Započítanie väzby: Kto rozhoduje a ako to funguje?

Tento článok sa zaoberá problematikou započítania väzby do trestu odňatia slobody, a to najmä v kontexte rozhodovania o tomto započítaní. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, s prihliadnutím na legislatívny rámec, súdnu prax a praktické aspekty.

Úvod do problematiky väzby a jej započítania

Väzba je inštitút trestného práva, ktorý predstavuje obmedzenie osobnej slobody obvineného pred právoplatným odsúdením. Je to procesný úkon, ktorý slúži na zabezpečenie prítomnosti obvineného na trestnom konaní, zabránenie pokračovaniu v trestnej činnosti alebo ovplyvňovaniu svedkov. V zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z., Trestného zákona ,, ak sa viedlo proti páchateľovi trestné stíhanie vo väzbe a dôjde v tomto konaní k jeho odsúdeniu, započíta sa mu doba strávená vo väzbe do uloženého trestu, prípadne do úhrnného trestu alebo súhrnného trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné.

Započítanie väzby do trestu odňatia slobody je dôležitý princíp, ktorý zabezpečuje spravodlivosť a proporcionalitu trestu. Znamená to, že doba, ktorú obvinený strávil vo väzbe, sa odpočíta od celkovej dĺžky uloženého trestu odňatia slobody.

Legislatívny rámec započítania väzby

Právna úprava započítania väzby je obsiahnutá v niekoľkých právnych predpisoch, najmä v Trestnom zákone a Trestnom poriadku.

• Trestný zákon: Upravuje všeobecné zásady ukladania trestov, vrátane započítania väzby.
• Trestný poriadok: Obsahuje procesné pravidlá týkajúce sa trestného konania, vrátane rozhodovania o väzbe a jej započítaní.

Okrem týchto zákonov je potrebné brať do úvahy aj ďalšie právne predpisy a medzinárodné zmluvy, ktoré sa dotýkajú problematiky ochrany ľudských práv a základných slobôd.

Prečítajte si tiež: Podmienky započítania vojenskej služby do dôchodku

Kto rozhoduje o započítaní väzby?

O započítaní väzby do trestu odňatia slobody rozhoduje predseda senátu resp. samosudca (§ 414 ods. 1 Trestného poriadku) súdu, ktorý zastavil trestné stíhanie postupom podľa § 281 ods. 2 Trestného poriadku, z dôvodu podľa § 215 ods. 2 písm.

Postup pri rozhodovaní o započítaní väzby

Proces rozhodovania o započítaní väzby je upravený v Trestnom poriadku. Súd pri rozhodovaní zohľadňuje všetky relevantné okolnosti prípadu, ako napríklad:

• Dĺžku trvania väzby
• Dôvody väzby
• Správanie sa obvineného počas väzby
• Závažnosť trestného činu, za ktorý bol obvinený odsúdený

Špecifické situácie a výnimky

V niektorých prípadoch môže byť započítanie väzby problematické alebo vylúčené. Napríklad, ak bol obvinený odsúdený za viacero trestných činov, môže byť potrebné určiť, do ktorého trestu sa väzba započíta. Taktiež, ak bola väzba vykonaná v inom štáte, môže byť potrebné riešiť otázku právnej pomoci a uznania rozhodnutia o väzbe.

Práva obvineného v konaní o započítaní väzby

Obvinený má v konaní o započítaní väzby právo:

• Byť informovaný o konaní a jeho predmete
• Zúčastniť sa na konaní a vyjadriť sa k veci
• Navrhovať dôkazy
• Mať obhajcu
• Podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu

Prípadová štúdia: Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

Najvyšší súd SR sa zaoberal problematikou započítania väzby v uznesení sp. zn. 5 Ntok 1/2018 zo 16. apríla 2019, kde zamietol návrh odsúdeného M. D. na povolenie obnovy konania vo veci vedenej na Krajského súdu v B. B. pod sp. zn.

Prečítajte si tiež: Vplyv vdovského dôchodku na pomoc v hmotnej núdzi

Alternatívne tresty a ich vplyv na započítanie väzby

Súčasný stav ústavov na výkon trestu odňatia slobody na Slovensku je nepostačujúci a v niektorých mestách až kritický. Práve to bolo dôvodom zo strany zákonodarcu, aby prišiel s novým riešením, ktorý odstráni danú situáciu. Jedným z riešení uvedeného stavu sú práve alternatívne tresty. Jedným z alternatívnych trestov, ktorý si priblížime, je trest domáceho väzenia. Tento druh trestu bol zavedený do právneho poriadku Slovenskej republiky dňa 01.01.2006.

Pri uložení takéhoto druhu trestu sa nepretrhávajú sociálne väzby v takom kontexte ako pri treste odňatia slobody. V prípade dlhodobých trestov si odsúdený „zvykne“ na život v ústave na výkon trestu, a preto sa následne ťažšie začleňuje do „normálneho“ života. Odsúdený má problém nájsť si prácu, čo zvyšuje náklady štátu (dávky na sociálnu podporu) a tým aj riziko, že bude páchať ďalšiu trestnú činnosť.

