Ak daňovník požiadal o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo odovzdal daňové priznanie a následne zistil nezrovnalosti, má možnosť ich sám opraviť. Využiť takúto možnosť je výhodnejšie, ako čakať, kým chybu zistí daňový úrad pri kontrole. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako opraviť nesprávny výpočet daňového priznania, s dôrazom na opravné a dodatočné daňové priznania.

Legislatívny rámec

Všeobecná úprava podávania daňových priznaní je v zákone č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o správe daní“). Podávanie daňových priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby upravuje § 32 zákona č. 595/2003 Z. z.

Podľa § 38 zákona o správe daní je daňové priznanie povinný podať každý, komu vznikla povinnosť podať daňové priznanie podľa zákona o dani z príjmov, alebo ten, koho na to správca dane vyzve.

Kedy vzniká povinnosť podať daňové priznanie?

Povinnosť podať daňové priznanie u fyzickej osoby za rok 2009 vznikla, ak za toto zdaňovacie obdobie dosiahla zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 2 012,85 eura. Do tejto sumy sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a daňovník si pri nich neuplatní zrazenú daň ako preddavok. Okrem tohto základného pravidla pre podanie daňového priznania uvedeného v § 32 ods. 1 zákona o dani z príjmov platia pravidlá uvedené v ďalších odsekoch uvedeného § 32, napr. povinnosť podať priznanie v prípade vykázanej straty, v prípade príjmov zo zdrojov v zahraničí, v prípade nevysporiadania príjmov zo závislej činnosti ročným zúčtovaním preddavkov a podobne. Podľa § 32 ods. 5 zákona o dani z príjmov daňovník môže podať daňové priznanie, aj keď mu zo zákona takáto povinnosť nevyplýva.

Dobrovoľné podanie daňového priznania

Dobrovoľné podanie daňového priznania má význam pre daňovníka vtedy, ak zrazená (zaplatená) suma preddavku alebo dane považovanej za preddavok prevyšuje daň priznanú v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v dôsledku čoho môže žiadať vrátiť vzniknutý preplatok od daňového úradu. Lehota na podanie daňového priznania určená v § 49 zákona o dani z príjmov (do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak daňový úrad rozhodnutím túto lehotu nepredĺžil) sa vzťahuje nielen na daňovníka, ktorý je povinný podať daňové priznanie, ale aj na daňovníka, ktorý využije možnosť podania daňového priznania podľa § 32 ods. 5 zákona.

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

Sankcie za oneskorené podanie

Pri nedodržaní lehoty na podanie daňového priznania vyrubí daňový úrad sankciu podľa § 35 ods. 4 zákona o správe daní aj v prípade oneskoreného podania priznania, ktoré daňovník nebol povinný podať. Preto je, najmä v prípade nižších preplatkov, na zvážení daňovníka, či daňové priznanie podá. Výška sankcie môže totiž prevýšiť preplatok z daňového priznania.

Príklad: Študent a daňové priznanie

Študent pracoval u zamestnávateľa na základe dohody o brigádnickej práci študentov 10 mesiacov s mesačnou odmenou 160 eur. U zamestnávateľa nepodpísal vyhlásenie, zamestnávateľ zrazil daň zrážkou v celkovej výške 304 eur. Vzhľadom na výšku príjmov a spôsob zdanenia študentovi nevznikla povinnosť podať daňové priznanie. O možnosti žiadať vrátiť zrazenú daň sa dozvedel až v máji 2010, kedy aj podal daňové priznanie typ A. Pre študenta je tento postup na jednej strane výhodný, pretože od základu dane 1 600 eur odpočíta ročnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka 4 025,70 eura. Vyjde mu nulová daňová povinnosť a zrazená daň 304 eur je daňovým preplatkom na vrátenie. Súčasne však musí počítať so sankciou zo strany daňového úradu za nepodanie daňového priznania v zákonnej lehote. Podľa § 35 ods. 4 zákona o správe daní je táto sankcia určená pre fyzickú osobu v minimálnej výške 33,19 eura, najviac do výšky 16 596,95 eura.

