Neplatnosť zmluvy o užívaní poľovných pozemkov: Dôvody a právne aspekty

Tento článok sa zaoberá problematikou neplatnosti zmlúv o užívaní poľovných pozemkov, pričom analyzuje rôzne dôvody, ktoré môžu viesť k ich neplatnosti. Článok sa opiera o právne vety Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj o ďalšie relevantné právne predpisy a odborné názory.

Úvod

Zmluvy o užívaní poľovných pozemkov sú dôležitým nástrojom pre zabezpečenie riadneho hospodárenia s poľovnou zverou a pre výkon práva poľovníctva. Ich platnosť je preto kľúčová pre právnu istotu účastníkov poľovníckych vzťahov. V praxi sa však často vyskytujú prípady, keď sú tieto zmluvy napadnuté z dôvodu ich neplatnosti.

Právny rámec zmlúv o užívaní poľovných pozemkov

Právo poľovníctva patrí majiteľovi poľovného pozemku, ktorý sa rozhodne, či ho bude realizovať sám, alebo ho niekomu postúpi. V záujme urýchlenia rozhodnutí však zároveň ustanovuje inštitút zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov bez právnej subjektivity. Inštitút zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov bez právnej subjektivity je vnímaný ako konsenzuálne riešenie na zabezpečenie objektívneho rozhodovania rešpektovaním vlastníckeho práva pri súčasnom uznaní oprávnených požiadaviek kvalifikovanej väčšiny v podmienkach rozdrobeného vlastníctva poľovných pozemkov na Slovensku.

Vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu právo poľovníctva vykonávať sami alebo môžu tento výkon zmluvou postúpiť fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá spĺňa kritériá uvedené v zákone. Výkon práva poľovníctva sa teda môže vykonávať na základe zmluvy vlastníkov - vlastník alebo vlastníci sami - alebo zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorou sa užívanie poľovného revíru môže postúpiť fyzickej osobe, ak vlastní viac než 50 percent výmery poľovných pozemkov alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku alebo lesnícku činnosť najmenej na 50 percent výmery poľovného revíru. Taktiež je možné užívanie poľovného revíru postúpiť právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctvo.

Dôvody neplatnosti zmluvy o užívaní poľovných pozemkov

Absolútna neplatnosť právneho úkonu

Dovolací súd poukazuje na ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú tzv. absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Absolútna neplatnosť pôsobí priamo (automaticky) zo zákona (ex lege), a to od počiatku (ex tunc) a bez ohľadu, či sa tejto neplatnosti niekto dovolá. Z tohto dôvodu právne účinky takéhoto právneho úkonu ani nevzniknú - teda nedôjde k vzniku, zmene ani zániku práv a povinností, ktoré s nimi zákon spája. V prípade, ak je na neplatný právny úkon viazaný iný, akcesorický (vedľajší) právny úkon, týka sa absolútna neplatnosť súčasne aj tohto úkonu. Na vyvolanie účinkov absolútnej neplatnosti sa nevyžaduje žiadny prejav vôle (napr. odstúpenie od zmluvy, výpoveď a pod.).

Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky

Obchádzanie zákona

Zmluvné strany uzavretím dohody sledovali úmysel obísť zákon a vyhnúť sa poplatkovým povinnostiam, odvolací súd poznamenal, že dovolávať sa neplatnosti právneho úkonu nemôže ten, kto ju sám spôsobil (§ 40a Občianskeho zákonníka). Dohoda o určení spoluvlastníckych podielov je právnym úkonom, ktorý svojim obsahom odporoval zákonu a obchádzal ho, čoho dôsledkom je jeho absolútna neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník pre uzavretie dohody o vzniku spoluvlastníctva v zmysle ustanovenia § 137 neustanovuje osobitnú formu; takáto dohoda môže byť uzavretá aj ústne. Nič však nebráni tomu, aby si účastníci dohodli písomnú formu dohody.

Nedostatok evidencie zmluvy

Odvolací súd ďalej uviedol, že podľa nového zákona o poľovníctve už príslušný obvodný lesný úrad zmluvy o užívaní poľovného revíru neschvaľuje, ale len eviduje (§ 16 zákona o poľovníctve), pričom zmluvu nezaeviduje, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva (§ 16 ods. 2 zákona o poľovníctve). Odvolací súd mal za to, že ak by doterajšie zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva boli absolútne neplatné, nemôžu byť prekážkou evidencie nových zmlúv, takže taký poľovný revír, na užívanie ktorého boli uzavreté neplatné nájomné zmluvy, sa stáva voľným, a to pre kohokoľvek, kto prejaví záujem o jeho užívanie a spĺňa podmienky stanovené zákonom o poľovníctve.

