Neplatnosť Zmluvy o Predaji Časti Podniku: Dôvody a Kontext

Prevody obchodných podielov spoločností sa stali bežnou súčasťou podnikateľského prostredia. Naša právna úprava pamätá na situácie, kedy podnikatelia predávajú svoje podniky, a umožňuje uzatvoriť zmluvu o predaji podniku. Právna úprava predaja podniku je obsiahnutá primárne v ustanoveniach zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj len „ObZ“) a to konkrétne ustanovenia §476 a nasledovné. Subsidiárne sa potom na takýto právny úkon použijú i ustanovenia ďalších právnych predpisov, predovšetkým, ale nie len ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb.

Definícia Podniku

V súvislosti s predajom podniku je dôležité objasniť si samotný pojem podnik. Tento má i svoju legálnu definíciu obsiahnutú v ustanovení §5 ObZ v zmysle ktorého „podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.“ Za podnik tak možno v zmysle uvedenej zákonnej definície považovať všetko, čo podnikateľ vlastní, čo mu slúži na prevádzkovanie podniku alebo na toto prevádzkovanie slúžiť má a to bez ohľadu na formu týchto zložiek.

Zmyslom existencie právnej úpravy zmluvy o predaji podniku je možnosť kontinuálnej prevádzky podniku bez ohľadu na osobu vlastníka podniku a to tak, aby zmenou vlastníka podniku neprišlo k narušeniu tejto prevádzky ale naopak, bolo možné pokračovať ďalej v činnosti podniku.

Subjekty Zmluvy o Predaji Podniku

Pri predaji podniku prichádza k právnemu úkonu medzi zmluvnými stranami, ktoré zákon označuje ako predávajúci a kupujúci. Predávajúcim musí logicky byť podnikateľ, keďže z definície podniku vyplýva, že ide o veci patriace podnikateľovi. Právna forma a povaha predávajúceho nie je rozhodujúca, teda predávajúcim môže byť právnická ako aj fyzická osoba. I pokiaľ je predávajúcim právnická osoba, samotným predajom podniku neprichádza k jej zániku a tento predaj nemá vplyv na jej právnu subjektivitu. Na druhej strane predaj podniku môže predchádzať likvidácií, i keď v zmysle ustanovenia §488 ods. 2 ObZ „právnická osoba, ktorá predala podnik tvoriaci jej imanie, môže ukončiť svoju likvidáciu a byť vymazaná z obchodného registra až po uplynutí jedného roka po tomto predaji, ak sa v tejto dobe nezačalo súdne konanie (pozn.

Náležitosti Zmluvy o Predaji Podniku

Pokiaľ ide o samotnú zmluvu o predaji podniku jej podstatnými náležitosťami, bez ktorých nemožno túto zmluvu platne uzatvoriť sú v zmysle ustanovenia §476 ods. 1 ObZ (i) záväzok predávajúceho previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, (ii) záväzok kupujúceho prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a (iii) záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu.

Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky

Zmluva o predaji podniku musí byť uzatvorená v písomnej forme a podpisy zmluvných strán musia byť úradne osvedčené.

Právna úprava zmluvy o predaji podniku má prevažne kogentný charakter, teda od úpravy obsiahnutej v zákone sa nemožno odchýliť alebo takéto ustanovenia vylúčiť a to ani dohodou zmluvných strán. Ide napríklad o úpravu prechodu práv a záväzkov, pohľadávok (§477 ObZ), možnosti veriteľa domáhať sa, že prevod podniku je voči nemu neúčinný (§478 ObZ), obmedzenie možnosti prechodu práv vyplývajúcich z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva (§479 ods. 2 ObZ), prechod práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov (§480 ObZ), používanie obchodného mena pôvodného vlastníka podniku (§481 ObZ), okamih prechodu vlastníckeho práva k veciam tvoriacim podnik (§483 ods.

