
Zamestnanosť príslušníkov rómskej menšiny na Slovensku dlhodobo zaostáva za priemerom ostatnej populácie. Tento jav má komplexné príčiny, ktoré si vyžadujú hlbšiu analýzu a efektívne riešenia. Skutočnosť, že v oblasti integrácie Rómov na trhu práce nastal len malý progres, je alarmujúca a poukazuje na potrebu posilnenia politík, ktoré podporujú integráciu Rómov na trhu práce a vo vzdelávaní.
Zamestnanosť Rómov výrazne zaostáva za väčšinovou populáciou na Slovensku. Vyplýva to z analýzy dát Atlasu rómskych komunít a individuálnych administratívnych údajov. V období rokov 2004 až 2017 dosahovala miera zamestnanosti Rómov len zhruba tretinu miery zamestnanosti väčšinovej populácie. V roku 2017, v zlatých časoch slovenského trhu práce, sa miera zamestnanosti Rómov zvýšila na takmer 21 percent. Výrazný rozdiel v zamestnanosti Rómov je aj medzi pohlaviami. Miera zamestnanosti žien dosahuje len približne 16 percent oproti 26 percentám u mužov. Približne 100-tisíc Rómov v produktívnom veku je v súčasnosti na Slovensku bez práce.
Analytici vidia problém nielen v nízkej kvalifikácii a nedostatočných zručnostiach, ale aj v slabých výsledkoch Rómov v školskom systéme. Rómom pri vstupe na formálny trh práce bránia viaceré faktory.
Dôvodom má byť predovšetkým nízka úroveň ich vzdelania, kvalifikácie a zručností. Vo výsledkoch celoslovenského testovania žiakov základných škôl v 5. a 9. ročníku dosahujú rómski žiaci zhruba polovičnú úspešnosť oproti majorite a približne polovica z nich sa do 9. ročníka dostane s oneskorením. Tento fakt je spôsobený opakovaním ročníkov. Z toho následne v neskoršom veku vyplýva aj nízka zamestnanosť v tejto populácii.
„Môžeme povedať, že prostredie chudobnej domácnosti, kde prevažuje nízke vzdelanie rodičov, tiež výrazne ovplyvňuje výsledky ich detí v škole,“ uviedol Slavomír Hidas z Inštitútu finančnej politiky na MF SR. Až takmer polovica týchto detí žije v domácnosti, ktorá poberá hmotnú núdzu.
Prečítajte si tiež: Nezamestnanosť a sociálna práca
Nezanedbateľnú úlohu môžu zohrávať aj predsudky zo strany zamestnávateľov a neskôr zamestnancov. Diskriminácia Rómov pri vstupe na trh práce je reálny problém, o čom svedčia viaceré výskumy. Na jednej strane sa hovorí o potrebe zamestnávania Rómov, na strane druhej existuje bariéra vo forme diskriminácie, ktorá bráni Rómom zamestnať sa. A hovoríme o diskriminácii na základe príslušnosti k etnickej skupine, teda o bariére, ktorú Rómovia nevedia odstrániť.
Vysoká miera zadlženosti a často i zlý zdravotný stav vyplývajúci zo životných podmienok taktiež komplikujú situáciu.
Viac ako 50 predstaviteľov firiem spod Tatier sa dnes práve tejto téme venuje na konferencii v Poprade, ktorú organizuje Americká obchodná komora. „Chceme inšpirovať naše firmy v rámci Americkej obchodnej komory k tomu, aby sa nebáli podniknúť kroky a dať šancu Rómom zamestnať sa. Zároveň chceme zistiť, ako je možné, že v niektorých firmách a samosprávach to funguje, a aké sú odporúčania, aby to fungovalo aj u ostatných,“ povedal pre agentúru SITA Blaškovič.