Neplatnosť z dôvodu rozporu s dobrými mravmi

V súvislosti s otázkou platnosti skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe dovolací súd pripomína, že z čl. 2 Zákonníka práce a § 13 ods. 3 Zákonníka práce vyplýva, že aj výkon práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, teda aj v prípade výkonu práva zamestnávateľa skončenie pracovného pomeru so zamestnancom, musí byť v súlade s dobrými mravmi a že nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu. Vo všeobecnosti za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich etických a morálnych zásad.

Ďalšie dôvody neplatnosti

Medzi ďalšie dôvody neplatnosti zmluvy o užívaní poľovných pozemkov patria napríklad:

• Nedostatok spôsobilosti na právne úkony: Ak zmluvu uzavrela osoba, ktorá nemala spôsobilosť na právne úkony (napr. maloletá osoba alebo osoba zbavená spôsobilosti na právne úkony).
• Omyl: Ak jedna zo strán bola pri uzavieraní zmluvy v omyle o podstatných okolnostiach (napr. o výmere poľovného pozemku alebo o jeho bonite).
• Tiesňové podmienky: Ak bola zmluva uzavretá v tiesni jednej zo strán, ktorú druhá strana využila.
• Nezrozumiteľnosť alebo neurčitosť zmluvy: Ak je zmluva nezrozumiteľná alebo neurčitá v podstatných náležitostiach (napr. v určení predmetu zmluvy alebo v určení výšky nájomného).
• Porušenie zákona: Ak zmluva porušuje zákon (napr. ak je v rozpore so zákonom o poľovníctve alebo so zákonom o ochrane prírody).

Dôsledky neplatnosti zmluvy

Ak je zmluva o užívaní poľovných pozemkov neplatná, má to závažné právne dôsledky. V prvom rade, z takejto zmluvy nevznikajú žiadne práva a povinnosti. To znamená, že užívateľ poľovného pozemku nemá právo na jeho užívanie a vlastník poľovného pozemku nemá právo na nájomné.

Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského

V druhom rade, ak už bolo na základe neplatnej zmluvy plnené, vzniká bezdôvodné obohatenie. To znamená, že ten, kto plnil bez právneho dôvodu, má právo na vrátenie toho, čo plnil.

Súdne konanie o určenie neplatnosti zmluvy

Neplatnosť zmluvy o užívaní poľovných pozemkov môže byť určená len súdom. Ak sa jedna zo strán domnieva, že zmluva je neplatná, môže podať na súd žalobu o určenie neplatnosti zmluvy. V súdnom konaní musí žalobca preukázať, že existuje dôvod na neplatnosť zmluvy. Ak súd žalobe vyhovie, určí, že zmluva je neplatná.

Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia neplatnosti Zmluvy o užívaní poľovného revíru "J. I." zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi vlastníkmi poľovných pozemkov patriacich do Poľovného revíru "J. I" a žalovaným z dôvodov, že sú podielovými spoluvlastníkmi poľovných pozemkov tvoriacich spoločný poľovný revír "J. I" uznaný rozhodnutím Lesného úradu v Q. (v súčasnosti Okresný odbor Q., Pozemkový a lesný odbor).

Alternatívy k súdnemu konaniu

Pred podaním žaloby o určenie neplatnosti zmluvy je vhodné pokúsiť sa o mimosúdne riešenie sporu. To môže zahŕňať napríklad rokovania s druhou stranou, mediáciu alebo arbitráž. Mimosúdne riešenie sporu môže byť rýchlejšie a lacnejšie ako súdne konanie.

Nový zákon o poľovníctve a jeho vplyv na platnosť zmlúv

V parlamente je dlho očakávaný návrh zákona o poľovníctve. K jeho vzniku prispela široká diskusia. Ministerstvo pôdohospodárstva i najväčšia poľovnícka organizácia ho ešte pred rokovaním vo vláde začiatkom minuloročnej jesene prezentovali ako úspešný konsenzus s vyhliadkou na skoré schválenie. Tvorbu návrhu zákona o poľovníctve a celý priebeh pripomienkovania aktuálnych verzií je možné skutočne hodnotiť ako pragmatickú a prezieravú spoluprácu všetkých zainteresovaných štátnych i neštátnych organizácií a inštitúcií, záujmových skupín aj širokej odbornej i laickej verejnosti.