Zmluvou o predaji podniku sa neprevádza vlastnícke právo k jednotlivým zložkám podniku, ale prevádza sa podnik en block ako celok. Problematické sa môže javiť zmluvné vymedzenie prevádzaného podniku a jeho jednotlivých zložiek, predovšetkým v kontexte právnej istoty zmluvných strán. V komentári k ustanoveniu §476 ObZ (Oľga Ovečková a kolektív, Obchodný zákonník - komentár 2, Iura Edition, 2008, ISBN 978-80-8078-205-4, str. 357) sa uvádza, že „v praxi prevláda názor, že veci, práva a iné majetkové hodnoty slúžiace na prevádzkovanie podniku a s podnikom súvisiace záväzky netreba v zmluve o predaji podniku individualizovať a že stačí len dostatočne určito označiť predávaný podnik. Podľa tohto názoru konkrétna špecifikácia vecí, práv a iných majetkových hodnôt slúžiacich na prevádzkovanie podniku prechádzajúcich na kupujúceho nie je podmienkou platnosti zmluvy o predaji podniku. Je zrejmé, že časť položiek tvoriacich podnik v čase uzavierania zmluvy ani nemožno individuálne určiť (vstupné suroviny, tovar a pod.). V záujme právnej istoty účastníkov zmluvy sa však odporúča, aby bol predmet predaja v zmluve o predaji podniku dostatočne určito vymedzený. Špecifikácia vecí, práv a iných majetkových hodnôt slúžiacich na prevádzkovanie podniku je obvykle prílohou zmluvy. Odporúča sa, aby aj tieto prílohy boli signované účastníkmi zmluvy. Podľa okolností prípadu možno na tieto účely použiť aj podklady účtovníctva, prípadne sa na ne odvolať.“

Naproti uvedenému treba povedať, že súčasťou podniku môžu byť aj nehnuteľné veci, u ktorých prichádza k nadobudnutiu vlastníckeho práva až povolením vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Nakoľko zmluvou o predaji podniku prichádza k prevodu celého podniku, vrátane nehnuteľností, nie je potrebné uzatvárať osobitnú kúpnu zmluvu, predmetom ktorej by takéto prípadné nehnuteľnosti boli, ale vlastnícke právo k nim bude prevedené na základe zmluvy o predaji podniku, ktorá potom musí obsahovať náležitosti vyžadované právnym poriadkom pre zmluvy o prevode nehnuteľností a prejavy účastníkov musia byť na tej istej listine (§46 ods.

Kúpna cena za predaj podniku môže byť určená dohodou zmluvných strán a platí pri určovaní jej výšky platí zmluvná sloboda, obmedzujúcim prvkom sú len zásady poctivého obchodného styku a prípadné obmedzenia vyplývajúce z daňového práva.

Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského

V zmysle ustanovení §483 - 485 ObZ „ku dňu účinnosti zmluvy je povinný predávajúci odovzdať a kupujúci prevziať veci zahrnuté do predaja. O prevzatí sa spíše zápisnica podpísaná oboma stranami. Prevzatím vecí prechádza nebezpečenstvo škody na týchto veciach z predávajúceho na kupujúceho. Vlastnícke právo k veciam, ktoré sú zahrnuté do predaja, prechádza z predávajúceho na kupujúceho účinnosťou zmluvy. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prechádza vkladom do katastra nehnuteľností. Predávajúci je povinný najneskôr v zápisnici o prevzatí upozorniť kupujúceho na všetky vady prevádzaných vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, o ktorých vie alebo musí vedieť, inak zodpovedá za škody, ktorým bolo možné týmto upozornením zabrániť. V zápisnici o prevzatí vecí sa uvedú chýbajúce veci a vadné veci. Za chýbajúce sa považujú veci, ktoré predávajúci neodovzdal kupujúcemu, hoci tieto veci podľa účtovnej evidencie a zmluvy majú byť súčasťou imania predávaného podniku. V zmysle ustanovenia §488 ods.

