Kúpna zmluva: Práva, povinnosti a dôležité aspekty

Kúpna zmluva je jedným z najčastejších typov zmlúv v obchodnom aj občianskom práve. Umožňuje realizáciu obchodov medzi podnikateľmi a bežnými občanmi. Tento článok sa zameriava na kľúčové aspekty kúpnej zmluvy, predovšetkým na práva a povinnosti predávajúceho, a na rozdiely medzi kúpnou zmluvou podľa Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka.

Úvod do kúpnej zmluvy

Kúpna zmluva je definovaná ako zmluva, na základe ktorej sa predávajúci zaväzuje previesť vlastnícke právo k určitej veci na kupujúceho, a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť za túto vec dohodnutú kúpnu cenu. Vzťahy vyplývajúce z kúpnych zmlúv patria medzi najčastejšie sa vyskytujúce občianskoprávne a obchodnoprávne vzťahy. Kúpna zmluva je zmluva, z ktorej vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať do vlastníctva, a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Rozdiely medzi Občianskym a Obchodným zákonníkom

Právna úprava kúpnej zmluvy je zakotvená v Obchodnom zákonníku (§ 409 a nasl.) a Občianskom zákonníku (§ 588). Rozdiel spočíva najmä v tom, že kúpnu zmluvu podľa Obchodného zákonníka uzatvárajú spravidla aspoň dvaja podnikatelia medzi sebou, kým pri kúpnej zmluve podľa Občianskeho zákonníka vystupujú jeden alebo viacerí nepodnikatelia.

Využívanie kúpnych zmlúv, uzatvorených podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka je možné popísať aj nasledovne:

• Ak je predmetom kúpy nehnuteľnosť, ktorá ktorá nie je súčasťou medzinárodného obchodu, bezohľadu na to, či sa jedná o obchod medzi nepodnikateľmi, podnikateľmi alebo nepodnikateľom a podnikateľom, je potrebné použiť právnu úpravu Občianskeho zákonníka.
• Ak je kupujúci aj predávajúci nepodnikateľ, zmluva sa uzatvára podľa Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sa však obe strany písomne dohodnú a predmetom predaja je hnuteľnosť, môže byť zmluva uzatvorená aj podľa Obchodného zákonníka.
• Ak je kupujúci alebo predávajúci nepodnikateľ, zmluva sa uzatvára podľa Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sa však obe strany písomne dohodnú a predmetom predaja je hnuteľnosť, môže byť zmluva uzatvorená aj podľa Obchodného zákonníka.

Je dôležité poznamenať, že ak jedna strana koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti (podnikateľ) a druhá strana nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti (spotrebiteľ), ide o spotrebiteľský vzťah, ktorý sa vždy riadi predpismi občianskeho práva. Takýto spotrebiteľský vzťah sa vždy riadi predpismi občianskeho práva a to aj v prípade, ak by si zmluvné strany v zmluve výslovne dohodli použitie Obchodného zákonníka.

Prečítajte si tiež: Podmienky kúpnej zmluvy bytu

Základné náležitosti kúpnej zmluvy

V kúpnej zmluve musia byť vymedzené jej podstatné, zákonom stanovené časti. Medzi tieto náležitosti patria:

• Označenie zmluvných strán: Predávajúci a kupujúci, a to presne a úplne ich obchodným menom podľa zápisu v živnostenskom, prípadne obchodnom registri.
• Identifikačné údaje: IČO a sídlo predávajúceho a kupujúceho. Ak nemá sídlo, je potrebné uviesť miesto podnikania alebo bydlisko. Ak podnikatelia nekonajú osobne, malo by byť v zmluve uvedené kto je oprávnený za zmluvné strany konať, a ak koná na základe splnomocnenia, malo by byť súčasťou zmluvy.
• Predmet kúpy: Vec určená jednotlivo alebo podľa druhu, vec určená úhrnom, vec hromadná, vec celá alebo spoluvlastnícky podiel k nej a byt alebo nebytový priestor (ak je kúpna zmluva uzatváraná medzi dvoma fyzickými osobami podľa občianskeho zákonníka), prípadne hnuteľná vec alebo tovar (v prípade uzatvárania zmluvy na základe obchodného zákonníka). Predmet kúpy musí byť určený buď individuálne, alebo druhovo vrátane množstva. Samostatne nemožno predať súčasť veci. Je preto dôležité z hľadiska právnej istoty, aby v kúpnej zmluve boli výslovne uvedené i príslušenstvá hlavnej veci. Predmetom kúpy môžu byť aj prírodné sily, ak sú ovládateľné a slúžia potrebe ľudí (napr. plyn, voda, elektrina), tiež práva alebo iné majetkové hodnoty, pokiaľ to ich povaha pripúšťa. Nemožno však predať veci nescudziteľné a peniaze, s výnimkou cudzích peňazí, ktoré môžu byť predmetom kúpy. Rovnako možno kúpiť cenné papiere. Vec ako predmet kúpy nemusí existovať už v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Možno kúpiť i veci, ktoré len vzniknú v budúcnosti.
• Kúpna cena: Na základe kúpnej zmluvy vzniká predávajúcemu záväzok previesť vlastnícke právo na kupujúceho a kupujúcemu zaplatiť za toto vlastnícke právo predávajúcemu zmluvne dohodnutú cenu. Kúpna cena nemusí byť súčasťou zmluvy, ak zmluvné strany prejavia vôľu uzavrieť túto zmluvu bez udania tejto náležitosti. Ak sa tak dohodnú, je kúpna cena platná a kupujúci musí zaplatiť cenu určenú podľa § 448 Obch. zákonníka. Pri nedovolenom odchýlení sa od ceny určenej všeobecne záväznými právnymi predpismi je kúpna zmluva v rozsahu, v ktorom odporuje týmto predpisom neplatná. Ide tu o relatívnu neplatnosť, ku ktorej možno prihliadať len vtedy, ak sa ten, kto je zmluvou dotknutý, neplatnosti dovolá. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti zmluvy sa premlčuje, pričom premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy.

Práva a povinnosti predávajúceho

Základné práva a povinnosti predávajúceho podľa kúpnej zmluvy ustanovuje § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, v ktorom predávajúci má za povinnosť dodať kupujúcemu tovar a previesť na neho vlastnícke právo k tomuto tovaru. Tieto základné povinnosti zmluvných strán rozširuje § 411 a nasl. Obchodného zákonníka (povinnosti predávajúceho). V tomto paragrafe sú vymedzené povinnosti predávajúceho tak, že má povinnosť dodať tovar v súlade so zmluvou alebo zákonnými ustanoveniami, povinnosť odovzdať doklady vzťahujúce sa na tovar, dohodnuté v zmluve spôsobom na akom sa strany dohodli alebo určenom zákonom a povinnosť previesť vlastnícke právo, resp. umožniť kupujúcemu vlastnícke právo nadobudnúť.

Medzi hlavné povinnosti predávajúceho patrí:

1. Dodanie tovaru: Predávajúci je povinný dodať tovar kupujúcemu v súlade s dojednaním v kúpnej zmluve. Keďže dojednanie (dodanie tovaru) nie je takou náležitosťou kúpnej zmluvy, pre ktorého absenciu by kúpna zmluva nebola platná, ObZ rieši situáciu, keď si strany kúpnej zmluvy v tejto zmluve okolnosti dodania tovaru nedohodnú. V takomto prípade platia ustanovenia § 412 ObZ, kde v odseku 1 prvej vety paragrafu zákon ustanovuje, že ak predávajúci nie je povinný podľa zmluvy dodať tovar v určitom mieste, uskutočňuje sa dodanie tovaru jeho odovzdaním prvému dopravcovi na prepravu pre kupujúceho, ak zmluva určuje odoslanie tovaru predávajúcim. V odseku 2 tohto paragrafu zákon ustanovuje, že ak zmluva nemá ustanovenie o odoslaní tovaru predávajúcim a tovar je v zmluve jednotlivo určený alebo určený podľa druhu, ale má byť dodaný z určitých zásob alebo sa má vyrobiť, a strany v čase uzavretia zmluvy vedeli, kde sa nachádza alebo kde sa má vyrobiť, uskutočňuje sa dodanie, keď sa kupujúcemu umožní nakladať s tovarom v tomto mieste. V odseku 3 tohto paragrafu zákon ustanovuje, že v prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 a 2, splní predávajúci povinnosť dodať tovar tým, že umožní kupujúcemu nakladať s tovarom v mieste, kde má predávajúci svoje sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko alebo organizačnú zložku, ak predávajúci jej miesto včas kupujúcemu oznámi. Pokiaľ si strany odoslanie tovaru predávajúcim nedohodli a tovar je jednotlivo určený alebo určený podľa druhu v kúpnej zmluve a má byť v budúcnosti vyrobený alebo dodaný z určitých zásob, zákon ustanovuje za miesto dodania to miesto, kde sa nachádza alebo kde sa má vyrobiť. Ak v zmluve nie je konkrétne miesto plnenia dohodnuté, dôjde k dodaniu tovaru jeho odovzdaním prvému dopravcovi na prepravu kupujúcemu, ak sa odosielateľ na odoslanie tovaru v zmluve zaviazal. Môže sa stať, že tovar bude potrebné dopraviť tretej osobe, najmä vtedy, ak pôjde o traťovú dodávku. v takom prípade tretia osoba, ako konečný príjemca tovaru, si môže svoje práva uplatniť z prepravnej zmluvy rovnako ako kupujúci. Miestom plnenia je sídlo predávajúceho, ak je právnickou osobou, prípadne miesto podnikania alebo organizačnej zložky. Ak fyzická osoba nemá miesto podnikania, je rozhodujúce jej bydlisko. Organizačnou zložkou môže byť odštepný závod alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, prípadne prevádzkareň. Miesto organizačnej zložky predávajúceho je miestom plnenia, len ak toto miesto včas oznámi predávajúci kupujúcemu Keď predávajúce nedostatočne označí zásielku tovaru, je tovar dodaný už odoslaním len vtedy, ak predávajúci splní oznamovaciu povinnosť a bez zbytočného odkladu oznámi kupujúcemu, ktorý tovar, akého druhu, v akom množstve a kedy pre neho odoslal. Ak tak neurobí, k dodaniu tovaru dôjde až jeho faktickým odovzdaním dopravcom kupujúcemu.
2. Čas dodania: Pre čas dodania tovaru predávajúcim kupujúcemu platí to isté, čo pri mieste dodania tovaru, a to tá skutočnosť, že strany si môžu ľubovoľným spôsobom upraviť čas dodania tovaru, prípadne si čas dodania tovaru nemusia v kúpnej zmluve vôbec dojednať. Pokiaľ si strany kúpnej zmluvy nedojednajú čas dodania tovaru, platia ustanovenia § 414 až 416 ObZ. Podľa § 414 ods. 1 ObZ je predávajúci povinný dodať tovar buď v deň, ktorý je v zmluve určený alebo určený spôsobom určeným v zmluve alebo kedykoľvek počas lehoty, ktorá je v zmluve určená alebo určená spôsobom určeným