Neplatnosť ustanovenia zmluvy: Dôvody a dôsledky

Tento článok sa zaoberá problematikou neplatnosti ustanovení zmlúv v slovenskom právnom poriadku. Analyzuje dôvody, ktoré vedú k neplatnosti, rozlišuje medzi absolútnou a relatívnou neplatnosťou, a skúma dôsledky, ktoré z týchto druhov neplatnosti vyplývajú. Dôraz sa kladie na aplikáciu princípov dobrej viery a právnej istoty v kontexte neplatných právnych úkonov, a to aj s ohľadom na odlišnú judikatúru v Slovenskej a Českej republike.

Úvod do problematiky neplatnosti právnych úkonov

Právny úkon je základným stavebným kameňom súkromného práva. Prostredníctvom právnych úkonov subjekty práva vytvárajú, menia alebo rušia právne vzťahy. Aby však právny úkon mohol plniť svoju funkciu a vyvolať zamýšľané právne následky, musí spĺňať určité zákonom stanovené náležitosti. Ak tieto náležitosti absentujú, právny úkon môže byť postihnutý neplatnosťou.

Druhy neplatnosti právnych úkonov

Slovenský právny poriadok rozlišuje dva základné druhy neplatnosti právnych úkonov:

• Absolútna neplatnosť: Absolútne neplatný právny úkon nemá od začiatku žiadne právne následky a hľadí sa naň, akoby nikdy neexistoval. Dôsledkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu (napr. zmluvy alebo výpovede) je, že právny úkon nemá žiadne právne účinky. Ak ide napríklad o zmluvu, absolútne neplatná zmluva nikoho nezaväzuje. Treba však rozlišovať medzi absolútne neplatným právnym úkonom a relatívne neplatným právnym úkonom. Absolútne neplatný právny úkon (napr. zmluva) nemá od začiatku žiadne právne následky, hľadí sa naň akoby neexistoval. Absolútne neplatný právny úkon nemožno dodatočne schváliť a ani odstrániť vadu, ktorá spôsobuje neplatnosť (napríklad dodatkom k zmluve). Ak dôjde k plneniu na základe neplatného právneho úkonu, má druhá strana právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.

  Dôvodom absolútnej neplatnosti je najčastejšie rozpor právneho úkonu so zákonom, obchádzanie zákona alebo rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). Absolútnu neplatnosť môže namietať ktokoľvek a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti. Absolútnu neplatnosť nemožno zhojiť dodatočným schválením (ratihabíciou) a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti.

  Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky

• Relatívna neplatnosť: Právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, sa považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba), sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. Otázku relatívnej neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú.

  Relatívna neplatnosť slúži na ochranu určitého subjektu práva. Dôvodom relatívnej neplatnosti môže byť napríklad konanie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Relatívnej neplatnosti sa môže dovolať len zákonom určená osoba, a to v premlčacej dobe. Súd na relatívnu neplatnosť prihliada len na návrh dotknutej osoby.

Dôvody neplatnosti zmluvných ustanovení

Neplatnosť zmluvných ustanovení môže byť spôsobená rôznymi faktormi, ktoré možno rozdeliť do niekoľkých kategórií:

• Nedostatok vôle: Ak pri uzavieraní zmluvy absentuje slobodná a vážna vôľa jednej zo strán, zmluva môže byť neplatná. Príkladom je konanie v tiesni, pod nátlakom alebo omylom.
• Nespôsobilosť subjektu: Ak zmluvu uzavrie osoba, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony (napr. maloletý bez zastúpenia zákonným zástupcom alebo osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony), zmluva je neplatná.
• Vada formy: Ak zákon pre určitý typ zmluvy vyžaduje písomnú formu, a zmluva je uzavretá ústne, zmluva je neplatná.
• Rozpor so zákonom: Ak obsah alebo účel zmluvy odporuje zákonu, zmluva je neplatná.
• Obchádzanie zákona: Ak zmluva síce formálne neporušuje zákon, ale jej cieľom je obísť jeho účel, zmluva je neplatná.
• Rozpor s dobrými mravmi: Ak zmluva odporuje základným etickým princípom spoločnosti, zmluva je neplatná.

