Neplatnosť záväzkov nekalej obchodnej praktiky

Prijatie zákona č. 160/2015 Z.z. (čl. 3) si vyžaduje znalosť právnej úpravy a judikatúry orgánov Európskej únie (Spoločenstva). Pre právnu úpravu vo vnútroštátnej právnej úprave je typická jej roztrieštenosť vo viacerých právnych úpravách. Pre právnu úpravu spoločenstva je typické, že právna úprava je prevažne obsiahnutá vo forme „Smerníc“, ktoré pre svoju účinnosť vyžadujú transpozíciu do vnútroštátnej právnej úpravy. Samotné smernice (na rozdiel od nariadení, ktoré sú priamo účinné) totiž zaväzujú štáty spoločenstva iba čo do účelu sledovaného príslušnou smernicou.

Právna úprava a jej roztrieštenosť

Pre právnu úpravu Spoločenstva (vydanú v​o forme smerníc) je mimoriadne významné znenie ustanovenia čl. 3 ods. 1 zákona č. Z porovnania vnútroštátnej právnej úpravy a právnej úpravy spoločenstva je však zrejmé, že uvedené úpravy vždy pojmovo nekorešpondujú. Vymedzenie niektorých pojmov nie je však významné iba z hľadiska naplnenia hmotnoprávnych práv a povinností, ale má svoj význam pre posúdenie procesných dôsledkov. Pre správnosť posúdenia procesných dôsledkov bude predovšetkým významná procesná právna úprava. Takou je ustanovenie § 290 zákona č. 160/2015 Z.z.

Uvedené hmotnoprávne pojmy sú predmetom právnej úpravy nielen v Občianskom zákonníku (zákon č. 40/1964 Zb.). Podľa § 52 ods. 3 OZ: „Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti“ a podľa ods. 4 „Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“ Spoločným znakom týchto osôb je, že v prípade dodávateľa ide o osobu, ktorá uzatvára zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti v záujme fyzickej osoby, ktorej prospech so zmluvy nie je predmetom podnikateľskej činnosti tejto fyzickej osoby.

Uvedené rozlíšenie je charakteristické pre postavenie osoby dodávateľa - spotrebiteľa, aj v prípade osobitných právnych úprav, v ktorých sú tieto osoby často označované inak (napr. kupujúci, predávajúci, veriteľ). Uvedená charakteristika týchto osôb je preto zrejmá napr. aj zo zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - § 2), zákon č. 129/2010 Z.z. Okrem uvedeného, aby išlo o spotrebiteľský vzťah, a to aj pre procesné dôsledky, je významné aj to, že daný vzťah bol založený zmluvou.

Vo všeobecnosti pod zmluvou rozumieme: „Z hľadiska právnej teórie považujeme právnu skutočnosť, ktorá pozostáva z dvoch alebo viacerých jednostranných právnych úkonov, pri ktorých dochádza k ich stretu, pričom k uzavretiu zmluvy dochádza okamihom, keď dôjde k stretu návrhu na uzavretie zmluvy a k jeho prijatiu. Právna úprava spoločenstva, ale aj vnútroštátna právna úprava obsahuje aj ďalšie právne úpravy, pre ktoré sú charakteristické črty pre jednotlivé zmluvné vzťahy, často závislé nielen od charakteru daného zmluvného vzťahu, ale aj od spôsobu jeho uzavretia. Aplikácia týchto osobitných právnych úprav bude totiž prichádzať do úvahy iba za splnenie predpokladov uvedených v týchto osobitných právnych úpravách. K tomu pozri napr. Zákon č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov; Zákon č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku; Zákon č. 161/2011 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb ces¬tovného ruchu; Zákon č.

Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky

Procesná právna úprava v spotrebiteľských sporoch

Procesná právna úprava, významná pre prejednanie spotrebiteľských sporov je obsiahnutá v ustanoveniach zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Tento zákon obsahuje viacero ustanovení upravujúcich špecifiká súdneho konania vo veciach spotrebiteľských sporoch. Ide pritom o právnu úpravu, ktorá okrem osobitného spôsobu zapisovania do samostatných registrov má určité odchýlky zamerané na zvýšenú ochranu spotrebiteľa. Osobitná právna úprava v spotrebiteľských sporoch znamená, že všeobecnú právnu úpravu Civilného sporového poriadku je možné aplikovať iba vtedy, ak osobitné ustanovenia zákona neustanovujú inak (§ 290). Okrem uvedenej právnej úpravy však zákon obsahuje aj ďalšie ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských sporov.

Osobitná právna úprava spotrebiteľských sporov v zákone č. 160/2015 Z.z.:

• Spotrebiteľ sa môže dať v spotrebiteľskom spore zastupovať právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa.
• Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
• Spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

Osobitné ustanovenia o pojednávaní:

• Súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
• Na konanie sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak ďalej nie je ustanovené inak.
• Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré neboli navrhnuté, ak je to nevyhnutné na rozhodnutie vo veci.
• Súd vo veci samej rozhoduje rozsudkom.

Právna úprava v iných ustanoveniach zákona č.

• Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
• Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jec) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Hmotnoprávna právna úprava: Uvedená procesná právna úprava upravuje procesný postup súdu pri prejednaní súdnych sporov spotrebiteľov, pričom nie je úlohou robiť výklad hmotnoprávnych ustanovení právnej úpravy, nie je možné sa vyhnúť ani ich znalosti. Preto uvádzame aspoň niektoré ustanovenia, ktoré v porovnaní so všeobecnou právnou úpravou majú určité odlišnosti.

Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského

Osobitná hmotnoprávna právna úprava spotrebiteľských zmlúv v zákone č. 40/1964 Zb.

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

(1) Ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.

(2) Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv.

Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Prečítajte si tiež: Záložná zmluva a dražby

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré:

• má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
• dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
• vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
• vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
• umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
• umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
• oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
• prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
• umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
• určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
• požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
• obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
• v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
• spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,
• oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
• obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
• umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom,
• požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
• požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa,
• požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
• požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie,
• požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky tretej osobe.

(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

(6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

(7) Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné.

(8) Ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak spotrebiteľ výslovne o takéto plnenie nepožiadal. Ak dodávateľ nepreukáže opak, považuje sa opakujúce sa plnenie vždy za nevyžiadané.

(9) Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

(10) Ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.

(11) Dodávateľ nesmie sám alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať, vyžadovať, dojednávať, uzavierať, alebo sprostredkovať uzavretie zmluvy, ktorá súvisí so spotrebiteľskou zmluvou a ktorej predmetom je čo i len sčasti plnenie, ktoré je dodávateľ povinný podľa zákona alebo v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti poskytovať spotrebiteľovi aj bez takejto zmluvy.

(12) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

(13) Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, podľa ktorých si dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu jednostranne a bez poskytnutia výpovednej lehoty vypovedať túto zmluvu, sa nepovažujú za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. g), ak ide o vážny objektívny dôvod, ktorý dodávateľ nezapríčinil, nemohol predvídať ani odvrátiť a ktorý dodávateľovi bráni v plnení tejto zmluvy, pričom dodávateľ sa v tejto zmluve zaviazal, že o vypovedaní a dôvode vypovedania tejto zmluvy bez zbytočného odkladu písomne informuje spotrebiteľa.

(14) Ustanovenia odseku 4 písm. g) a i) o neprijateľných podmienkach sa nepoužijú na spotrebiteľskú zmluvu, ktorej predmetom je:

• obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami, kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré dodávateľ nemá vplyv,
• nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodné peňažné príkazy vystavené v cudzej mene.