v zmluve. Podľa odseku 2 prvej vety paragrafu ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, začína lehota, v ktorej sa má tovar dodať, plynúť odo dňa uzavretia zmluvy. Podľa § 416 ObZ ak nie je doba dodania tovaru dohodnutá, je predávajúci povinný bez vyzvania kupujúceho dodať tovar v primeranej lehote s prihliadnutím na povahu tovaru a na miesto určenia. Paragraf 415 ObZ objasňuje interpretačné pravidlá určenia doby dodania určitými výrazmi, ktoré sa v praxi vyskytujú (napr. v polovici štvrťroka druhý mesiac štvrťroka atď.). Z citovaných zákonných ustanovení § 414 a 416 ObZ je zrejmé, že zákon na prvé miesto v súvislosti s určením miesta dodania tovaru dáva dojednanie strán v kúpnej zmluve a len pre prípad absencie takéhoto dojednania ustanovuje lehotu, počas ktorej má byť tovar dodaný. Tiež je určený začiatok lehoty na splnenie povinností kupujúcim, aby sa tým zabránilo skráteniu lehoty pre predávajúceho. Tento paragraf dopĺňa ustanovenia Obch. zákonníka a upravuje situáciu, kedy je predávajúci povinný aj bez vyzvania kupujúceho plniť, inak by sa dostal do omeškania. Lehota na plnenie v danom prípade plynie už od uzavretia zmluvy.
3. Odovzdanie dokladov: Predávajúci je povinný odovzdať kupujúcemu doklady vzťahujúce sa na tovar, a to doklady potrebné na prevzatie a užívanie tovaru (doklady umožňujúce prevzatie zásielky), ako a ďalšie doklady ustanovené v zmluve (§ 417 ObZ), a to napr. Doklady potrebné na prevzatia a užívanie tovaru sú doklady, ktoré musí predávajúci odovzdať kupujúcemu. Sú nimi prepravné doklady - prepravná zmluva, nákladný list, dodací list a pre užívanie ako návod na montáž, na údržbu, na použitie. Zákon okrem dokladov potrebných na prevzatie definuje aj doklady potrebné k tomu, aby bolo možné tovar užívať. Ich odovzdanie sa predpokladá spoločne s tovarom, ak zmluva neurčuje inak. Mali by byť preto odovzdávané v tom istom mieste, kde je odovzdávaný tovar a tiež aj v tom istom čase. Odstránenie vád dokladov nevylučuje právo na náhradu škody. Čas plnenia je potrebné stanoviť tak, aby kupujúci mohol tovar prevziať, voľne s ním nakladať a bez zbytočného odkladu ho precliť.
4. Prevod vlastníckeho práva: Predávajúci je povinný zabezpečiť, aby kupujúci nadobudol vlastnícke právo k tovaru. Podľa ustanovenia § 443 ods. 1 ObZ kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru len čo je mu dodaný tovar odovzdaný a podľa odseku 2 tohto paragrafu pred odovzdaním nadobúda kupujúci vlastnícke právo k prepravovanému tovaru, keď získa oprávnenie nakladať so zásielkou. To znamená, že kupujúci nadobúda vlastnícke právo až od momentu kedy má možnosť s tovarom fakticky nakladať (v prípade prepravovaného tovaru odo dňa keď získa oprávnenie nakladať so zásielkou). Obchodný zákonník dáva stranám kúpnej zmluvy možnosť odchylne si v kúpnej zmluve dojednať nadobudnutie vlastníckeho práva, musí sa takto však stať písomne (inak je takéto dojednanie neplatné). Strany si môžu nadobudnutie vlastníckeho práva dohodnúť buď pred dobou ustanovenou v citovanom § 443, § 444 alebo po uplynutí tejto doby (§ 445 ObZ). Ak je tovar dodávaný prostredníctvom dopravcu, keď ho fyzicky od dopravcu v mieste určenia prevezme. Pri odosielaní tovaru prostredníctvom prvého dopravcu bude rozhodný obsah prepravnej zmluvy preto, aby bolo zrejmé, v ktorom momente získa kupujúci právo nakladať s tovarom. Kupujúci môže nadobudnúť vlastnícke právo ešte pred odovzdaním tovaru, napr. na základe náložného listu.

