
Nezdaniteľná časť základu dane predstavuje významnú daňovú úľavu pre daňovníkov, vrátane dôchodcov. Umožňuje znížiť si základ dane, a tým aj celkovú daňovú povinnosť. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o nezdaniteľnej časti základu dane, so zameraním na jej uplatnenie pre dôchodcov v zdaňovacích obdobiach 2025 a 2026.
Nezdaniteľná časť základu dane je definovaná v § 11 Zákona o dani z príjmov. Predstavuje daňové zvýhodnenie pre daňovníka, keďže pri splnení určitých podmienok sa časť zisteného základu dane "oslobodí" od zdanenia. Konkrétne nezdaniteľné časti upravujú odseky 2, 3 a 8 § 11 Zákona o dani z príjmov.
Takéto odpočítateľné položky je oprávnený uplatniť daňovník, ktorý je fyzická osoba a má aktívne príjmy. Medzi aktívne príjmy patrí:
Pri takzvaných pasívnych príjmoch, napríklad príjem z prenájmu nehnuteľnosti, nie je možné upraviť si základ dane o nezdaniteľnú časť.
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je daňová úľava, ktorú si môže uplatniť každý, kto platí dane z príjmov - SZČO, zamestnanec, pracujúci či podnikajúci študent, dôchodca alebo rodič na materskej dovolenke. Nárok na ňu vzniká automaticky a nie je nutné ho nijako preukazovať.
Prečítajte si tiež: Nezdaniteľná časť a PN
Daňovník si nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, ak na začiatku zdaňovacieho obdobia 2026 poberá:
a súčasne je suma týchto dôchodkov vyššia ako aktuálna nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka, ktorá pre rok 2026 predstavuje sumu 5 966,73 €.
Pre rok 2025 činí ročná nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka 5 753,79 eura. Ak ste k 1. januáru boli poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku, predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodkového sporenia, výsluhového dôchodku, prípadne obdobného dôchodku zo zahraničia (prípadne vám bol takýto dôchodok k 1. januáru tohto roka alebo k 1. januáru predchádzajúcich rokov priznaný spätne), nemáte nárok na plnú výšku nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Môžete si ju uplatniť len vo výške rozdielu medzi sumou ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a sumou vyplateného dôchodku vrátane 13.
Príklad 1: Pán Eduard si u svojho zamestnávateľa za rok 2015 uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka, pretože k 1.1.2015 nepoberal starobný dôchodok, ani predčasný starobný dôchodok, ani výsluhový dôchodok. Podľa § 32 ods. 11 zákona je pán Eduard povinný podať dodatočné daňové priznanie za rok 2015.
Príklad 2: Pani Gabriela poberá invalidný dôchodok 320 eur. októbra 2014 a k tomuto dňu požiadala v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku. Sociálna poisťovňa zistila, že podľa pravidiel pre výpočet starobného dôchodku by jej vyšiel starobný dôchodok 305 eur. Z tohto dôvodu bude Sociálna poisťovňa pani Gabriele aj naďalej vyplácať sumu 320 eur avšak už ako starobný dôchodok. V uvedenom prípade by bolo pre pani Gabrielu - ktorá ďalej pracuje aj v roku 2015 - výhodnejšie o starobný dôchodok nežiadať a zostať na invalidnom dôchodku.
Prečítajte si tiež: Ako uplatniť nezdaniteľné časti dane na vianočný príspevok?
Príklad 3: Pani Andrea v roku 2025 pracuje iba od marca do decembra. Má hrubú mzdu vo výške 900 eur. U zamestnávateľa podpísala vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu. Jej zamestnávateľ za ňu počas roka uplatňuje mesačnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške 479,48 eura, takže na mesačnom preddavku odvedie 56,98 eura [19 % z: (hrubá mzda 900 eur - sociálne poistenie 84,60 eura - zdravotné poistenie 36 eur - nezdaniteľná časť 479,48 eura)]. V ročnom zúčtovaní dane uplatní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v plnej výške 5 753,79 eura platnej pre rok 2025, a preto jej vznikne nárok na vrátenie dane (daňový preplatok) v hodnote 182,16 eura.