(15) Za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. i) sa nepovažuje podmienka, podľa ktorej sia) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu bez oznámenia zmeniť úrokovú sadzbu aleb…

Nález Ústavného súdu a novela Občianskeho zákonníka

V reakcii na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) PL. ÚS 11/2016, ktorým bol potvrdený princíp rovnosti ako základné ústavné kritérium pre posudzovanie zákonných obmedzení v prístupe k právu na súdnu ochranu, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predložilo do pripomienkového konania návrh novely Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté.

Z dôvodovej správy vyplýva, že predkladateľ touto úpravou:

• reaguje na vyššie označený nález ústavného súdu,
• usiluje o zákonnú konverziu premlčaných dlhov na tzv. naturálne obligácie,
• vylučuje všetky zabezpečovanie inštitúty upravené v § 544 a nasl.

Podstatou úpravy je tak faktické nahradenie premlčania preklúziou, resp. „prekluzívnym premlčaním“ (PL. Bezprostredným právnym účinkom posudzovanej úpravy je vyňatie spotrebiteľských zmlúv zo všeobecného režimu uplatňovania záväzkových práv, vrátane ich zabezpečenia, a zavedenie osobitného režimu pre uplatňovanie práv, založených spotrebiteľskou zmluvou. Definičnou podstatou tohto osobitného režimu je faktické vyňatie možnosti veriteľa uplatniť premlčané právo z jeho výlučnej dispozičnej sféry a jej „presun“ do dispozičnej sféry dlžníka, čím dochádza k faktickému zániku majetkových práv veriteľa.

Inými slovami, dobrovoľné splnenie premlčaného dlhu dlžníkom by sa v prípade absencie konania na strane veriteľa, ktoré by bolo možné považovať za vymáhanie, nepovažovalo za plnenie bez právneho dôvodu a na strane veriteľa by ani nezakladalo riziko bezdôvodného obohatenia, veriteľ však stráca možnosť premlčané právo právne relevantným spôsobom uplatniť na základe vlastného prejavu vôle. Nerovnosť medzi veriteľmi zo spotrebiteľských zmlúv a ostatnými veriteľmi je zrejmá a nesporná. Veritelia zo spotrebiteľských zmlúv totiž podliehajú zákazu „vymáhať a zabezpečiť“, čím pravdepodobnosť uspokojenia ich pohľadávok sa nedôvodne stáva nižšou akou je pri pohľadávkach ostatných veriteľov. Na zavedenie takejto dvojkoľajnosti pritom neexistuje jednak žiadne opodstatnenie a súčasne ani toto zhoršenie postavenia veriteľov zo spotrebiteľských zmlúv z pôvodnej hrozby vznesenia námietky premlčania na faktickú preklúziu, im nie je ani nijako inak kompenzované, napr. aspoň predĺžením premlčacej doby v prípadoch tzv.

V rovnakom rozsahu a z rovnakých dôvodov je zrejmá a nesporná aj nerovnosť medzi dlžníkmi zo spotrebiteľských zmlúv a ostatnými dlžníkmi. Dlžník podľa súčasnej právnej úpravy môže právne relevantným spôsobom uplatniť premlčanie len pri kumulatívnom splnení troch podmienok a to i) uplynutie zákonom stanovej doby, ii) kvalifikovaná námietka a iii) vznesenie kvalifikovanej námietka u subjektu, u ktorého podanie takejto námietky po uplynutí určitej doby právo spája s právnymi následkami premlčania. Okrem toho tu absentuje aj akákoľvek legitimita navrhovanej úpravy, keďže okrem iného by spôsobila aj to, že dlžník (povedzme banka) bude v inom - lepšom postavení voči veriteľovi-spotrebiteľovi ako voči veriteľovi-dodávateľovi, čím dochádza k úplnému popretiu konceptu ochrany spotrebiteľa ako tzv.