Dôsledky neplatnosti zmluvných ustanovení

Dôsledky neplatnosti zmluvných ustanovení závisia od toho, či ide o absolútnu alebo relatívnu neplatnosť. V prípade absolútnej neplatnosti sa na zmluvu hľadí, akoby nikdy nebola uzavretá. To znamená, že žiadna zo strán nemá právo na plnenie zo zmluvy a ak už k plneniu došlo, vzniká povinnosť vrátiť poskytnuté plnenie.

V prípade relatívnej neplatnosti zmluva platí, až kým sa oprávnená osoba nedovolá jej neplatnosti. Ak sa oprávnená osoba neplatnosti dovolá, zmluva sa stáva neplatnou od počiatku (ex tunc) a nastávajú rovnaké dôsledky ako pri absolútnej neplatnosti.

Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského

Aplikácia princípov dobrej viery a právnej istoty

V kontexte neplatnosti právnych úkonov zohrávajú dôležitú úlohu princípy dobrej viery a právnej istoty. Tieto princípy sa uplatňujú najmä v prípadoch, keď neplatnosť právneho úkonu môže mať negatívny dopad na tretie osoby, ktoré konali v dobrej viere a spoliehali sa na platnosť právneho úkonu.

Príkladom je situácia, keď osoba nadobudne nehnuteľnosť od predávajúceho, ktorý sa stal vlastníkom na základe neplatnej zmluvy. Ak nadobúdateľ konal v dobrej viere a nemal vedomosť o neplatnosti zmluvy, je otázne, či je možné spravodlivo zasiahnuť do jeho vlastníckeho práva.

V českej judikatúre sa v posledných rokoch objavili rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky, ktoré zdôrazňujú ochranu dobrej viery nadobúdateľov. Tieto rozhodnutia vychádzajú z princípu právnej istoty a z potreby chrániť legitímne očakávania osôb, ktoré konali v dobrej viere. Na druhej strane, Najvyšší súd Českej republiky v prevažnej miere tento právny názor neakceptuje.

Ústavný súd Slovenskej republiky zatiaľ odmieta prístup Ústavného súdu Českej republiky pri nadobúdaní od nevlastníka. Vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod spisovou značkou I. ÚS 50/2010 sťažovatelia namietali porušenie svojho základného práva vlastniť majetok. Boli neúspešnými odporcami v konaní o určenie vlastníckeho práva. Všeobecné súdy rozhodli v ich neprospech, nakoľko došli k názoru, že ich právny predchodca nadobudol nehnuteľnosti na základe neplatného právneho úkonu.

Príklad z judikatúry: Predkupné právo spoluvlastníkov

Príkladom aplikácie relatívnej neplatnosti v praxi je prípad porušenia predkupného práva spoluvlastníkov. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastník rozhodne previesť svoj spoluvlastnícky podiel, je povinný ho prednostne ponúknuť ostatným spoluvlastníkom. Ak túto povinnosť poruší a prevedie podiel na tretiu osobu, ostatní spoluvlastníci sa môžu dovolať relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy.

Prečítajte si tiež: Záložná zmluva a dražby

Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom z 15. mája 2008 č.k. 1 C 290/2007-96 určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ dňa 7. novembra 2005, ktorej vklad bol povolený Správou katastra vo V., je v časti o prevode spoluvlastníckych podielov k presne špecifikovaným nehnuteľnostiam neplatná a vo zvyšku návrh zamietol. Navrhovatelia 1/ až 6/ sa dovolali relatívnej neplatnosti právneho úkonu, pričom právne účinky dovolania sa neplatnosti kúpnej zmluvy nastali okamihom, keď prejav vôle navrhovateľov 1/ až 6/, obsiahnutý v návrhu na začatie konania, bol doručený odporcom 1/ a 2/. Kúpna zmluva zo 7. novembra 2005 sa tak stala neplatnou od počiatku.

tags: #neplatnosť #ustanovenia #zmluvy #dôvody