V zmysle ustanovenia §477 ObZ „na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje. (ods. 1) Prechod pohľadávok sa inak spravuje ustanoveniami o postúpení pohľadávok. (ods. 2) Na prechod záväzku sa nevyžaduje súhlas veriteľa, predávajúci však ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim. (ods. 3) Kupujúci je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť veriteľom prevzatie záväzkov a predávajúci dlžníkom prechod pohľadávok na kupujúceho.(ods.

Citované ustanovenie patrí v zmysle vyššie uvedeného ku kogentným ustanoveniam právneho poriadku, nemožno sa teda od neho odchýliť dohodou zmluvných strán a rovnako sa zmluvné strany nemôžu dohodnúť, že táto úprava sa vylúči. Podľa komentára k ustanoveniu §477 ods. 1 ObZ (Oľga Ovečková a kolektív, Obchodný zákonník - komentár 2, Iura Edition, 2008, ISBN 978-80-8078-205-4, str. 361) „dňom účinnosti zmluvy o predaji podniku na kupujúceho prechádzajú zo zákona všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje, bez ohľadu na právny dôvod ich vzniku (napr. zo zmluvy, zo zákona, z protiprávneho úkonu a pod.), ich obsah, splatnosť atď.. Predovšetkým ide o prechod vlastníckeho práva k veciam, ktoré patria predávajúcemu a slúžia na prevádzkovanie podniku, ďalej o prechod všetkých ďalších práv, majetkových hodnôt a záväzkov, ktoré súvisia s podnikom. V týchto vzťahoch kupujúci na základe zmluvy o predaji podniku zo zákona vstupuje do postavenia, ktoré mal predávajúci, bez ďalších písomných dohôd, pričom súhlas veriteľa s prechodom záväzku sa na rozdiel od úpravy prevzatia dlhu (§531 ods. 1 OZ) nevyžaduje.“

Komentár ďalej uvádza, že „na kupujúceho napriek ustanoveniu §812 OZ prechádzajú aj všetky práva a povinnosti z poistných zmlúv. Kupujúci v celom rozsahu vstupuje do práv a povinností predávajúceho z nájomných zmlúv. K zmene nájomcu z predávajúceho na kupujúceho sa v tomto prípade nevyžaduje súhlas prenajímateľa. V zmysle §476 ods. 1 ObZ na kupujúceho prechádzajú len tie práva a záväzky, ktoré súvisia s predávaným podnikom. Preto na kupujúceho neprechádzajú napríklad práva predávajúceho voči jeho akcionárom ktoré zostávajú predávajúcemu aj po predaji podniku. Na predávajúceho neprechádzajú ani záväzky predávajúceho, ktoré nesúvisia s predávaným podnikom, napríklad povinnosť vyplatiť akcionárom dividendu povinnosť vymeniť dlhopis za akciu a pod., a teda tieto záväzky rovnako zostávajú predávajúcemu aj po predaji podniku. I keď sa prechod práv a záväzkov pri predaji podniku môže javiť na prvý pohľad ako absolútny, treba poukázať na skutočnosť, že tento sa týka len práv a záväzkov, ktoré majú súkromnoprávny charakter, teda práv a záväzkov napríklad z obchodných vzťahov. Oproti tomu práva a záväzky z verejnoprávnym rozmerom nie sú predajom podniku dotknuté a tieto ostávajú pôvodnému vlastníkovi podniku. Kupujúci teda napríklad kúpou podniku nezískava automaticky živnostenské oprávnenie, registráciu k dani z pridanej hodnoty, či rôzne licencie, ale tieto si musí nanovo obstarať pri splnení zákonných podmienok. Rovnako sa zákonný prechod záväzkov netýka ani s verejnoprávnym prvkom ako sú dane, clá, odvody, sankcie, ktoré ostávajú predávajúcemu, pričom uvedený právny názor je potvrdený i závermi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, prezentovanými v rozsudku sp. zn.

