchovej vody uvedený v článku 4 ods. 1 písm. a) bode i) smernice 2000/60 sa má vykladať v tom zmysle, že o zhoršenie ide v …

Daňové výhody

1) Vrátenie dane priznané na základe daňového štítu je daňovou výhodou, ktorú stanovuje francúzska právna úprava a ktorá obmedzuje daňové zaťaženie daňovníka tým, že uplatňuje systém obmedzenia výšky zdanenia zaručujúci vrátenie dane zaplatenej nad rámec určitého percentuálneho podielu. Taký mechanizmus obmedzenia výšky zdanenia neovplyvňuje možnosť Francúzskej republiky zdaňovať činnosti vykonávané na jej území a navyše nebráni možnosti tohto členského štátu zdaňovať príjmy dosiahnuté v inom členskom štáte. 2) Články 49 ZFEÚ, 63 ZFEÚ a 65 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle …

Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín

Životné prostredie - Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín - Smernica 92/43 - Prísna ochrana živočíšnych druhov uvedených v prílohe IV písm. [Smernica Rady 92/43 článok 12 ods. 1 písm. b) a d), a príloha IV písm.

Voľný pohyb kapitálu

[Článok 73 B ods. 1 Zmluvy ES (teraz článok 56 ods. 1.

Hospodárska a sociálna súdržnosť

[Článok 2 ES, článok 3 ods. 1 písm. k) ES, článok 159 tretí odsek ES a článok 308 ES; nariadenie Rady č.

Európsky fond regionálneho rozvoja

(Článok 231 druhý odsek ES; nariadenie Rady č.

tags: #neplatnost #spoločnosti #pred #Súdnym #dvorom #EÚ