
Darovacia zmluva predstavuje právny vzťah, ktorý vzniká medzi darcom a obdarovaným na základe ustanovení Občianskeho zákonníka. Princíp darovania spočíva v tom, že darca bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému určitý majetok. Z hľadiska možnosti darcu domáhať sa vrátenia daru je preto kľúčové určiť, či daný vzťah vznikol na základe darovacej zmluvy.
Darovacia zmluva je definovaná ako právny akt, ktorým darca bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému určitý majetok, pričom obdarovaný má vôľu tento dar prijať. Forma darovacej zmluvy môže byť ústna alebo konkludentná, najmä ak pri uzavretí zmluvy dôjde k odovzdaniu veci. Nie je však možné uzavrieť darovaciu zmluvu s odkladacou podmienkou pre prípad smrti.
Hoci darca nemá nárok na protihodnotu za dar, je povinný obdarovaného upozorniť na vady darovanej veci, o ktorých vie. Dôležité je, že pre úspešné uplatnenie práva na vrátenie daru musí ísť o objektívne porušovanie dobrých mravov.
Ustanovenia Občianskeho zákonníka, konkrétne § 629 a § 630, upravujú dva osobitné spôsoby zániku vzťahu z darovacej zmluvy. Podľa § 629 má obdarovaný právo vrátiť dar, ak má darovaná vec vady, na ktoré darca neupozornil. Avšak, ak došlo k uzavretiu platnej darovacej zmluvy, darca sa môže domáhať vrátenia daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka, ak sa správanie obdarovaného objektívne prejavilo ako hrubé porušenie dobrých mravov. Subjektívny pocit darcu v tomto prípade nepostačuje (R 61/1997).
V súdnom konaní je potrebné preukázať, že obdarovaný sa správa voči darcovi alebo členom jeho rodiny spôsobom, ktorý hrubo porušuje dobré mravy. Súdna prax vyžaduje, aby išlo o správanie značnej intenzity alebo sústavnosti. Častokrát ide o rôzne formy fyzického alebo psychického násilia voči darcovi, pričom podkladom súdneho rozhodnutia môže byť aj rozsudok, ktorým bol obdarovaný odsúdený za násilný trestný čin voči darcovi.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku
Zákon pripúšťa, aby "zlé správanie" obdarovaného smerovalo aj voči členom rodiny darcu. Hoci predmetné ustanovenie nešpecifikuje, koho možno za člena rodiny považovať, judikatúra pripúšťa extenzívny výklad tohto pojmu. Za okruh týchto osôb možno považovať príbuzných v priamom rade, súrodencov a manžela (§ 116 OZ). Za osoby blízke sa považujú aj iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Do úvahy prichádza pomerne široký okruh osôb, voči ktorým môže "zlé správanie" obdarovaného zakladať dôvod pre vrátenie daru. V tejto súvislosti je však potrebné brať do úvahy zásadu vzájomnosti.
Súdy by mali pri posudzovaní prípadov vrátenia daru prihliadať aj na správanie darcu. Je potrebné zistiť, či správanie obdarovaného, ktoré sa javí ako hrubo porušujúce dobré mravy, nebolo darcom vyprovokované. Ak by bolo správanie obdarovaného reakciou na správanie darcu, nebolo by možné kvalifikovať ho ako hrubé porušenie dobrých mravov.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo/81/1997, zdôrazňuje, že právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného ani pri menej významnom porušení dobrých mravov.
Forma výzvy na vrátenie daru nie je zákonom stanovená. Z výzvy musí byť zrejmé, že darca žiada vrátiť dar a musí obsahovať opis skutočností, na základe ktorých je výzva zasielaná. Ak sú splnené objektívne predpoklady vrátenia daru, darovacia zmluva zaniká momentom doručenia výzvy na vrátenie daru obdarovanému.
Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok
Ak by obdarovaný po doručení výzvy darovanú vec predal alebo daroval ďalšej osobe, tento prevod by bol neplatný a pôvodný darca by mal právo na vrátenie daru. Samotná výzva na vrátenie daru (pri splnení objektívnych podmienok) ruší darovaciu zmluvu, ale nezaručuje, že dar bude aj skutočne vrátený.
Právo na vrátenie daru sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť od nasledujúceho dňa, kedy došlo k rozhodujúcemu konaniu zo strany obdarovaného. Ak sa takéto konanie opakuje, premlčacia doba plynie samostatne pri každom takomto skutku.
V rámci tejto doby môže darca zaslať obdarovanému výzvu na vrátenie daru. Najvhodnejšie je, aby bola výzva písomná a aby dostatočne špecifikovala, čoho sa darca domáha, z akého dôvodu a voči komu uplatňuje svoj nárok. Právne účinky takéhoto prejavu vôle nastávajú v okamihu, keď sa výzva na vrátenie daru dostane do sféry dispozície obdarovaného. Rovnaké právne účinky sú spojené aj s podaním žaloby, ak výzva spĺňa predpísané náležitosti.
Judikatúra slovenských súdov poskytuje dôležité usmernenie pri posudzovaní prípadov vrátenia daru. Niektoré relevantné rozhodnutia a právne vety sú uvedené nižšie:
Pred samotným podaním žaloby na súd sa odporúča pokúsiť sa o dosiahnutie mimosúdnej dohody medzi darcom a obdarovaným. Mediácia je flexibilnejším a rýchlejším konaním, ktoré môže priniesť finančnú úsporu. Súdny poplatok predstavuje 6 % z hodnoty daru. Protistrane je možné navrhnúť mediáciu vo vlastnej réžii alebo o tento úkon je možné požiadať mediátora, ktorý protistrane zašle výzvu na mediáciu a pokúsi sa dojednať podmienky začatia mediácie.
Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov
V prípade nehnuteľností ide o žalobu o určenie vlastníckeho práva k daru.
Právo žiadať vrátenie daru je osobným právom darcu a neprechádza na dedičov darcu. Jeho smrťou toto právo zaniká.
V sporoch o vrátenie daru býva častým problémom dôkazná núdza darcu. Tieto spory majú silne subjektívny základ, preto je dôležitá kvalitná príprava sporu:
tags: #zaloba #o #vratenie #daru #judikatura