Príklad: Dôchodkyňa a úroky z vkladu

Starobná dôchodkyňa mala v roku 2009 okrem dôchodku len príjem z úroku na vkladovom účte 84 eur, z ktorého zrazila banka daň 15,96 eura. Podľa § 46 zákona o dani z príjmov sa daň nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne 16,60 eura. Pretože daň v tomto prípade nepresiahla uvedený limit, dôchodkyňa môže žiadať vrátiť zrazenú daň v podanom daňovom priznaní typ B (na r. 91 uvedie nulu, zrazenú daň uvedie na r. 99, preplatok na r. 106, vyplní žiadosť, ktorá je súčasťou tlačiva priznania, k priznaniu priloží kópiu potvrdenia od banky). Ak by priznanie nepodala do 31. 3. 2010, podanie po tomto termíne znamená oneskorenie, na ktoré sa vzťahuje sankcia v minimálnej výške 33,19 eura. Podanie daňového priznania v danom prípade nie je výhodné, pretože sankcia prevyšuje výšku preplatku.

Výzva na podanie daňového priznania od správcu dane

Ako sme už vyššie uviedli, povinnosť podania daňového priznania upravuje okrem zákona o dani z príjmov aj zákon o správe daní. Z § 38 ods. 1 tohto zákona vyplýva, že daňové priznanie je povinný podať aj ten, koho na to správca dane vyzve. Výzvu na podanie daňového priznania spravidla dá daňový úrad v prípade, ak má indície o príjmoch fyzickej osoby (napr. na základe splnenia oznamovacej povinnosti iných subjektov podľa § 32 ods. 5 zákona o správe daní). Na výzvu je potrebné daňové priznanie podať (aj nulové) v lehote určenej daňovým úradom vo výzve, nepostačuje písomné oznámenie daňového subjektu, že nemá dôvod na podanie daňového priznania.

Príklad: Dôchodca a predaj poľnohospodárskych prebytkov

Starobný dôchodca dosiahol v roku 2009 príjem z predaja poľnohospodárskych prebytkov vo výške 2 005 eura. Iný zdaniteľný príjem v roku 2009 nemal, preto nepodal v súlade s § 32 ods. 1 zákona o dani z príjmov daňové priznanie (jeho zdaniteľný príjem je nižší ako 2 012,85 eura). Daňový úrad ho v máji 2010 vyzve na podanie daňového priznania. Podľa § 38 ods. 1 zákona o správe daní je daňovník povinný toto priznanie podať. Vzhľadom na výšku celkových zdaniteľných príjmov nie je povinný v súlade s § 46 zákona platiť daň. V daňovom priznaní síce uvedie výšku príjmov, ale daňová povinnosť bude nula.

Prečítajte si tiež: Ako podať daňové priznanie pri rodičovskom príspevku

Opravné daňové priznanie

Problematiku opravných daňových priznaní upravuje § 39 ods. 1 zákona o správe daní. Podľa tohto ustanovenia môže daňový subjekt podať opravné daňové priznanie pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania. V takom prípade správca dane berie do úvahy opravné daňové priznanie a na predtým podané daňové priznanie neprihliada. Zákon neobmedzuje počet podaných opravných daňových priznaní, čo znamená, že daňový subjekt môže do lehoty na podanie daňového priznania podať aj viac opravných daňových priznaní. Pre ďalšie konanie je však rozhodujúce posledné opravné priznanie podané do lehoty na podanie daňového priznania.

Dôvod podania opravného daňového priznania

Opravným daňovým priznaním daňovník opravuje chyby, ktoré sám zistil v daňovom priznaní a predchádza tak budúcim sankciám, pretože rozdiely medzi daňovým priznaním a opravným daňovým priznaním sankciám nepodliehajú. Na tlačive daňového priznania je potrebné vyznačiť, že ide o opravné daňové priznanie (označí sa „x“ na prvej strane tlačiva v časti „druh daňového priznania“).

Postup daňového úradu pri pochybnostiach

Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného priznania alebo o pravdivosti údajov v ňom uvedených, oznámi ich daňový úrad daňovníkovi a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Daňový úrad je oprávnený v prípade nepodania daňového priznania v lehote určenej vo výzve, resp. ak neboli odstránené chyby v podanom daňovom priznaní, určiť daň podľa pomôcok, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si sám zaobstará, a to i bez súčinnosti s daňovým subjektom.

