
JUDr. Juraj Göbl je významnou osobnosťou slovenského notárstva, ktorý svojou praxou a pôsobením v orgánoch Notárskej komory SR prispieva k rozvoju a modernizácii právneho prostredia na Slovensku. Jeho odborné znalosti a skúsenosti sú cenným prínosom pre oblasť notárstva, dedičského práva a majetkových vzťahov.
Právnickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach absolvoval JUDr. Juraj Göbl v roku 2005. Na tej istej fakulte v roku 2007 obhájil rigoróznu prácu a bol mu udelený titul doktor práv (JUDr.). Jeho štúdium na Právnickej fakulte UPJŠ považuje za zásadné rozhodnutie v jeho živote. Udelený diplom po absolutóriu štúdia nebol zďaleka jediným benefitom tohto jeho rozhodnutia.
Počas svojej profesionálnej kariéry pôsobil na rôznych pozíciách, ktoré mu umožnili získať rozsiahle skúsenosti v oblasti práva a notárstva. V rokoch 2005 až 2009 bol zaradený do štátnej služby na služobnom úrade Colný úrad Košice, kde pracoval na pozícii právnika. Následne, v rokoch 2009 až 2011, bol zapísaný na Notárskej komore SR ako notársky koncipient a po úspešnom vykonaní notárskej skúšky v roku 2011 aj ako notársky kandidát.
Od roku 2014 pôsobí ako notár so sídlom v Košiciach, v obvode Okresného súdu Košice - okolie, po menovaní Ministrom spravodlivosti SR. Jeho pôsobenie v Košiciach mu umožnilo aktívne sa podieľať na riešení právnych otázok občanov a firiem v regióne.
Okrem svojej notárskej praxe sa JUDr. Juraj Göbl aktívne angažuje aj v orgánoch Notárskej komory Slovenskej republiky. Od marca 2017 je členom Prezídia notárskej komory Slovenskej republiky, do ktorého bol opätovne zvolený aj v roku 2020. Jeho pôsobenie v Prezídiu komory svedčí o jeho odborných kvalitách a dôvere, ktorú mu preukazujú kolegovia notári.
Prečítajte si tiež: Notárske služby na Račianskom Mýte
JUDr. Juraj Göbl sa venuje aj publikačnej činnosti. Od apríla 2016 je členom redakčnej rady odborného notárskeho časopisu ARS NOTARIA, v ktorom mu bolo uverejnených viacero autorských príspevkov. V roku 2016 mu vo vydavateľstve C.H. Beck vyšla publikácia. Jeho publikačná činnosť prispieva k šíreniu odborných poznatkov a zvyšovaniu povedomia o notárskej činnosti.
Notár je štátom určenou a splnomocnenou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Notára menuje a odvoláva Minister spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorý zároveň vykonáva štátny dohľad nad činnosťou notárskej komory a notárov. Notár je verejným činiteľom a vykonávanie notárskej činnosti je výkonom verejnej moci.
Notár svojím postavením a svojou činnosťou dbá o usporiadanie a istotu v právnych vzťahoch a o predchádzanie sporom. Je právnym poradcom strán, garantom slušnosti a istoty zmluvných vzťahov, jeho činnosť je výkonom preventívnej spravodlivosti v mene štátu.
Notár koncipuje notárske listiny a vykonáva notárske úkony v rozsahu, ktorý mu dovoľuje Notársky poriadok a pri výkone svojej činnosti postupuje nestranne a nezávisle. Notárske listiny sú verejnými listinami - listinami s dôkaznou silou väčšou ako majú akékoľvek iné súkromnoprávne akty.
Medzi hlavné činnosti notára patrí:
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Notárskom úrade JUDr. Tóth
Za činnosť notára podľa notárskeho poriadku patrí notárovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času, ktoré tvoria príjem notára. Notár nie je štátnym zamestnancom. Výšku odmeny za úkony notárskej činnosti stanovuje jednotne pre všetkých notárov štát vo Vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov. Odmena notára je určená pevnou sumou alebo percentom z ceny notárskeho úkonu.
