
Právny úkon je základným pilierom súkromného práva, umožňujúc subjektom vytvárať, meniť a rušiť právne vzťahy. Platnosť právneho úkonu je však podmienená splnením zákonom stanovených náležitostí. Ich absencia môže viesť k neplatnosti, a to buď relatívnej alebo absolútnej. Tento článok sa zameriava na dôsledky neplatnosti zmluvy, najmä v kontexte prevodu obchodného podielu, a navrhuje riešenia pre súvisiace právne problémy.
Právny úkon je vedomé konanie osoby, ktoré má za cieľ vyvolať právne následky - vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Zákon priznáva každému subjektu súkromného práva možnosť v rámci svojej autonómie vytvárať právne vzťahy s inými subjektmi.
Na to, aby bol právny úkon platný, musí spĺňať všetky zákonom stanovené náležitosti. Ich nesplnenie má za následok postihnutie právneho úkonu rôznymi právnymi následkami, pričom jedným z nich je neplatnosť.
Slovenský právny systém rozlišuje dva druhy neplatnosti:
Obchodný zákonník neobsahuje komplexnú úpravu právnych následkov nedostatkov zmlúv o prevode obchodného podielu, ani úpravu následkov odstúpenia od takejto zmluvy. Preto sa subsidiárne aplikujú všeobecné pravidlá záväzkového práva, a to obchodného a občianskeho.
Prečítajte si tiež: Civilný spor a neplatná zmluva
Neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu môže vyplývať z rôznych dôvodov. Na rozdiel od neplatnosti bežnej obligačnej zmluvy (napr. kúpnej zmluvy) je situácia pri neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu omnoho zložitejšia. Zmluva o prevode obchodného podielu má totiž dopad na širšie právne vzťahy. Dochádza nielen k vzniku vzájomných reštitučných povinností medzi zmluvnými stranami, ale neplatnosť spochybňuje účasť v spoločnosti, vzťah osoby k jej účasti a všetky vzťahy, do ktorých táto osoba voči spoločnosti či iným spoločníkom vstúpila, a aj rozhodnutia, na prijatí ktorých sa zúčastnila.
Neplatnosť právneho úkonu má v slovenskom práve spätné účinky (ex tunc), teda pôsobí od počiatku. Na právny úkon sa pozerá, akoby nikdy nebol urobený. Nerozlišuje sa medzi účinkami relatívnej a absolútnej neplatnosti.
Napriek tomu, že zmluva o prevode obchodného podielu je neplatná (či už absolútne, alebo aj relatívne), mohlo dôjsť k jej faktickej realizácii. Oproti neplatnosti bežnej obligačnej zmluvy (kúpna zmluva, zmluva o dielo a pod.) je pri neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu (resp. inej účasti na spoločnosti) situácia omnoho zložitejšia. Zmluva o prevode obchodného podielu má dopad na širšie právne vzťahy. Dochádza nielen k vzniku vzájomných horizontálnych reštitučných povinností medzi zmluvnými stranami, ale neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu spochybňuje účasť v spoločnosti, vzťah osoby k jej účasti na spoločnosti a všetky vzťahy, do ktorých táto osoba voči spoločnosti či iným spoločníkom vstúpila, a aj rozhodnutia, na prijatí ktorých sa zúčastnila.
Autor článku namieta, že ani v prípade neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu nedochádza automaticky k obnoveniu právneho stavu týkajúceho sa právneho predchodcu ako spoločníka. Spochybnenie všetkých vzťahov a úkonov, ktoré boli urobené domnelým spoločníkom, by mohlo zásadne ohroziť právnu istotu a dokonca aj existenciu spoločnosti.
Argumentuje sa, že plnenia, ktoré spoločnosť domnelému spoločníkovi vyplatila, sa majú považovať za plnenia riadne poskytnuté spoločníkovi. Majetkové plnenia medzi spoločnosťou a domnelým spoločníkom by sa mali vysporiadať len v horizontálnom vzťahu medzi stranami neplatnej zmluvy o prevode obchodného podielu.
Prečítajte si tiež: Dôsledky neplatnej zmluvy podľa Obchodného zákonníka
V prípade neplatnosti zakladateľských úkonov spoločnosti Obchodný zákonník v § 68a stanovuje, že iba tie konkrétne nedostatky, ktoré sú v ňom uvedené, majú za následok neplatnosť spoločnosti. Napriek zásadným nedostatkom zakladateľského úkonu pretrváva v záujme ochrany veriteľov aj vkladová povinnosť zakladateľov spoločnosti. Právne následky iných vád zakladateľského úkonu než tých, ktoré sú uvedené v § 68a ods. 2 OBZ (napr. neurčitosť, nezrozumiteľnosť, omyl alebo absencia spôsobilosti na právne úkony niektorého zo zakladateľov), nie sú úplne jasné, nesmú však ohroziť existenciu spoločnosti.
Rovnaký mechanizmus by sa mal uplatniť aj pre iné prípady originárneho nadobudnutia obchodného podielu (účasti na spoločnosti všeobecne). Môžeme si predstaviť situáciu, že vadami trpelo pristúpenie k spoločenskej zmluve, prevzatie záväzku na vklad, upísanie akcií či uznesenie valného zhromaždenia, na základe ktorého došlo k zvýšeniu základného imania spoločnosti, hoci boli tieto úkony realizované a výsledky zapísané do obchodného registra. Vo všetkých týchto prípadoch by sa mala aplikovať myšlienka neplatnosti spoločnosti podľa § 68a OBZ.
Autor odôvodňuje stanovisko, že v registrových konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku nie je možné skúmať platnosť zmluvy o prevode obchodného podielu a navrhuje riešenie aj pre súvisiace procesné problémy.
Článok sa tiež dotýka otázky dobrej viery a jej vplyvu na nadobúdanie vlastníckeho práva. V tejto súvislosti sa porovnáva judikatúra Ústavného súdu Českej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Ústavný súd Českej republiky v niekoľkých nálezoch zdôraznil ochranu dobrej viery tretích osôb pri nadobúdaní vlastníckeho práva, aj keď právny titul predchádzajúceho vlastníka bol neplatný. Najvyšší súd Českej republiky však tento právny názor v prevažnej miere neakceptoval.
Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky
Ústavný súd Slovenskej republiky odmieta prístup Ústavného súdu Českej republiky pri nadobúdaní od nevlastníka. Vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod spisovou značkou I. ÚS 50/2010 sťažovatelia namietali porušenie svojho základného práva vlastniť majetok. Boli neúspešnými odporcami v konaní o určenie vlastníckeho práva. Všeobecné súdy rozhodli v ich neprospech, nakoľko došli k názoru, že ich právny predchodca nadobudol nehnuteľnosti na základe neplatného právneho úkonu.
tags: #neplatnosť #zmluvy #dôvody #podľa #občianskeho #zákonníka