Neúčinnosť právneho úkonu podľa § 57 zákona č. 7/2005 Z.z.

Tento článok sa zaoberá problematikou neúčinnosti právneho úkonu podľa § 57 zákona č. 7/2005 Z.z., pričom analyzuje súdne rozhodnutia a právnu teóriu s cieľom objasniť podmienky a dôsledky tohto inštitútu v konkurznom práve.

Úvod do problematiky odporovateľnosti právnych úkonov

Inštitút odporovateľnosti právnych úkonov v konkurznom práve slúži na ochranu veriteľov pred úkonmi dlžníka, ktorými sa zmenšuje jeho majetok a tým sa znižuje možnosť uspokojenia ich pohľadávok. Zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii upravuje podmienky, za ktorých sa možno domáhať neúčinnosti takýchto úkonov.

Analýza súdnych rozhodnutí

Rozsudok Okresného súdu a Krajského súdu v Trnave

Okresný súd Nitra rozsudkom zo dňa 5. októbra 2018 č. k. 25Cbi/3/2011-759 žalobu zamietol. Krajský súd v Trnave rozsudkom z 28. apríla 2020, sp. zn. 21CoKR/15/2018-1089 v spojení s opravným uznesením č. k. 21CoKR/15/2018-1196 zo 6. júla 2020 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Súdy sa zaoberali žalobou, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. Žalobca tvrdil, že právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľov, nakoľko bývalý konateľ úpadcu zastúpený konateľom F. O. previedol majetok za nižšiu sumu.

Súdy však konštatovali, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre úspešné uplatnenie odporovateľnosti právneho úkonu. Predovšetkým nebolo preukázané, že by predmetným právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov. Žalobca nepredložil súdu listinný dôkaz - znalecký posudok preukazujúci jeho tvrdenia, čo však neurobil.

Dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky

Dovolateľ napádal rozsudok odvolacieho súdu z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces a nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že mu nebolo umožnené doplniť dokazovanie a že odvolací súd sa nedostatočne zaoberal otázkou úpadku dlžníka a ukrátenia veriteľov.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad o neúčinnosti právneho úkonu

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací skúmal prípustnosť a dôvodnosť dovolania. Dovolací súd uviedol, že ak dovolateľ prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 420 písm. f) C. s. p., musí súčasne vymedziť, v čom spočíva vada konania pred súdom prvej inštancie alebo odvolacím súdom, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolací súd sa nezaoberal dovolacím dôvodom žalobcu podľa § 420 písm. f) C. s. p.

Podmienky odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 zákona č. 7/2005 Z.z.

Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, možno odporovať, ak bol urobený v posledných troch rokoch pred začatím konkurzného konania.

Pre úspešné uplatnenie odporovateľnosti právneho úkonu musia byť splnené nasledovné podmienky:

1. Existencia pohľadávky veriteľa úpadcu: Musí existovať pohľadávka veriteľa, ktorá bola prihlásená do konkurzu.
2. Právny úkon bol uskutočnený bez primeraného protiplnenia: Dlžník uskutočnil právny úkon, za ktorý nezískal primerané protiplnenie, čím sa zmenšil jeho majetok.
3. Úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka: Právny úkon buď spôsobil, že sa dlžník stal platobne neschopným alebo predlženým, alebo bol urobený v čase, keď už dlžník bol v úpadku.
4. Ukrácanie uspokojenia pohľadávky veriteľa: Právny úkon dlžníka ukrátil uspokojenie pohľadávky veriteľa prihlásenej do konkurzu.

Žalobca musí preukázať splnenie všetkých týchto podmienok. Ak sa mu to nepodarí, súd žalobu zamietne.

Prečítajte si tiež: Právne úkony v konkurze

Úpadok dlžníka

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Platobná neschopnosť sa predpokladá, ak dlžník nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Predlženie nastáva, ak hodnota majetku dlžníka nepresahuje výšku jeho záväzkov.

V prípade odporovania právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. sa predpokladá, že úkon bol urobený počas úpadku dlžníka, ak bol urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom.

Právne následky úspešného odporovania

Ak súd vyhovie žalobe o odporovateľnosť právneho úkonu, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak to nie je možné, je povinný poskytnúť peňažnú náhradu. Pohľadávka, ktorá zanikla splnením, sa obnoví v pôvodnom rozsahu.

Osobitosti odporovateľnosti pri spriaznených osobách

Zákon č. 7/2005 Z.z. obsahuje osobitné ustanovenia o odporovateľnosti právnych úkonov urobených v prospech osôb spriaznených s dlžníkom. Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia, ktorý dlžník urobil v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. V takomto prípade sa predpokladá, že dlžník bol v čase úkonu v úpadku, ak sa nepreukáže opak.

Odporovateľnosť pri osobnom bankrote

S účinnosťou od 1. marca 2017 vstúpila do účinnosti nová právna úprava oddlženia fyzických osôb, známa ako osobné bankroty. Táto úprava priniesla zmeny aj v oblasti odporovateľnosti právnych úkonov dlžníka. Podľa § 166h insolvenčného zákona oddlžením zostáva nedotknuté právo veriteľa domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku.

Prečítajte si tiež: Právny úkon a aktívna legitimácia

tags: #neucinnost #pravneho #ukonu #§ #57 #zakon