
Dovolanie predstavuje mimoriadny opravný prostriedok v civilnom konaní, ktorý je upravený v Civilnom sporovom poriadku (CSP). Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o nesprávnom právnom posúdení veci ako dôvodu dovolania a podmienkach, ktoré musia byť splnené pre jeho úspešné podanie.
Dovolanie nie je bežným opravným prostriedkom, ale mimoriadnym, čo znamená, že sa podáva len vo výnimočných prípadoch. Podanie dovolania je podmienené splnením prísnych kritérií a možnosť namietať je obmedzená na špecifický okruh skutočností a dôvodov.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Intervenient môže podať dovolanie, ak so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. Prokurátor má právo podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil.
Dôležitou podmienkou je, že dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Existujú však výnimky, kedy zastúpenie advokátom nie je nutné, napríklad ak je dovolateľom fyzická osoba s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa alebo ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má rovnaké vzdelanie.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu. Podáva sa na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia, ale len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je však podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Prečítajte si tiež: Obrana proti nesprávne vypočítanému dôchodku
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (komu sa podanie adresuje, kto ho robí, čo sa ním sleduje, akej veci sa týka, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Dovolanie je prípustné len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu a len ak to zákon pripúšťa. V právnej teórii sa rozlišujú dva okruhy prípustnosti dovolania: dovolanie pre tzv. vady zmätočnosti (§ 420 CSP) a dovolanie pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 421 CSP).
Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak:
Podľa § 421 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 však nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy (na príslušenstvo sa neprihliada), alebo ak ide o spory s ochranou slabšej strany a napadnutý výrok neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy.
Prečítajte si tiež: Nesprávne odvedené poistné: Ako postupovať?
Zákon rozlišuje dva okruhy dovolacích dôvodov, ktoré nadväzujú na dôvody prípustnosti dovolania podľa § 420 a 421 CSP. Dovolací dôvod podľa § 431 CSP sa týka vád zmätočnosti, zatiaľ čo dovolací dôvod podľa § 432 CSP sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolacie dôvody si nemožno zamieňať s dôvodmi prípustnosti dovolania. Prípustnosť dovolania (§ 420 a § 421 CSP) určuje dovolací súd a nie je viazaný tým, aký dôvod prípustnosti dovolania uvedie dovolateľ. Dovolací súd je viazaný len tým, ako vymedzí dovolateľ dovolací dôvod (§ 431 alebo § 432 CSP), teda vadu zmätočnosti, alebo nesprávne právne posúdenie veci.
Kumulácia dovolacích dôvodov podľa § 420 CSP a § 421 CSP je prípustná. Pokiaľ sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 420 Civilného sporového poriadku, ako aj § 421 Civilného sporového poriadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 Civilného sporového poriadku, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Prečítajte si tiež: Nesprávna zdravotná starostlivosť a odškodnenie
O dovolaní rozhoduje dovolací súd, teda Najvyšší súd Slovenskej republiky. Dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi ale nie je viazaný dovolacím návrhom. Rovnako je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Dovolací súd rozhodne o dovolaní spravidla bez pojednávania; pojednávanie môže nariadiť, ak to považuje za potrebné.
Dovolací súd môže o dovolaní rozhodnúť tak, že dovolanie odmietne, zamietne, alebo mu vyhovie. Dovolací súd odmietne dovolanie, ak bolo podané oneskorene, bolo podané neoprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, nemá náležitosti podľa § 428, neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435.
Ak dovolací súd dovolanie neodmietne, tak ho vecne prejedná a buď mu vyhovie a zruší napadnuté rozhodnutie alebo dovolanie zamietne (ak nie je dôvodné). Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd mu vyhovie tak, že napadnuté rozhodnutie zruší.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
Okresný súd Žilina rozsudkom z 23. novembra 2009 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 664 € z dôvodu nesprávneho úradného postupu. Súd vychádzal z § 18 ods. 1 a 2 zákona č. 58/1969 Zb., podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup žalovaného považoval neprimeranú dĺžku správneho konania. Pri rozhodovaní o škode spôsobenej nesprávnym úradným vychádzal z ustanovenia § 420 ods. 1 a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka; jej výšku (664 €) stanovil na základe úvahy súdu v zmysle § 136 O.s.p., pritom zohľadnil ujmu žalobcu, ktorú tento utrpel v súvislosti s vynaložením výdavkov (na cestovné MHD, vstupy na plaváreň, knižnicu a kino).
tags: #nesprávne #právne #posúdenie #veci #dovolanie #podmienky