Príklad: Neuplatnený daňový bonus

Fyzická osoba podala daňové priznanie typ A, v ktorom si uplatnila daňový bonus na jedno vyživované dieťa a vyplnila „žiadosť o vyplatenie daňového bonusu“ v X. oddiele tlačiva priznania. Dieťa skončilo v roku 2009 povinnú školskú dochádzku a od septembra študuje na strednej škole. K daňovému priznaniu bol priložený len rodný list, pričom, ak sa dieťa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, musí daňovník predložiť aj kópiu potvrdenia o návšteve školy alebo o poberaní prídavku na dieťa (vyplýva z § 37 ods. 2 zákona o dani z príjmov, ako aj z tlačiva daňového priznania). Daňový úrad vyzve na predloženie chýbajúceho dokladu a do jeho predloženia preruší konanie o žiadosti o vyplatenie daňového bonusu.

Dodatočné daňové priznanie

Dodatočné daňové priznanie povinne podáva daňový subjekt po termíne na podanie daňového priznania v prípade zistenia, že podané daňové priznanie je nesprávne alebo neúplné a jeho oprava má za následok zvýšenie dane. Dodatočné daňové priznanie je daňovník povinný podať do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa týka. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň aj splatná. Kvôli overeniu dodržania lehoty na podanie dodatočného daňového priznania je potrebné na 1.

Prečítajte si tiež: Daňové priznanie a dôchodok

Dodatočné daňové priznanie pri znížení dane

Dodatočné daňové priznanie môže daňový subjekt podať v prípade, ak zistí, že jeho daň má byť nižšia, ako uviedol v daňovom priznaní alebo ako bola správcom dane vyrubená. Dodatočné daňové priznanie na nižšiu daňovú povinnosť možno podať najneskôr do štyroch rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie. Znížiť základ dane na základe dodatočného daňového priznania však možno len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly.

Obmedzenia pre podanie dodatočného daňového priznania

Dodatočné daňové priznanie nemožno podať po doručení oznámenia o výkone daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly za obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, a to až do jej ukončenia (resp. po dobu výkonu kontroly v prípadoch kontrol podľa § 15 ods. 3, 4, 14 zákona o správe daní za kontrolované obdobie). Dodatočné daňové priznanie tiež nemožno podať, ak bola daň správcom dane určená alebo dohodnutá podľa § 29 ods. 5 alebo ods. 6 zákona.

Ako podať dodatočné daňové priznanie

Na tlačive priznania je potrebné vyznačiť, že ide o dodatočné daňové priznanie a vyznačiť rozdiely oproti pôvodne podanému daňovému priznaniu alebo oproti platobnému výmeru alebo dodatočnému platobnému výmeru. Podrobnejšie podmienky podávania dodatočných daňových priznaní sú upravené v § 39 ods. 2 až 6 zákona o správe daní. Ak daňovníkovi v dôsledku podania dodatočného daňového priznania vznikne preplatok na dani, pri jeho vysporiadaní sa postupuje podľa § 63 zákona o správe daní. V dodatočnom daňovom priznaní podávanom v roku 2009 a neskôr, ktoré sa týka zdaňovacích období, ktoré skončili pred zavedením meny euro, sa peňažné údaje vykazujú v slovenských korunách. Na podávanie týchto priznaní sa použijú tlačivá, ktoré platili pre príslušné zdaňovacie obdobie.

Nezdaniteľná časť základu dane a dodatočné daňové priznanie

Podľa § 11 ods. 7 zákona o dani z príjmov sa základ dane daňovníka nezníži o sumu 4 025,70 eura, ak je daňovník na začiatku zdaňovacieho obdobia 2009 poberateľom dôchodkov vymenovaných v tomto ustanovení (starobný, predčasný starobný, výsluhový dôchodok) alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia a ak tento dôchodok je vyšší ako suma 4 025,70 eura. Ak sa daňovník stal poberateľom niektorého z dôchodkov vymenovaných v § 11 ods. 7 zákona v priebehu roka, od základu dane si môže odpočítať nezdaniteľnú časť základu dane vo výške 4 025,70 eura. Základ dane sa ale o túto nezdaniteľnú časť neznižuje v prípade, ak bol daňovníkovi dôchodok priznaný spätne k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období. Uplatnenú nezdaniteľnú časť je daňovník povinný vysporiadať podaním dodatočného daňového priznania podľa § 32 odseku 11 zákona. Zákon v tomto ustanovení súčasne uvádza, že ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, sankcie podľa zákona o správe daní sa na vyššiu priznanú daň neuplatnia.