Pomerne výhodne sa môže javiť osobitná úprava týkajúca sa prechodu záväzkov bez súhlasu veriteľa, čo ako už bolo spomenuté je odlišná úprava od všeobecnej úpravy prevzatia dlhu obsiahnutej v príslušných ustanoveniach OZ. Táto na prvý pohľad benevolentná úprava je vykompenzovaná zákonným ručením predávajúceho za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim. Postavenie veriteľov, u pohľadávok ktorých prichádza prechodom záväzkov pri predaji podniku k zmene v osobe dlžníka nie je zhoršené, i keď pravda otázna je vymožiteľnosť pohľadávky od ručiteľa, ktorý de facto predal svoj podnik a s výnimkou zaplatenej kúpnej ceny z tento už nemusí disponovať žiadnym ďalším majetkom, osobitne keď kúpna cena za podnik môže byť dohodnutá i v nižšej výške než je „reálna“ cena podniku. Najmä v prípade prevodu len časti podniku alebo v prípade, ak predávajúci po predaji hoci i celého podniku pokračuje v inej podnikateľskej činnosti toto zákonné ručenie predstavuje pre predávajúceho riziko, osobitne s poukazom na skutočnosť, že v prípade ďalšieho predaja podniku ostáva jeho ručiteľský záväzok v platnosti a teda pôvodný predávajúci neručí len za splatenie záväzkov kupujúcim, ktorému sám predal podnik, ale i splatenie záväzkov ďalším kupujúcim, pokiaľ sa pôvodný kupujúci rozhodne podnik predať tretej osobe, samozrejme popri vzniku ručiteľského záväzku pôvodného kupujúceho (t.j. v prípade druhého predaja podniku už predávajúceho). V takom prípade budú za splatenie záväzkov druhým kupujúcim ručiť už dva subjekty - pôvodný predávajúci a pôvodný kupujúci, tentokrát už v pozícií predávajúceho. Prirodzene pôvodný predávajúci bude zodpovedať len za splatenie tých záväzkov druhým kupujúcim, ktoré existovali v okamihu prvého predaja podniku. Nakoľko predaj podniku nie je možné realizovať bez toho, aby kupujúci prevzal všetky záväzky (súkromnoprávnej povahy), javí sa ako vhodná alternatíva predaj podniku až po predchádzajúcom vyrovnaní všetkých záväzkov, čo v praxi bude spravidla veľmi komplikované, alebo poskytnutie dostatočnej garancie zo strany kupujúceho, že tieto záväzky bude schopný uhradiť.

Prečítajte si tiež: Záložná zmluva a dražby

V otázke prechodu pohľadávok z osoby predávajúcej podnik na osobu kupujúceho ustanovenie §477 ods. 2 odkazuje na všeobecné ustanovenia o postúpení pohľadávok, ktoré upravujú ustanovenia §524 a nasl. OZ. V zmysle citovaných ustanovení na postúpenie pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka a s postúpenou pohľadávkou prechádza na nového veriteľa aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Keďže predávajúcim pri predaji podniku môže byť i fyzická osoba, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Otázne sa môže javiť obmedzenie postúpenia pohľadávky v zmysle ustanovenia §525 ods. 2 OZ v zmysle ktorého „nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom“ a to v možnosti postúpenia pohľadávky pre rozpor s dohodou s dlžníkom. Vzhľadom na skutočnosť, že pri predaji podniku prichádza k zákonnému prechodu pohľadávok, máme za to, že toto obmedzenie neplatí, pričom uvedený názor analogicky podporuje aj vylúčenie možnosti aplikácie ustanovenia §532 OZ pri predaji podniku (pozn. zabezpečenie dlhu poskytnuté tretími osobami pri prevzatí dlhu štandardne trvá len vtedy, ak tieto osoby súhlasia so zmenou v osobe dlžníka; pri prevode podniku toto zabezpečenie trvá aj bez súhlasu osoby, ktorá zabezpečenie poskytla).