Zodpovednosť za vady tovaru

Obchodný zákonník ustanovuje v § 420 a nasl. špeciálne ustanovenia k ustanoveniam, upravujúcim povinnosti predávajúceho. Paragraf 420 ObZ. obsahuje štyri odseky, z čoho prvý ustanovuje povinnosť predávajúceho dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve. Podľa odseku 4 tohto paragrafu ak zmluva neurčuje ako sa má tovar zabaliť alebo vybaviť na prepravu, je predávajúci povinný tovar zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom, ktorý je obvyklý pre taký tovar v obchodnom styku, alebo ak nemožno tento spôsob určiť, spôsobom potrebným na uchovanie a ochranu tovaru. Ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v § 420 má tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva a vady v dokladoch potrebných na užívanie tovaru (§ 422 ods. 1 ObZ). Ak predávajúci písomne vyhlási, že dodaný tovar bude po určitú dobu spôsobilý na použitie na dohodnutý, inak na obvyklý účel, alebo, že si zachová dohodnuté, inak obvyklé vlastnosti, preberá týmto písomným vyhlásením predávajúci na seba záruku za akosť dodaného tovaru (§ 429 ods. 1 ObZ). Toto písomné vyhlásenie môže predávajúci realizovať v kúpnej zmluve alebo samostatným písomným vyhlásením, najmä vo forme záručného listu (§ 429 ods. 2 veta prvá ObZ). Ak z obsahu zmluvy alebo záručného vyhlásenia (záručného listu) nevyplýva niečo iné, začína záručná doba plynúť odo dňa dodania tovaru. Ak je predávajúci povinný odoslať tovar, plynie záručná doba odo dňa dôjdenia tovaru do miesta určenia. Záručná doba neplynie po dobu, po ktorú kupujúci nemôže užívať tovar pre jeho vady, za ktoré zodpovedá predávajúci (§ 430 ObZ). Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že po dobu záruky, predávajúcim vyhlásenej a garantovanej, má tovar vykazovať určité znaky a spĺňať určitú kvalitu. Predávajúci v záručnom liste alebo v kúpnej zmluve písomne garantuje kvalitu tovaru po dobu trvania určitej lehoty. Ak v záručnej lehote tovar prestane mať predávajúcim vyhlásené znaky a garantovanú kvalitu, je predávajúci zodpovedný za takto vzniknuté vady tovaru. Zákon podrobnejšie upravuje podmienky riadneho a včasného splnenia povinnosti dodať tovar z hľadiska množstva, akosti, vyhotovenia a balenia, pričom prednosť pred ďalšími určeniami má zmluva. Otázka spôsobu balenia a obalov by mala byť dohodnutá medzi stranami v zmluve. Ak strany spôsob balenia nedohodli, je predávajúci povinný tovar zabaliť vhodným spôsobom s prihliadnutím na povahu prepravovaného tovaru a tiež na spôsob prepravy. V kúpnej zmluve musí byť určené množstvo, ktoré má predávajúci kupujúcemu dodať, aby splnil záväzok zo zmluvy riadne. Rozsah odchýlky buď vyplynie zo zmluvy alebo zo zákona. Podľa zákona je prípustná 5 percentná odchýlka medzi množstvom tovaru určeným v zmluve a množstvom skutočne dodaným. Určenie množstva podľa predchádzajúcej praxe medzi zmluvnými stranami má prednosť pred obchodnými zvyklosťami a až potom nasleduje aplikácia zákonom stanovenej odchýlky. Povinnosť predávajúceho je splnená vtedy, ak bolo plnenie uskutočnené riadne, t.j. bez vád a včas. Vadným plnením je také plnenie, ktoré je iné, než dohodnuté. Rovnako môže byť vadou tovaru, ak doklady potrebné na užívanie tovaru, napr. O vadné plnenie neide vtedy, ak predávajúci dodá menšie množstvo tovaru, ktoré v sprievodných dokladoch riadne vyznačí. Zodpovednosť predávajúceho za vady je obmedzená vtedy, ak na výrobu tovaru, ktorý má vyrobiť, použije určité veci, ktoré mu dodá kupujúci. Rovnako nezodpovedá za vady, ak pri vynaložení odbornej starostlivosti predávajúci zistí, že vec nie je vhodná pre ním vyrábaný výrobok, avšak kupujúci na jej použití trvá. Predávajúci sa môže zbaviť svojej zodpovednosti za vady, ak síce pôjde o vady, o ktorých kupujúci vedel alebo musel vedieť, ale budú sa dotýkať takých vlastností tovaru, ktoré boli dohodnuté. So súhlasom kupujúceho môže dodať tovar predávajúci ešte pred uplynutím doby určenej na dodanie. Ak však je takto predčasne dodaný tovar vadný, má právo voľby odstránenia vád predávajúci, a to až do doby ustanovenej pre dodanie tovaru, pretože kupujúci má právo na tovar bez vád už v dobe určenej na plnenie. V zákone je zakotvená povinnosť pre kupujúceho prehliadnuť tovar v závislosti od jeho povahy s odbornou starostlivosťou, aby mohol zistiť čo najskôr tzv. zrejmé