Príklad: Spätné priznanie dôchodku

Zamestnancovi priznala Sociálna poisťovňa v roku 2009 starobný dôchodok k 1. 1. 2008. Zamestnávateľ mu v roku 2008 uplatnil pri ročnom zúčtovaní preddavkov nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške 98 496 Sk. Zamestnanec nemá za rok 2008 nárok na nezdaniteľnú časť základu dane, resp. má nárok len na rozdiel medzi sumou 98 496 Sk a nižšou sumou dôchodku. Má povinnosť podať dodatočné daňové priznanie za tento rok, v ktorom si vypočíta daňovú povinnosť bez uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane, resp. si ju uplatní krátenú, a daň doplatí. Za rok 2009 nemá daňovník nárok na nezdaniteľnú časť základu dane.

Povinnosti zamestnávateľa pri podávaní daňového priznania zamestnancom

Ak zamestnanec, ktorému bolo vykonané ročné zúčtovanie, bude podávať daňové priznanie, zamestnávateľ mu je povinný podľa § 39 ods. 6 zákona o dani z príjmov do 10 dní od doručenia žiadosti vydať doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní a vysporiadaní daňového nedoplatku alebo preplatku, daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie. Na tento účel slúži II. časť odporúčaného tlačiva ročného zúčtovania.

Príklad: Neuplatnený daňový bonus na dieťa

Zamestnancovi sa v roku 2009 narodilo dieťa. Nie je ženatý, ale žije v spoločnej domácnosti s družkou a dieťaťom. U svojho zamestnávateľa si v priebehu roka daňový bonus na dieťa neuplatnil. Daňový bonus si neuplatnila ani jeho družka z dôvodu, že prevažnú časť roka bola na materskej a ďalšej materskej dovolenke. Zamestnanec požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale nárok na daňový bonus si neuplatnil, pretože o svojom nároku sa dozvedel až po vykonaní ročného zúčtovania. ak ho podá do 31. ak ho podá po 31. marci 2010, bude dodatočným daňovým priznaním.

Iné príjmy a povinnosť podať daňové priznanie

Od popísanej situácie je potrebné odlíšiť prípady, keď síce bolo zamestnancovi vykonané ročné zúčtovanie preddavkov, ale daňovník mal povinnosť podať daňové priznanie. Podľa § 32 ods. mal v zdaňovacom období aj iné druhy príjmov podľa § 6 až § 8 zákona o dani z príjmov, ktoré nie sú od dane oslobodené, alebo je povinný zvýšiť základ dane z dôvodu, že neboli splnené podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 9 až 11 zákona.

Príklad: Zrušenie životnej poistky

Zamestnanec uzatvoril v roku 2003 s poisťovňou životnú poistku s poistnou dobou 10 rokov. V roku 2005 si pri ročnom zúčtovaní preddavkov uplatňoval nárok na nezdaniteľnú časť základu dane vo výške 12 000 Sk ročne z titulu zaplateného poistného na životné poistenie. V roku 2006 požiadal poisťovňu o vyplatenie životného poistenia. V tomto roku išlo o 4. rok z dojednanej 10-ročnej doby platenia poistného. Pretože došlo k nedodržaniu podmienky uvedenej v § 11 ods. 11 zákona o dani z príjmov, daňovník je povinný zvýšiť základ dane o 12 000 Sk najneskôr do konca roka 2009. Zamestnanec sa mohol rozhodnúť, za ktoré zdaňovacie obdobie (obdobia) zvýši základ dane - či jednorazovo alebo rozložením na viac rokov. Pretože základ dane nezvýšil v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, musí pripočítať sumu po prepočte 398,33 eura do základu dane roku 2009. Uvedené nie je možné v rámci ročného zúčtovania preddavkov, ale len v daňovom priznaní. Zamestnanec si túto svoju povinnosť uvedomil až po vykonaní ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2009 jeho zamestnávateľom. V daňovom priznaní typ A, ktoré je povinný podať do 31. marca 2010, uvedie sumu 398,33 eura na riadku 35. K daňovému priznaniu doloží ročné zúčtovanie. do 31. po 31. marci 2010, bude podané oneskorene a daňový úrad uplatní sankciu za oneskorene podané daňové priznanie podľa § 35 ods. 4 zákona o správe daní. Za oneskorenú úhradu dane bude vyrubený sankčný úrok podľa § 35b ods. 1 písm.

