Neplatnosť uznesenia o trovách konania: Dôvody a súvislosti

Rozhodovanie o trovách konania je neoddeliteľnou súčasťou súdneho procesu. Uznesenie o trovách konania môže byť napadnuté, ak existujú závažné dôvody pre jeho neplatnosť. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty neplatnosti uznesenia o trovách konania, pričom vychádza z judikatúry slovenských súdov a relevantných právnych predpisov. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike, a to od základných princípov až po konkrétne situácie, ktoré môžu viesť k neplatnosti uznesenia.

Všeobecné princípy náhrady trov konania

V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania riadi predovšetkým zásadou úspechu v konaní podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (Občianskeho súdneho poriadku). Avšak, predpokladom použitia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu.

Civilný sporový poriadok (CSP) upravuje náhradu trov konania v prípade zastavenia konania v ustanovení § 256 ods. 1. Toto ustanovenie je z obsahového hľadiska v podstate zhodné so skorším § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť 30. júna 2016. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, možno žalovanému uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne.

Dôvody neplatnosti uznesenia o trovách konania

Arbitrárne a neodôvodnené rozhodnutie

Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane zdôraznil, že arbitrárne a neodôvodnené rozhodnutie súdu o nepriznaní trov konania predstavuje porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. Ak odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje žiadne skutočnosti umožňujúce preskúmať závery súdu, je potrebné takéto rozhodnutie považovať za formálny výkon práva na súdnu ochranu.

Porušenie procesných práv účastníka konania

Účastník občianskeho súdneho konania má legitímne právo očakávať, že súd rozhodujúci v jeho veci pozná právo (iura novit curia) a rozhodne podľa práva. Nerešpektovanie zákonného zákazu zastavenia odvolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za odvolanie krajským súdom, ako aj Najvyšším súdom Slovenskej republiky síce spočíva v rovine porušenia podstatného práva, avšak v prípade sťažovateľky viedlo zároveň k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv.

Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky

Ak všeobecný súd v občianskom súdnom konaní navrhovateľovi nariadi, aby sa vyjadril k odvolaniu odporcu, a tento mu požadované vyjadrenie predloží, ide o súčasť prípravy rozhodnutia vo veci a tento úkon je všeobecný súd povinný zohľadniť pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania. Pokiaľ najvyšší súd v odôvodnení uznesenia len konštatoval, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože odvolacie konanie bolo zastavené, ale nevychádzal z uvedených zásad a úkonov, ktoré boli účastníkmi, resp. ich právnymi zástupcami v konaní vykonané, nemožno takéto odôvodnenie považovať za dostatočné.

Nesprávne posúdenie miery úspechu v konaní

Ústavný súd už vyslovil, že pomer úspechu strán vo veci podľa § 255 CSP so záverom, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, nemožno zdôvodniť všeobecnými východiskami, podľa ktorých strany mali vo veci nešpecifikovaný čiastočný úspech, ich podiely na spoločnom majetku sú rovnaké, spor neskončil podľa predstáv ani jednej strany a vyporiadanie bolo v záujme oboch strán. Takáto argumentácia je mimo rámca zákonnej úpravy § 255 CSP, keďže nevyjadruje pomer úspechu strán vo veci, a preto je porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Pokiaľ všeobecný súd posúdi právo na náhradu trov konania čiastočne úspešného účastníka podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, hoci rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu (§ 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku), natoľko sa odchýli od znenia uvedených ustanovení, že tým zásadne poprie ich účel a význam. Jeho rozhodnutie o náhrade trov konania je potom arbitrárne a znamená porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Nedostatky v postupe súdu pri rozhodovaní o trovách

Pri meritórnych rozhodnutiach v občianskom súdnom konaní, ktoré sa nevyhlasujú, a teda účastník konania objektívne nemá možnosť dozvedieť sa o skutočnosti zakladajúcej plynutie lehoty na vyčíslenie prisúdených trov konania, je povinnosťou konajúceho súdu vyzvať účastníka konania, ktorý má právo na náhradu trov konania, na vyčíslenie prisúdených trov. Len takýmto postupom možno zabezpečiť v procesnej fáze rozhodovania o náhrade trov konania rovnosť účastníkov konania, v ktorom sa meritórne rozhodnutie vyhlasuje, a účastníkov konania, v ktorom sa rozhodnutie vo veci nevyhlasuje.

Ak súd má v úmysle použiť moderačné právo podľa § 257 CSP alebo ak ho niektorá zo strán navrhne, musí súd umožniť protistrane, aby sa k tomu vyjadrila (k zámeru aj k dôkazom). Nie je možné, aby súd dospel k vnútornému presvedčeniu, že je potrebné aplikovať ustanovenie § 257 a strane, ktorá by inak trovy získala, to neoznámil a táto by sa to dozvedela až z rozhodnutia. Súd v prípade použitia ustanovenia § 257 je povinný „vytvoriť procesný priestor“ umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia.

Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského

Nesprávne určenie tarifnej hodnoty

Za tarifnú hodnotu v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov sa považuje výška peňažného plnenia, ktorého sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby. Rozhodujúcim momentom pre určenie tarifnej hodnoty je teda hodnota v okamihu začatia poskytovania právnej služby, a nie hodnota predmetu poskytnutia právnej služby v čase (dobe) vykonania každého jednotlivého úkonu právnej služby.

V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je potrebné určiť základnú sadzbu tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, vychádzajúc z toho, že ide o neoceniteľný predmet konania.

Nedostatočné vyčíslenie trov konania

Princípu spravodlivosti sa prieči, aby v dôsledku procesnej aktivity sporovej strany, ktorá sa sťažnosťou podľa § 239 a nasledujúcich CSP domáha nápravy rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, bola dodatočne na základe podania učineného až v rámci konania o takto podanej sťažnosti priznaná protistrane náhrada trov konania, ktorých výšku táto protistrana opomenula preukázať a náležite vyčísliť pred rozhodovaním vyššieho súdneho úradníka podľa § 262 ods. 2 CSP, a to za stavu, keď okolnosti veci neindikujú, že by protistrane vo včasnom preukázaní a vyčíslení trov bránila objektívna prekážka.

Zavinenie na zastavení konania

Pri zastavení konania je potom na vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či niektorý z účastníkov konania (a pokiaľ áno, ktorý z nich) z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil, resp. či návrh bol vzatý späť pre správanie odporcu, ako to bolo aj v danej veci, keď žalovaný po podaní žaloby uznal nárok sťažovateľa a uspokojil ho. To znamená, že § 146 ods. 1 písm. c) OSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, možno aplikovať len v prípade, ak neexistujú dôvody (resp. výnimky) na priznanie náhrady trov konania.

Otázku zavinenia na zastavení konania vo fáze rozhodovania o náhrade trov konania v prípade, ak žalobca vezme žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu straty naliehavého právneho záujmu na určení žalovaného práva, pretože protestom prokurátora bolo zrušené rozhodnutie o vklade vlastníckeho práva a dôvod žaloby odpadol, v podstate nemožno pričítať žiadnej zo strán konania, nakoľko k späťvzatiu žaloby viedli žalobcu objektívne dôvody, na ktoré nemal dosah ako žalobca tak ani žalovaný. Ak teda zastavenie konania procesne nezavinila žiadna zo strán konania, prichádza do úvahy postup podľa § 257 CSP.

Prečítajte si tiež: Záložná zmluva a dražby

Dôvody hodné osobitného zreteľa

Ustanovenie § 257 CSP umožňuje súdu nepriznať náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Skutočnosť, že pri spracovaní ROEP došlo k hrubej chybe nezavinenej stranami sporu, možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo strán podľa § 257 CSP. Taktiež za dôvod hodný osobitného zreteľa možno považovať nepriaznivú sociálnu situáciu žalovaných (nízky príjem žalovaných).

Špecifické situácie a rozhodnutia súdov

Náhrada trov právneho zastúpenia

Pri spoločnom právnom zastúpení dvoch osôb jedným advokátom sa základná sadzba tarifnej odmeny za každý úkon právnej služby u obidvoch z nich zníži o 50 %.

Trovy konania a dôkazné bremeno

Každý jednotlivý úkon právnej služby musí byť pri rozhodovaní o sume priznanej náhrady posudzovaný samostatne so zreteľom na to, či išlo o odôvodnený a účelne vynaložený výdavok, ktorý strane sporu vznikol v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Dôkazné bremeno v časti preukázania trov vzniknutých v príslušnom konaní leží na príslušnej strane v spore.

Trovy znaleckého dokazovania

Skutočnosť, že nebol zložený preddavok na trovy znaleckého dokazovania, automaticky neznamená, že trovy znaleckého dokazovania znáša štát. Strany musia v súvislosti so znaleckým dokazovaním zohľadniť, že štát vo všeobecnosti neznáša trovy dôkazu vrátane trov znaleckého dokazovania.

Rozhodovanie o trovách odvolacieho konania

Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách odvolacieho konania v prípade, ak je odvolanie odmietnuté. Samotné ustanovenie § 396 ods. 1 CSP odkazuje na použitie ustanovení o trovách konania pred súdom prvej inštancie. Je preto potrebné rozhodnúť o trovách odvolacieho konania podľa analogického použitia ustanovenia § 256 ods. 1 CSP.

Procesné prostriedky nápravy

Zrušenie formálne právoplatného uznesenia súdu prvej inštancie o priznanej výške náhrady trov konania cez dovolanie generálneho prokurátora ako jediný možný prostriedok nápravy, ktorý má strana k dispozícii, prevažuje nad jeho „nedotknuteľnosťou“ z dôvodu jeho záväznosti a nezmeniteľnosti, pokiaľ cieľom zrušenia právoplatného uznesenia súdu prvej inštancie je odstrániť závažnú, resp. hrubú procesnú vadu konania, ktorá vyústila do porušenia práva žalobcu na spravodlivý proces, ako aj napraviť zrejmú nesprávnosť uznesenia (napríklad ak súd prvej inštancie opomenul rozhodnúť o súdnom poplatku).

tags: #neplatnosť #uznesenia #o #trovách #konania #dôvody