Napriek tvrdeniu predkladateľa z dôvodovej správy („Navrhovaná právna úprava sa z dôvodu predchádzania prípadnej nerovnosti vzťahuje na obe strany spotrebiteľského vzťahu, na spotrebiteľa aj na dodávateľa.“) sa však nerovnaké postavenie dotýka aj účastníkov toho istého právneho vzťahu. Podľa § 7 zákona o ochrane spotrebiteľa, sú nekalé obchodné praktiky zakázané pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie (ods. 1), pričom obchodná praktika sa považuje za nekalú v prípade, ak je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti (ods. 2, písm. a)), alebo podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa (ods. 2, písm. b)), pričom tieto praktiky sú zakázané aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy (ods. 5). Ak by prípadné úsilie veriteľov-dodávateľov vymôcť či dosiahnuť zmenu alebo nahradenie premlčaného práva bolo hodnotené ako nekalá obchodná praktika, zatiaľ čo totožné úsilie veriteľov-spotrebiteľov sa s totožným alebo podobným následkom z povahy veci nemá ako spájať, šlo by o zásadne neproporcionálny prvok.

Princíp rovnosti a ústavná ochrana

Podľa čl. 12 ústavy, ľudia sa rodia rovní v dôstojnosti i v právach (ods. 1). Základné práva a slobody sa zaručujú všetkým bez ohľadu na (…) iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať (ods. 2). Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody (ods. Podľa čl. 46 ods. Podľa čl. 47 ods. Podľa čl. 20 ods.

Nerovnosť spočíva buď v nerovnakej úprave totožných, resp. analogických právnych situácii alebo v rovnakej úprave rozdielnych právnych situácií. Nerovnosť nie je v apriórnom rozpore so zákazom diskriminácie, pretože je možné ju opodstatniť v prípade, ak spĺňa parametre proporcionality. S istým zjednodušením možno povedať, že proporcionálnou je odchýlka od princípu vtedy, ak sa ňou sleduje legitímny cieľ a tento cieľ sa realizuje prostriedkami, primeranými jeho závažnosti. Podľa ústavného súdu, „z pohľadu rovnosti síce nevyplýva požiadavka všeobecnej rovnosti každého s každým, vyplýva z nej však požiadavka, aby právo bezdôvodne nezvýhodňovalo ani neznevýhodňovalo jedných pred druhými. Ústavný poriadok teda pripúšťa aj zákonom založenú nerovnosť, pokiaľ sú na to ústavne akceptovateľné dôvody“ (PL. ÚS 8/2014, s. 25).

Ďalej, „(…) princíp rovnosti je porušený vždy vtedy, ak sa s jednou skupinou adresátov právnych noriem v porovnaní s inou skupinou zaobchádza inak, hoci medzi oboma skupinami nie sú rozdiely takého druhu a takej závažnosti, že odôvodňujú nerovnaké zaobchádzanie; porušením princípu rovnosti však nie je to, ak sa preukáže, že s nerovnakými skupinami subjektov sa nakladá rozdielne.“ (PL. ÚS 12/2014, s. Priamou diskrimináciou je podľa ústavného súdu „právna úprava určujúca, že s určitou skupinou osôb sa zaobchádza v porovnateľnej situácii menej výhodným spôsobom ako s inou skupinou osôb, ak sa tak deje na základe tzv. kvalifikovaného kritéria.“ (PL. ÚS 13/2012, bod 133)

Pri skúmaní namietanej nerovnosti ústavný súd posudzuje, či:

• sa táto vzťahuje na prístup k niektorému zo základných práv a slobôd,
• rozlišovanie sa opiera o niektoré z kritérií uvedených v čl. 12 ods. 1 ústavy alebo iný nelegitímny dôvod,
• rozlišovanie spôsobuje dotknutej skupine osôb ujmu, a
• nerovnosť nemožno ospravedlniť, pretože buď chýba legitímny dôvod alebo ide neproporcionálny zásah (mutatis mutandis, PL.

tags: #neplatnosť #záväzkov #nekalej #obchodnej #praktiky