Oprava chýb pri výpočte mesačnej mzdy

Aj napriek znalosti a kontrole dodržiavania týchto predpisov sa môže stať, že dôjde k chybnému výpočtu mesačnej mzdy, nesprávne stanovenému vymeriavaciemu základu pre platenie poistného, nesprávne zrazenému preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti. Bez ohľadu na to, či k chybe došlo zavinením zamestnávateľa, mzdovej účtovníčky alebo samotného zamestnanca, je povinnosťou mzdovej účtovníčky zistenú chybu odstrániť. Aj pri oprave chýb platia určité pravidlá a zákonom ustanovené postupy.

Postupy pri oprave chýb

Mzda sa vyúčtováva za uplynulé mesačné obdobie na základe dokladov preukazujúcich dohodnuté mzdové podmienky, dokladov preukazujúcich odpracovaný čas alebo dosiahnutý výkon zamestnanca a na základe iných dokladov preukazujúcich neprítomnosť zamestnanca v práci a vznik nároku na náhradu mzdy.

• Chybu spočívajúcu v nesprávne vypočítanom priemernom zárobku na pracovnoprávne účely, nesprávne uplatnenej výšky nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, nesprávne poskytnutej sume daňového bonusu, nesprávne použitej sadzbe poistného na zdravotné a sociálne poistenie a pod. je možné opraviť iba novým výpočtom čistej mzdy a zohľadnením opravy vo všetkých dokladoch a výkazoch súvisiacich s evidenciou miezd, poistného a preddavkov na daň z príjmu zo závislej činnosti, t. j. v mesačnom výkaze poistného a príspevkov.
• Chybu spočívajúcu v nesprávne určenej základnej mzde, prémii, odmene, náhrade mzdy alebo inej zložky mzdy a pod. je možné opraviť po dohode so zamestnancom zúčtovaním vzniknutého rozdielu v najbližšom termíne pre zúčtovanie miezd, pričom zúčtovaný rozdiel bude súčasťou hrubej mzdy, t. j. vymeriavacieho základu pre výpočet preddavkov na zdravotné poistenie a poistného na sociálne poistenie a súčasťou zdaniteľného príjmu pre výpočet preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti v čase zúčtovania, resp. výplaty príjmu.

Príklad: Zvýšenie mzdy

Zamestnanec mal od 1. 2. 2012 zvýšenú mzdu zo 750 € na 775 €. Mzdová účtovníčka nedopatrením dostala príslušný dodatok k pracovnej zmluve až 23.3.2012 po uzatvorení mesačného vyúčtovania, poukázaní príjmu zamestnancom na účty a odoslaní príslušných výkazov mzdového účtovníctva. Nezohľadnenie zvýšenia mzdy pri zúčtovaní opravila dodatočným prepočtom vyúčtovanej mzdy zamestnanca a doplatením rozdielu čistej mzdy zamestnancovi dňa 28.3. V dôsledku prepočtu vyúčtovanej mzdy vznikla aj povinnosť zaúčtovania správnych údajov v mzdovom liste zamestnanca, podania opravného mesačného výkazu poistného a príspevkov na sociálne poistenie, opravného výkazu preddavkov na verejné zdravotné poistenie a posúdenia správnosti podaného prehľadu o príjmoch zo závislej činnosti.

Mzdové listy a výplatné listiny

Mzdové listy a výplatné listiny pre zamestnancov vrátane ich rekapitulácie je zamestnávateľ povinný viesť v zmysle § 39 ods. 1 zákona o dani z príjmov za každý kalendárny mesiac aj za celé zdaňovacie obdobie. Každú zmenu v dôsledku prepočtu mzdy alebo opravy chýb pri výpočte mesačnej mzdy je povinný vykonať na mzdovom liste aj vo výplatnej listine. V mzdovom liste sa uvádza úhrn vyplatených zdaniteľných miezd za každý kalendárny mesiac a nie úhrn zúčtovaných zdaniteľných miezd, t. j. zúčtovaný, ale nevyplatený príjem v stanovenom výplatnom termíne sa v mzdovom liste v príslušnom mesiaci neuvádza. Do úhrnu vyplatených zdaniteľných miezd za príslušný kalendárny mesiac sa zahrnujú len príjmy vyplatené do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca a do úhrnu vyplatených zdaniteľných miezd za zdaňovacie obdobie sa zahrnujú len príjmy vyplatené zamestnancom do 31. 1. nasledujúceho roka.