vady. Ak teda kupujúci preberá tovar priamo od predávajúceho, musí ho prezrieť v čase jeho odberu. Ak sa uskutočňuje dodanie tovaru prostredníctvom dopravcu, môže byť kontrola tovaru odložená do doby, keď je tovar dovezený do miesta určenia. Kupujúci je povinný oznámiť predávajúcemu zistené vady okamžite bez zbytočného odkladu. Ak kupujúci neoznámi vady včas, nenastáva zánik práv, len sa jeho právo značne oslabilo tým, že sa stáva nevymáhateľným, ak v súdnom konaní alebo rozhodcovskom konaní vznesie predávajúci námietku premlčania .Ak vady kupujúci oznámil včas, musí si ich uplatniť v 4-ročnej premlčacej lehote od odovzdania tovaru na súde. Zodpovednosť za záruky znamená, že predávajúci zodpovedá nielen za vady, ktoré má tovar v okamihu prechodu nebezpečenstva, ale aj za vady, ktoré zistí neskôr, a to v priebehu záručnej lehoty. Pre záruku je zakotvená písomná forma a môže byť dohodnutá priamo v zmluve alebo je poskytnutá z záručnom liste, kde bude uvedená hlavne dĺžka záručnej doby, dĺžka trvanlivosti alebo použiteľnosti. Začiatok behu záručnej doby je rozdielny podľa toho, či začne plynúť odo dňa dodania tovaru alebo odo dňa dôjdenia tovaru do miesta určenia. Ak má výrobok alebo tovar vady, ktoré kupujúci zistil v záručnej dobe, avšak boli spôsobené vonkajšími udalosťami (napr. živelné katastrofy), nie je možné hovoriť o vade plnenia. Rovnako má právne vady tovar, ak predávajúci nevedel, že tovar, ktorý predáva je zaťažený právom tretej osoby, vyplývajúcim z práv priemyselného alebo duševného vlastníctva. Tovar má tiež práve vady vtedy, ak predávajúci už v čase uzavretia zmluvy vedel alebo vedieť musel, že právo tretej osoby požíva právnu ochranu v sídle kupujúceho. Pri úprave nárokov z vád tovaru zákon rozlišuje podstatné a nepodstatné porušenie zmluvy. Pri podstatnom porušení zmluvy má právo voľby kupujúci a môže žiadať ktorýkoľvek z nárokov, t.j. odstránenie vád dodaním náhradného tovaru, odstránenie vád opravou tovaru, zľavu z kúpnej ceny alebo odstúpiť od zmluvy. Podmienkou je, aby si nárok zvolil včas, t.j. Ak vznikne kupujúcemu v dôsledku vadného plnenia škoda, bude mať právo nielen na jej náhradu, ale aj na zmluvnú pokutu, ak bola medzi stranami dohodnutá. Ak došlo k porušeniu zmluvy nepodstatným spôsobom a plnenie bolo vadné, nemá kupujúci právo od zmluvy odstúpiť. Má teda právo voľby obmedzené len na dodanie chýbajúceho tovaru, odstránenie vád a zľavu z kúpnej ceny. Ak chce predávajúci vady odstrániť a kupujúci neoznámil, že si uplatňuje právo na zľavu z kúpnej ceny a nestanovil ani lehotu na odstránenie vád, môže ju určiť predávajúci a kupujúci stráca právo voľby. Uplatniť si iné nároky z vád môže okrem návrhu na náhradu škody a zmluvnú pokutu iba vtedy, ak predávajúci oznámi kupujúcemu, že vady v ním stanovenej lehote neodstráni. Kupujúci nemá právo sám si vady tovaru odstrániť a to ani na účet predávajúceho. Povinnosť vrátiť dodaný tovar vznikne vtedy, ak kupujúci od zmluvy odstúpil a tiež v prípade, ak predávajúci dodal kupujúcemu náhradný tovar. Kupujúci tak musí urobiť len vtedy, ak ho o vrátenie tovaru predávajúci požiadal. Tovar kupujúci vráti na náklady predávajúceho. Ak kupujúci nemôže vrátiť tovar v pôvodnom stave, bude povinný nahradiť predávajúcemu hodnotu nevráteného tovaru, inak by došlo u kupujúceho, ktorý obdrží od predávajúceho náhradný tovar, k bezdôvodnému obohateniu. Zákon upravuje možnosť jednostranného započítania zľavy s kúpnou cenou, ak kupujúci vady včas predávajúcemu oznámil (inak len so súhlasom predávajúceho). Kupujúci nemá povinnosť platiť súčasť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala zľave z ceny, a to až dovtedy, pokiaľ predávajúci neodstráni vady tovaru. Ide o prípady, keď si kupujúci zvolí odstránenie vád opravou alebo náhradnou dodávkou a na to má predávajúci primeranú lehotu. Kupujúci nemá po poskytnutí zľavy z ceny nárok na ušlý zisk z toho dôvodu, že kúpil tovar s nižšou kvalitou. Ak kupujúci včas neoznámi vady, má to za následok nielen nevymáhateľnosť práv zo zodpovednosti, ale tiež zánik práva od zmluvy odstúpiť. Ak kupujúci odstúpi od zmluvy oprávnene, má povinnosť vrátiť celé plnenie, ktoré do tejto doby prevzal. Účinky odstúpenia nenastanú, ak kupujúci nie je schopný plnenie vrátiť alebo ho nemôže vrátiť v rovnakom stave ako keď ho obdržal.