Príkladom je obec Spišský Hrhov, v ktorej už 17 rokov funguje obecný sociálny podnik. „V našom prípade sa stalo to, že každý dostal šancu a drvivá väčšina sa jej chytila a posunula sa ďalej. Objavili sa aj ľudia, s ktorými je obrovský problém, ale takí sa nájdu v každej populácii, či väčšinovej, alebo menšinovej,“ povedal dnes pre médiá starosta obce Vladimír Ledecký.
Pozitívnym príkladom sú aj viaceré firmy pod Tatrami, v ktorých sa podarilo Rómov úspešne a dlhodobo zamestnať. Spoločnosť Whirlpool Slovakia začala s masívnym prijímaním tejto skupiny obyvateľov v roku 2014. „Zamestnávanie marginalizovaných Rómov nepovažujeme za špecifický pokus. Je to pre nás prirodzený proces, ktorý sa nám osvedčil. Zo 71 zamestnancov spoločnosti Pasell Slovakia v Poprade, ktorá pôsobí v oblasti strojárenstva a výroby komponentov z betónu, gumy a plastov, tvorí 29 Rómov. Podľa riaditeľky spoločnosti Zuzany Roškovej je v jednej prevádzke, ktorá sa zaoberá výrobou betónu, zamestnaných dokonca 96 percent Rómov. „Snažíme sa zobrať Rómov z osady, aby sme im pomohli k normálnemu spôsobu života. Samozrejme, sú tu ťažkosti, nevedia, že musia chodiť dennodenne do práce, že musia plniť kvalitu, že musia plniť produktivitu,“ vymenovala.
Prečítajte si tiež: Sociálne aspekty nezamestnanosti
Inštitút zamestnanosti roky navrhuje zavedenie takzvaného inkluzívneho zamestnávania, v rámci ktorého by podmienkou verejných obstarávaní bola takzvaná integračná suma.
Problém nezamestnanosti Rómov a stav životného prostredia sa dajú riešiť naraz a synergicky. Aj takúto ambíciu má monografia „Inklúzia Rómov v rámci zelenej ekonomiky na Slovensku - príklady dobrej praxe“, autorov Miroslava Polláka a Michala Páleníka. Autori v monografii prepájajú dva faktory, ktoré vplývajú na spoločnosť na Slovensku, a to vysokú nezamestnanosť ľudí z marginalizovaných rómskych komunít a nie ideálny stav životného prostredia. Aktivity v nej popísané sa vzťahujú najmä k zabráneniu klimatickej zmeny, k výrobe energie z obnoviteľných zdrojov, zníženiu emisií, zvýšeniu energetickej účinnosti, k účinnému odpadovému hospodárstvu, k zlepšenej kvalite vzduchu, ako aj obnove a udržaniu biodiverzity. „Desiatky príkladov z celého Slovenska dokazujú, že komplexný prístup lokálnych ľudí má svoj efekt a dokáže zmysluplne zapojiť ľudí z marginalizovaných komunít, a tak zlepšiť ich život i životné prostredie,“ povedal Pollák.
Je preto nevyhnutné posilniť politiky podporujúce integráciu Rómov na trhu práce a vo vzdelávaní. Úlohou odborného vzdelávania je pripraviť potrebný počet absolventov v rôznych odvetviach pre pracovný trh. V prípade, že určité odvetvie zaznamenáva prebytok absolventov, je potrebné tento stav regulovať, tak ako aj v opačnom prípade. V skutočnosti sa však deje to, že úpravy i napriek štatistickým údajom o absolventoch sa nedejú. Dlhodobo tak náš vzdelávací systém generuje odborníkov, ktorí nie sú v našom hospodárstve uplatniteľní, a tak sa stávajú buď nezamestnanými, alebo sa snažia uplatniť v inom odbore, než vyštudovali. Potreby trhu práce by mali byť zo strany príslušných orgánov reflektované a na základe toho by mal náš vzdelávací systém pružne reagovať. Toto sa však, žiaľ, v skutočnosti nedeje.