Prečítajte si tiež: Záložná zmluva a dražby

Nový zákon o poľovníctve môže priniesť zmeny v právnej úprave zmlúv o užívaní poľovných pozemkov. Tieto zmeny môžu mať vplyv na platnosť existujúcich zmlúv. Preto je dôležité sledovať legislatívny proces a oboznámiť sa s novou právnou úpravou.

Zmena názvu zákona

S iniciatívou zmeny pôvodného názvu zákona o poľovníctve na zákon o starostlivosti o zver a o poľovníctve prišla bývalá ministerka Kramplová. Podobné zákony v krajinách V4 a v krajinách EÚ sa skutočne označujú názvom, zvýrazňujúcim prioritné poslanie poľovníctva ako činnosti zameranej predovšetkým na starostlivosť o zver, na jej ochranu, na aktívny manažment jej obhospodarovania v meniacich sa ekologických podmienkach kultúrnej krajiny. Starostlivosťou o zver ako prírodné a kultúrne dedičstvo sa z rôznych aspektov zaoberajú aj iné právne normy, akými sú Zákon o ochrane prírody a krajiny, Zákon o veterinárnej starostlivosti, a podobne, pričom starostlivosť o zver ako taká je absolútnym predpokladom na naplnenie predmetu úpravy zákona o poľovníctve.

Určenie výšky odplaty za postúpenie výkonu práva poľovníctva

Náhrada za postúpenie výkonu práva poľovníctva je stanovená zmluvou medzi vlastníkmi poľovných pozemkov alebo ich splnomocnených zástupcov a užívateľom poľovného revíru. Návrh zákona dáva možnosť vlastníkovi poľovného revíru alebo vlastníkom spoločného poľovného revíru rozhodnúť o spôsobe využitia práva poľovníctva v poľovnom revíri, ale aj o výške náhrady za užívanie poľovného revíru (náhrada dohodou). Slovenský poľovnícky zväz v pripomienkovom konaní k návrhu zákona v rámci zásadnej pripomienky žiadal, aby v prípade, keď sa vlastníci s užívateľmi v poľovných revíroch, ktoré budú predmetom nájmu nedohodnú, bol k dispozícii sadzobník, ktorého sadzby by boli zhruba na úrovni trojnásobku súčasného nájomného. Zároveň sa uvažovalo aj s aplikáciou každoročnej miery inflácie na hodnotu prenájmu poľovných revírov. Pre prípad núdzového režimu, keď z akýchkoľvek dôvodov nedôjde k dohode o výške náhrady, by mal byť prílohou zákona aj záväzný sadzobník a algoritmus výpočtu valorizácie.

Podmienky zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva

Podľa názoru nezanedbateľnej skupiny právnikov je na hranici ústavnosti, ak štát predpíše vlastníkovi záväznú dobu platnosti akejkoľvek zmluvy. Zmluva o využití práva poľovníctva, samotný výkon práva poľovníctva je druh špecifickej činnosti, ktorá vo vzťahu k ochrane živej a neživej prírody, životného a prírodného prostredia nesporne patrí rovnako aj k nezanedbateľným právam a právom chráneným záujmom štátu. Z uvedených dôvodov spomínaná skupina právnikov vyslovila právny názor, že zmluva o užívaní poľovného revíru by sa mala uzatvárať najmenej na dobu desať rokov - nie presne na desať rokov - odo dňa jej registrácie a v tomto smere sme dostali aj požiadavku iniciovať úpravu § 14 ods. 2 zákona v gestorskom výbore, Výbore NR SR pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

Slovenská poľovnícka komora

Zákon rieši zásadne odlišným spôsobom opodstatnenosť a pravidlá fungovania jednotnej poľovníckej samosprávy na princípe spoločenskej objednávky vyplývajúcej z ústavných princípov starostlivosti o voľne žijúcu zver. Poľovníctvo je totiž právne charakterizované ako súhrn činností, zameraných na trvalo udržateľné, racionálne a cieľavedomé obhospodarovanie a využívanie voľne žijúcej zveri ako jednej z najcitlivejších zložiek obnoviteľných prírodných zdrojov, kultúrneho dedičstva a zároveň indikátora zdravého životného prostredia. V tomto kontexte je v súlade s čl. 44 Ústavy SR každý občan povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie, prírodné a kultúrne dedičstvo. Zároveň, v súlade s ods. 4 toho istého článku Ústavy, štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, ekologickú rovnováhu a účinnú starostlivosť o životné prostredie, vrátane zabezpečenia ochrany voľne žijúcich živočíchov.

tags: #neplatnost #zmluvy #o #uzivani #polovnych #pozemkov