Z pohľadu štátu je veľkou výhodou skutočnosť, že výkon predmetného trestu domáceho väzenia je spojený s podstatne nižšími nákladmi ako trest odňatia slobody. Pričom jeden odsúdený na trest odňatia slobody stojí štát 40€/deň, v prípade odsúdeného na trest domáceho väzenia to vychádza 4€/deň.

Právna úprava trestu domáceho väzenia sa nachádza v § 53 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon a jeho výkon v § 435 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok, pričom ide o primárnu úpravu. Dĺžka predmetného trestu nesmie presiahnuť dva roky, avšak Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky plánuje túto hranicu navýšiť na desať rokov.

Domnievam sa, že v praxi spočíva problém nielen v samotnej dĺžke trestu, ale najmä na súdoch, respektíve sudcoch, ktorí uloženie takéhoto trestu vzhľadom na väčšiu administratívnu záťaž spätú s týmto druhom trestu odmietnu skôr, ako by vyhodnotili, či sú splnené podmienky na jeho uloženie alebo nie. Druhým praktickým problémom je, že na niektorých miestach Slovenska nie je možné monitorovať odsúdených z dôvodu, že na danom území je slabý signál pokrývajúci monitoring, prípadne tam nie je žiadny.

Prečítajte si tiež: Ako započítať roky do dôchodku

Od 01.01.2016 je možné uložiť mladistvému trest domáceho väzenia, podľa § 109 písm. b) fakultatívna časť-obsahom trestu domáceho väzenia môžu byť obmedzenia alebo povinnosti uvedené v §51 ods. Ako bolo vyššie uvedené, výkon trestu domáceho väzenia je upravený v Trestnom poriadku. Súd ho nariadi bez meškania po tom, ako sa rozsudok stal vykonateľným. Súčasne ho upozorní na obmedzenia alebo povinnosti, ktoré z uloženého trestu vyplývajú, ako aj na hrozbu premeny tohto trestu na trest odňatia slobody.

Inštitút premeny trestu súd uplatní v prípade, ak odsúdený neplní povinnosti alebo obmedzenia, ktoré mu boli uložené súdnym rozhodnutím. Predmetný inštitút spočíva v premene trestu domáceho väzenia na trest odňatia slobody, kedy súd za jeden deň domáceho väzenia stanoví jeden deň odňatia slobody, pričom zároveň rozhodne aj o spôsobe výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, t. j. o vonkajšej diferenciácií.

Súd na verejnom zasadnutí rozhodne o premene trestu uznesením, pričom pred takýmto rozhodnutím musí byť odsúdený vypočutý. Tento inštitút sa uplatňuje aj v opačnom prípade, kde dochádza k premene trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia, kedy súd za jeden deň odňatia slobody stanoví jeden deň domáceho väzenia. Na takúto premenu musia byť splnené zákonom stanovené podmienky, upravené v § 65a ods.

Na druhej strane, ak odsúdený plní povinnosti uložené súdom a odpyká si polovicu trestu domáceho väzenia, môže požiadať o upustenie od výkonu zvyšku tohto trestu súd, ktorý najneskôr do 30 dní o tom rozhodne uznesením. Návrh môže podať aj probačný a mediačný úradník. Vymedzenie probačného a mediačného úradníka, respektíve jeho činnosti máme upravené v § 79a Vyhláška č. 543/2005 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 11. novembra 2005 o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské sudy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy a v § 2 zákona č. 550/2003 Z. z.

Monitorovanie osôb prostredníctvom kontroly technickými prostriedkami je upravené trestnými kódexami a zákonom č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podstata zákona č. 78/2015 Z. z. V trestnom konaní je možná kontrola výkonu technickými prostriedkami v rámci uloženia nasledujúcich trestov: trest domáceho väzenia, trest zákazu pobytu, trest zákazu účasti na verejných podujatiach.

Elektronický monitoring môžeme charakterizovať ako činnosť, ktorá s použitým technických prostriedkov slúži na kontrolu dodržiavania uložených zákazov, povinností alebo obmedzení. Technické prostriedky sú majetkom štátu a sú napojené na tzv. centrálny monitorovací systém. Ide o informačný systém, ktorý prostredníctvom signálov vysielaných technickými prostriedkami umožňuje kontrolu dodržiavania režimu a tiež zaznamenáva bezpečnostné i prevádzkové incidenty. Obsluhujú ho zamestnanci operačného strediska, ktoré je v prevádzke nepretržite 24 hodín denne 7 dní v týždni. Na nich sa môžu v prípade potreby obrátiť kontrolované i chránené osoby. Zriaďovateľom operačného strediska a prevádzkovateľom centrálneho monitorovacieho systému je MS SR.

Trest domáceho väzenia, z nášho pohľadu predstavuje správnu voľbu, ako vyriešiť kritickú situáciu ústavov na výkon trestu odňatia slobody na Slovensku, avšak praktické využitie nenaplnilo predpokladané očakávania zákonodarcu z dôvodov, ako sme uviedli vyššie, to neznamená, že v budúcnosti nemôže nastať zmena, ktorá by naplnila očakávania zákonodarcu.

tags: #o #započítanie #väzby #rozhoduje #kto