Dodanie väčšieho množstva tovaru

Obchodný zákonník v § 442 ustanovuje dodanie väčšieho množstva tovaru, kde v odseku 1 tohto paragrafu ustanovuje, že ak predávajúci dodá väčšie množstvo tovaru, než je určené v zmluve, môže kupujúci dodávku prijať alebo môže odmietnuť prijatie prebytočného množstva tovaru. Podľa odseku 2 tohto paragrafu ak kupujúci prijme dodávku všetkého, alebo časti prebytočného tovaru, je povinný zaň zaplatiť kúpnu cenu zodpovedajúcu kúpnej cene určenej v zmluve. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že ak predávajúci predá kupujúcemu väčšie množstvo tovaru, ako bolo dohodnuté, môže kupujúci prebytočnú časť dodaného tovaru odmietnuť, alebo prijať. Ak dodá predávajúci väčšie množstvo tovaru než strany v zmluve dohodli, ide tiež o vadné plnenie. Kupujúci má právo prebytočný tovar odmietnuť alebo ho prijať v celom rozsahu alebo len v časti. Ak kupujúci prijme tovar väčšieho rozsahu má sa za to, že s plnením väčšieho množstva súhlasí.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty kúpnej zmluvy s doživotným užívaním

Povinnosti kupujúceho

Kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu a tovar dohodnutý v zmluve prevziať. Kupujúci má povinnosť zaplatiť tú cenu, na akej sa s predávajúcim dohodol. Cena je buď dohodnutá, alebo je stranami dohodnutý spôsob, akým bude určená. Pri určovaní spôsobu výpočtu ceny sa bude prihliadať na čas uzavretia kúpnej zmluvy, porovnateľnosť tovaru a dohodnuté podmienky. Miesto, v ktorom má kupujúci zaplatiť kúpnu cenu by malo byť dohodnuté v kúpnej zmluve. Toto ustanovenie sa týka prípadov, keď sa má kúpna cena platiť v hotovosti pri odovzdaní tovaru, alebo pri odovzdaní dokladov. Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, povinnosť kupujúcemu zaplatiť kúpnu cenu vzniká vtedy, ak predávajúci umožní kupujúcemu nakladať s tovarom. Dáva tiež predávajúcemu právo odmietnuť odovzdanie tovaru alebo dokladov, dokiaľ mu kupujúci nezaplatí kúpnu cenu. Povinnosť prevziať tovar je, okrem povinnosti zaplatiť kúpnu cenu, základnou povinnosťou, ktorú kupujúci má. Odmietnutie tovaru podľa tohto ustanovenia musí umožniť zákon, ale tiež aj zmluva.

Sankcie pri porušení kúpnej zmluvy

V prípade, že dôjde k porušeniu kúpnej zmluvy zo strany jednej alebo obidvoch strán, môže druhá strana požadovať sankcie: náhradu škody, zmluvnú pokutu, atď.

Prečítajte si tiež: Vzor kúpnej zmluvy pre dve osoby

tags: #kúpna #zmluva #paragrafy