Nezdaniteľnú časť základu dane na manžela/-ku si môže daňovník uplatniť iba v prípade, ak manžel/-ka žije s daňovníkom v spoločnej domácnosti a spĺňa aspoň jednu z nasledovných podmienok:
Výpočet nezdaniteľnej časti základu dane na manžela/-ku vstupuje aj jeho/jej vlastný príjem. Ak manžel/-ka dosiahne vlastný príjem, nezdaniteľná časť sa znižuje o túto sumu. V prípade, že jeho/jej vlastný príjem presiahne stanovenú hranicu, nárok na nezdaniteľnú časť zaniká.
Do vlastného príjmu manžela/-ky sa započítava akýkoľvek príjem znížený o zaplatené poistné a príspevky na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré bol/bola povinný/-á z tohto príjmu zaplatiť (napríklad materské, nemocenské dávky, všetky druhy dôchodkov, výhry, podpora nezamestnanosti, aj príjmy oslobodené od dane z príjmov).
Do príjmov manžela/-ky sa nezapočítava:
Prečítajte si tiež: Doplnkové dôchodkové sporenie a dane
Nezdaniteľnú časť základu dane v sume príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu si môže daňovník uplatniť iba zo základu dane aktívnych príjmov, teda z príjmov zo závislej činnosti, z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Pre uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti musí daňovník spĺňať nasledovné podmienky:
Preukázateľne zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie je podľa § 11 ods. 8 ZDP možné odpočítať od základu dane maximálne do výšky 180 eur za zdaňovacie obdobie.
Od začiatku roka 2026 čakajú samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) výrazné zmeny v oblasti sociálneho poistenia. Ide o zmeny v definícii SZČO, vzniku a zániku povinného poistenia či výšky minimálnych odvodov.
Od 1. januára 2026 už nebude postavenie SZČO viazané na dosahovanie príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. SZČO bude osoba, ktorá podľa čestného vyhlásenia vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť zakladajúcu dosahovanie príjmov z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, na ktorú sa nevyžaduje oprávnenie (tzv. SZČO bez oprávnenia, napr.
Od 1. januára 2026 sa zavádza komplexná úprava posudzovania vzniku/zániku povinného poistenia SZČO. Táto zásadná zmena má vplyv na skrátenie tzv. Uvedené pravidlo sa bude uplatňovať vtedy, ak pôjde o začínajúcich podnikateľov, resp. V platnosti nezostáva ani doterajší spôsob zániku povinného poistenia SZČO, ktorý vychádzal z posúdenia dosiahnutých príjmov. Tieto pravidlá nahrádzajú doterajší spôsob posudzovania vzniku/zániku povinného poistenia k 1. júlu resp. 1.
SZČO, ktorá mala prerušené povinné poistenie (napr. Od 1. januára 2026 sa zvyšuje minimálny vymeriavací základ SZČO z 50 % na 60 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. V praxi to znamená, že za obdobie od 1. januára 2026 do 31. Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla/1. októbra (ak mala SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka do 30. júna/30.
„osobitný“ vymeriavací základ, ktorý je 26 % z jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku (t. j. Za obdobie od 1. januára 2026 do 31. Z takto určeného vymeriavacieho základu bude platiť poistné na sociálne poistenie povinne poistená SZČO, ktorá k 1. júlu/1.
Prechodné obdobie od 1. januára 2026 do 30. Na fyzickú osobu sa bude v uvedenom prechodnom období vzťahovať právna úprava účinná do 31. decembra 2025 po splnení stanovených zákonných podmienok, a to: Ak fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku, bola oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti/vykonávala samostatnú zárobkovú činnosť bez oprávnenia v období pred 1. januárom 2026, je naň oprávnená/vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť bez oprávnenia aj po 31. 22.