Za vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky postupca ručí do výšky prijatej odplaty spolu s úrokmi, len keď sa na to postupníkovi písomne zaviazal; toto ručenie však zaniká, ak postupník nevymáha postúpenú pohľadávku od dlžníka bez zbytočného odkladu na súde. Ak splnenie postúpenej pohľadávky je zabezpečené záložným právom, ručením alebo iným spôsobom, je postupca povinný o postúpení pohľadávky bez zbytočného odkladu podať správu osobe, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla. Postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky. Primerane potom ostávajú v platnosti aj ustanovenia o možnej obrane dlžníka voči povinnosti dlh splatiť, možnosti započítať pohľadávky ako i zodpovednosti postupcu voči postupníkovi (resp. V otázke oznamovacej povinnosti veriteľom resp. V prípade ak u veriteľa príde v dôsledku predaja podniku k zhoršeniu vymožiteľnosti pohľadávky, môže sa takýto veriteľ domáhať určenia, že voči nemu je prevod záväzkov predávajúceho na kupujúceho neúčinný a to cestou súdu. Pokiaľ bude veriteľ úspešný je pr…

Neplatnosť Zmluvy o Predaji Časti Podniku a Nemožnosť Vylúčenia Časti Záväzkov

V rámci akvizícií v obchodných vzťahoch prichádza okrem predaja obchodného podielu napríklad aj predaj majetku alebo predaj podniku či časti podniku. Zameriame sa na predaj časti podniku a (ne)možnosti vylúčenia časti záväzkov s touto časťou spojených. Základným ustanovením je § 476 ObZ Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvou o predaji podniku predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu. Zmluva pritom vyžaduje písomnú formu a osvedčené podpisy predávajúceho a kupujúceho. Ďalej platí, že podľa ust. § 477 ods.

Čo tvorí podnik

Podnikatelia v rámci výkonu svojho podnikateľského oprávnenia a v súvislosti s ním vytvárajú a zhromažďujú súbor rozmanitých hodnôt, ktoré využívajú na to, aby vôbec podnikali. Priestor, v ktorom realizujú svoje podnikateľské oprávnenie, stroje a nástroje, ktoré potrebujú, autá, počítače, konštrukčný program do počítača, ako aj kolektív zamestnancov, či technici a ich intelektuálny prínos pre prácu, ktorú pre podnikateľa vykonávajú - všetky tieto zložky spája jeden podnikateľský zámer patriaci jednému konkrétnemu podnikateľovi, ktoré slúžia k prevádzkovaniu jeho podnikateľskej činnosti. Súbor týchto materiálnych, ale aj nehmotných zložiek podnikania nazýva Obchodný zákonník podnikom. Podľa § 5 sa podnikom na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť. Podnik teda tvorí súbor hmotných zložiek - budov, pozemkov, strojov, kancelárskeho zariadenia, nehmotných zložiek - obchodné meno, obchodné tajomstvo, know-how a osobných zložiek - tzv.

Podnik ako taký patrí svojmu vlastníkovi - podnikateľovi. Tento vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať ho, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním podľa svojej vôle (§ 123 Občianskeho zákonníka). Majiteľ podniku má teda právo ovládať ho, najmä držať si podnik, užívať ho, požívať prínos z neho a nakladať s ním vlastnou mocou, ktorá je nezávislá od iných.