Diskriminácia Rómov pri vstupe na trh práce je reálny problém, o čom svedčia viaceré výskumy. Na jednej strane sa hovorí o potrebe zamestnávania Rómov, na strane druhej existuje bariéra vo forme diskriminácie, ktorá bráni Rómom zamestnať sa. A hovoríme o diskriminácii na základe príslušnosti k etnickej skupine, teda o bariére, ktorú Rómovia nevedia odstrániť.
Firmy aj neziskové organizácie so skúsenosťami so zamestnávaním ľudí z vylúčených komunít sa zhodujú na tom, čo je pre úspech kľúčové. „Ak by sme pri zamestnávaní pristupovali k ľuďom z vylúčených komunít rovnako ako ku všetkým ostatným, pretože si myslíme, že rovnaký prístup je v tomto prípade správny, neuspejeme.
Prečítajte si tiež: Dopady straty zamestnania
Ako kľúčová sa tu ukazuje byť spolupráca firiem a neziskových organizácií, ktoré podporujú ľudí priamo v teréne. Takými bývajú napríklad dlhy a exekúcie, ktoré sú mnohokrát prekážkou k legálnemu zamestnaniu.
Zároveň upozorňuje na ďalšiu veľkú prekážku pri zamestnávaní ľudí z vylúčených komunít - neexistujúce dopravné spojenia. „Oveľa väčší problém ako komunikácia či kultúrne rozdiely je infraštruktúra. Od spojov odrezané osídlenia nie sú pre zamestnávateľov atraktívne.
Príspevok sa zameriava na problematiku dlhodobej nezamestnanosti rómskeho etnika na Slovensku. V rómskych osadách sa zamestnanosť často blíži k nule a všeobecne podľa odhadov nie je Rómov na Slovensku v produktívnom veku zamestnaných na trvalý pracovný pomer viac ako 30 %. Z výskumných správ zisťujeme, že vzťah k práci u Rómov je odlišný. Rómovia v porovnaní s ostatnou spoločnosťou pociťujú nižšiu potrebu pracovať. Rovnako tak sú u Rómov znížené aj ašpirácie na životnú úroveň. Príspevok sa v kontexte tiež zaoberá problematikou sociálnej motivácie, princípmi sociálnej spravodlivosti ako aj mantinelmi politiky zamestnanosti. Prostredníctvom systémového prístupu príspevok skúma vzťah politiky zamestnanosti a systému sociálneho zabezpečenia.
Skrz teóriu racionálnej voľby zaznamenávame ako jednu z príčin dlhodobej nezamestnanosti skutočnosť, že nastavenie sociálneho systému motivuje dlhodobo nezamestnaných Rómov vo svojej situácii zotrvať. Na dvoch modelových príkladoch dlhodobo nezamestnaných ľudí v hmotnej núdzi zisťujeme, že celkový finančný rozsah sociálneho zabezpečenia vo vzťahu k celkovo vyžadovanej protislužbe v podobe aktivačných činností (nanajvýš 20 hodín týždenne) predstavuje v prepočte na jednu hodinu vyššiu sumu ako je hodinová sadzba čistej minimálnej mzdy. Konkrétne u modelového príkladu tvoreného jednotlivcom to je 2,08 € a u 5-člennej rodiny zloženej z dvoch rodičov a troch školopovinných detí ide o diskrepanciu ešte výraznejšiu: 2,89 €. Prichádzame tak k záveru, že rodinný rozpočet u dlhodobo nezamestnaných ľudí nezávisí od investícií do kvalifikácie a od každodennej usilovnosti, ale od počtu nezaopatrených detí.
Skúmanie súvislosti kultúrnych faktorov a vzťahu k zamestnanosti je v predmetnej téme mimoriadne dôležité, nakoľko je zrejmé, že existuje určitá divergencia medzi rómskou a majoritnou mentalitou, pokiaľ ide o vzťah k práci. Rómsky spôsob života a ambície sú často vzdialené majoritnej predstave plne integrovať Rómov na trh práce.
tags: #nezamestnanosť #Rómov #príčiny