Vyplýva to zo splatnosti mzdy stanovenej v § 129 Zákonníka práce, v zmysle ktorého je mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, a to do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nebolo dohodnuté inak, a tiež z § 4 ods. 3 zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého príjmy zo závislej činnosti plynúce najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sú súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie. Zamestnávateľ musí zabezpečiť, aby sa v rámci spracovania miezd po mesačnej uzávierke zo zúčtovaných miezd do mzdových listov zaúčtovali len údaje súvisiace s vyplateným príjmom v súlade s § 39 ods. úhrn poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnanec, súvisiace s vyplateným príjmom. V prípade, že používaný mzdový softvér to nedokáže, mzdová účtovníčka musí urobiť spätný prepočet z výšky vyplateného čistého príjmu.

Príklad: Platobná neschopnosť zamestnávateľa

Zamestnávateľ zúčtoval zamestnancovi za január hrubý príjem 792 €. Z dôvodu dočasnej platobnej neschopnosti mu z čiastky k výplate 613,27 € dňa 24.2. vyplatil iba 400 €. Rozdiel mu vyplatil spolu s príjmom za február dňa 20.3. Za február zúčtoval hrubý príjem 780 €. Zamestnávateľ by mal vedeniu a kontrole mzdových listov venovať maximálnu pozornosť, pretože z údajov mzdových listov sa vyhotovujú potvrdenia, výkazy, prehľady, hlásenia, ročné zúčtovania a pod. a chyba v mzdovom liste sa ľahko môže preniesť do uvedených dokumentov. V mzdovom liste zamestnanca z príkladu č. 1 za mesiac február budú vykázané údaje z prepočtu mzdy. Príjem za február bol, aj keď na dvakrát, vyplatený v termíne do 31. 3.

Výkazy poistného a príspevkov

Výkazy poistného a príspevkov za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti poistného je zamestnávateľ povinný predkladať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne v zmysle § 231 ods. 1 písm. f) zákona o sociálnom poistení. údaje o vymeriavacom základe podľa § 138 ods. opravný mesačný výkaz poistného a príspevkov a opravný výkaz poistného a príspevkov, ktoré predkladá iba v prípadoch omylu, resp. chyby v predloženom riadnom mesačnom výkaze alebo výkaze, napr. ak vykáže údaje z iného rozhodujúceho obdobia, ak vykáže poistné z nesprávne určeného nižšieho vymeriavacieho základu, pričom opravný výkaz je povinný predložiť kompletný, t. j. výkaz vrátane príloh. Sociálna poisťovňa určila zamestnávateľom povinnosť podávania výkazov od 1. 12. 2011 výlučne elektronicky, bez ohľadu na počet zamestnancov.

Oprava vymeriavacieho základu

Ak zamestnávateľ zistí, že poistné vypočítal, vykázal a odviedol z nižšieho vymeriavacieho základu, ako mal, je povinný urobiť prepočet a podať opravný mesačný výkaz poistného a príspevkov. Ak zistí, že vypočítal, vykázal a odviedol poistné z vyššieho vymeriavacieho základu, ako mal, údaje o vykázanom vymeriavacom základe a poistnom nevysporiada podaním opravného mesačného výkazu poistného a príspevkov, ale prostredníctvom žiadosti o vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu, ktorú podá v súlade s § 145 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Náležitosti žiadosti určila Sociálna poisťovňa vydaním vzoru žiadosti. Ak zamestnávateľ žiada vrátiť poistné za viac kalendárnych mesiacov, podáva len jednu žiadosť. V žiadosti za každý kalendárny mesiac, za ktorý žiada vrátiť poistné, uvedie údaje týkajúce sa konkrétneho zamestnanca aj súhrn poistného za všetkých zamestnancov v členení na pôvodné údaje z predloženého riadneho výkazu a na údaje nové podľa správneho vymeriavacieho základu a poistného.

#

tags: #danove #priznanie #dochodca #nesprávny #výpočet #ako