Príklad

Podnikateľ, fyzická osoba, vyrába podľa vlastnej receptúry zmrzlinu a predáva ju, prevádzkuje vlastnú zmrzlináreň už niekoľko rokov. Je svojou zmrzlinou známy. Je možné považovať formu tejto jeho podnikateľskej činnosti za podnik, ktorý je spôsobilý na to, aby ho previedol na niekoho iného vrátane obchodného mena (X.Y. Zmrzlináreň je komplexom hodnôt hmotnej povahy - zariadenie zmrzlinárne, stroje na výrobu zmrzliny, príp. kancelária s počítačom, prípadne aj budova, v ktorej ju prevádzkuje atď., i nehmotnej povahy - vlastná receptúra na výrobu zmrzliny či iné dôverné informácie, ktorých vyzradenie nepovolaným osobám podnikateľ osobitne chráni. V podnikateľskej praxi sa možno stretnúť aj s termínom „know-how“. Rozumejú sa tým zručnosti, znalosti a osobitné postupy, ktoré podnikateľ využíva pri svojom podnikaní a ktoré si chráni. K týmto hodnotám patrí aj samotné obchodné meno podnikateľa - fyzickej osoby, ktoré obsahuje dodatok - juhoslovanská zmrzlina, pretože práve pod týmto názvom je u zákazníkov známy. Napokon je dôležitým prvkom prevádzkovania tejto zmrzlinárne aj osobný prínos každého jedného pracovníka, zamestnanca (ak podnikateľ zamestnáva nejaké osoby). Nadväzne na definíciu podniku v § 5 Obchodného zákonníka je prevádzkovanie zmrzlinárne podnikom, ktorý tvorí súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. Patria k nemu aj veci, práva a iné majetkové hodnoty podnikateľa slúžiace na prevádzkovanie zmrzlinárne. Preto je zmrzlináreň prevoditeľným súborom vecí, a to vrátane obchodného mena. Ak sa podnikateľ - fyzická osoba, rozhodne predať zmrzlináreň fyzickej osobe, tak potom podľa § 481 ods. 2 Obchodného zákonníka môže kupujúci používať obchodné meno predávajúceho, ak sa na tom písomne dohodnú (tzn. v zmluve o predaji podniku), avšak kupujúci bude povinný používať dodatok k tomuto obchodnému menu označujúci nástupníctvo v podnikaní. Na kupujúceho je teda možné previesť aj obchodné meno prevádzaného podniku „XZ - juhoslovanská zmrzlina“ - ale s dodatkom o právnom nástupníctve kupujúceho. V tejto súvislosti upozorňujeme, že zo živnostenského zákona vyplýva nadobúdateľovi zmrzlinárne povinnosť zabezpečiť, aby prevádzkoval živnosť odborne buď sám, resp.

Veľké firmy podnikajú po celom našom území prostredníctvom svojich organizačných zložiek. Podnik - ako súbor už spomínaných zložiek - sa takto člení na organizačné zložky. Organizačnou zložkou podniku je odštepný závod alebo iný organizačný útvar podniku podľa Obchodného zákonníka alebo osobitného zákona (§ 7 Obchodného zákonníka). Klasická, všetkým nám dobre známa, prevádzkareň ale nie je organizačnou zložkou podniku. V praxi sa ňou rozumie len priestorové vyčlenenie, v ktorom sa uskutočňuje určitá podnikateľská činnosť. Tento priestor musí byť síce označený obchodným menom podnikateľa, ale nejde o organizačnú zložku jeho podniku. Zahraničné osoby môžu podnikať na území Slovenskej republiky za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné (§ 21 ods. 1 Obchodného zákonníka). Podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na našom území (§ 21 ods. 3). Zahraničná osoba môže teda u nás prevádzkovať svoj podnik, resp. jeho organizačnú zložku (obchodné zastúpenie, závod…). Skutočnému začatiu prevádzkovania podnikania musí predchádzať samotný zápis zahraničnej osoby do obchodného registra, ak chce na našom území umiestniť a prevádzkovať svoj podnik alebo organizačnú zložku svojho podniku. Na obchodných dokumentoch týkajúcich sa podniku zahraničnej osoby alebo jeho organizačnej zložky a aj v ich písomnom úradnom styku (napr. s daňovým úradom) je potom zahraničná osoba povinná uvádzať okrem obchodného mena, sídla/miesta podnikania, právnej formy právnickej osoby, identifikačného čísla, ak jej bolo pridelené, údaja o zápise zahraničnej osoby v zahraničnom registri, príp. inej evidencii (ak im povinnosť zápisu ukladá ich právo) aj údaj o zápise podniku či organizačnej zložky podniku do nášho obchodného registra. Tieto útvary nemajú podľa nášho práva právnu subjektivitu, preto aj samotný návrh na zápis do obchodného registra musí podať zahraničná osoba.

#

tags: #neplatnosť #zmluvy #o #predaji #časti #podniku