Výsledný notársky poplatok, ktorý klient u notára platí, pozostáva zo samotnej odmeny a náhrady hotových výdavkov notára, ale taktiež z odmeny NK SR a odmeny a náhrady hotových výdavkov CIS, a zvyšuje sa o DPH, ktorej platcom je každý notár. Z tohto dôvodu je vhodné sa informovať o poplatku za konkrétny úkon na notárskom úrade vopred.
Príklady najčastejších notárskych úkonov a poplatkov za ne:
Pri platbe v hotovosti je výsledná suma zaokrúhlená na najbližších 5 eurocentov.
JUDr. Juraj Göbl sa aktívne zaujíma o legislatívne zmeny v oblasti občianskeho práva, najmä o pripravovanú rozsiahlu zmenu Občianskeho zákonníka. V rozhovoroch a publikáciách sa vyjadruje k navrhovaným zmenám a ich potenciálnemu vplyvu na rodinné a majetkové vzťahy.
Prečítajte si tiež: Informácie o notárskych službách v Dúbravke
Podľa JUDr. Juraja Göbla je nový Občiansky zákonník potrebný, pretože súčasný zákonník má ešte citeľne socialistickú úpravu, napríklad v časti týkajúcej sa dedičského práva. Je zástancom prijatia moderného a komplexného Občianskeho zákonníka, ktorý by mal byť univerzálnym predpisom súkromného práva.
JUDr. Juraj Göbl vníma v navrhovaných zmenách podporu posilnenia vôle občana, čo je jedným zo základných princípov súkromného práva. Zameral sa na dedičské právo a na spoločné imanie manželov, čo sú agendy, ktoré sa jeho práce dotýkajú najviac.
JUDr. Juraj Göbl pozitívne hodnotí zmeny v dedičskom práve, ktoré posilňujú autonómiu vôle poručiteľa. Zníženie povinných podielov potomkov a započítavanie darov do dedičstva len na príkaz poručiteľa považuje za spravodlivejšie ako vehementné bránenie povinné podiely potomkov argumentom ochrany rodinných vzťahov a generačnej solidarity.
Vítaná je aj dedičská zmluva, ktorá okrem vymedzenia dedeného majetku môže obsahovať aj odplatu za dedenie, napríklad doopatrovanie poručiteľa.
Medzi najväčšie úpravy patria zmeny v bezpodielovom vlastníctve manželov, ktoré sa premenuje na spoločné imanie manželov (SIM). SIM je širším majetkovým inštitútom ako BSM, pretože okrem majetku doň budú patriť aj dlhy manželov. Spoločnými dlhmi manželov budú tie, ktoré vznikli niektorému z manželov alebo obom manželom spoločne počas trvania manželstva. Výlučným dlhom jedného z manželov bude dlh týkajúci sa jeho výlučného majetku alebo dlhy, ktoré prevzal bez súhlasu druhého manžela, a dlhy vzniknuté z protiprávneho úkonu manželov.
JUDr. Juraj Göbl sa vyjadril, že jeho osobný názor je, že zrušenie spoločného majetku manželov, ktoré sa umožňuje tak voľne, nemusí byť šťastné, minimálne v súvislosti s ochranou tretích osôb.
Nový Občiansky zákonník zavádza de facto predmanželské zmluvy, ktoré umožňujú snúbencom upraviť si vzájomné práva a povinnosti týkajúce sa ich spoločného imania, teda majetku a dlhov, zmluvou. Pokiaľ takúto zmluvu neuzavrú, vznikom manželstva vznikne aj zákonné spoločné imanie manželov.
Manželia sa budú môcť dohodnúť na rozšírení alebo zúžení zákonného spoločného imania manželov alebo si budú môcť dohodnúť oddelený režim imania, keď každý z manželov nadobúda majetok a dlhy samostatne. Zmluva o spoločnom imaní manželov musí však mať formu notárskej zápisnice alebo musí byť autorizovaná advokátom.
tags: #notár #Juraj #Gobl #skúsenosti