
Obchodný register je verejný register, ktorý obsahuje dôležité informácie o podnikateľských subjektoch. Pre veriteľov je kľúčovým zdrojom informácií, najmä v situáciách, keď má dlžník finančné problémy. Dôležitým nástrojom na získavanie informácií o finančnej situácii dlžníka je Obchodný vestník, ktorý je prístupný na stránke Ministerstva spravodlivosti SR.
Ak je dlžník v konkurze alebo mu bola povolená reštrukturalizácia, veriteľ sa o tom pravdepodobne dozvie včas len z Obchodného vestníka. Tento údaj sa totiž do obchodného registra zapisuje až dodatočne a môže trvať aj niekoľko mesiacov, kým bude zmena v obchodnom registri viditeľná. Preto je pravidelné sledovanie Obchodného vestníka pre veriteľov nevyhnutné, aby mohli včas podniknúť kroky na ochranu svojich pohľadávok. Pozornosť je potrebné venovať hlavne kapitole “Konkurzy a reštrukturalizácie”.
Ak je dlžník v konkurze alebo reštrukturalizácii, veriteľ musí prihlásiť svoju pohľadávku, aby sa mohol zúčastniť na uspokojovaní pohľadávok. Prihlásenie pohľadávky je formálny proces, ktorý má presne stanovené pravidlá a lehoty.
Prihlásenie pohľadávky do reštrukturalizácie je potrebné urobiť v lehote 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Prihlášku je potrebné podať na predpísanom tlačive, ktorého vzor upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 665/2005 Z. z. Je dôležité požiadať správcu o vydanie potvrdenia, či bola pohľadávka zapísaná do zoznamu pohľadávok, aby ste sa dozvedeli, či je prihláška formálne v poriadku. Správca je povinný toto potvrdenie vydať bezodkladne (v lehote 3 pracovných dní).
Prihlásenie pohľadávky do konkurzu je potrebné urobiť prihláškou v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Uznesenie o vyhlásení konkurzu sa považuje za zverejnené nasledujúci deň po jeho zverejnení v Obchodnom vestníku. Prihláška sa v prípade konkurzu doručuje správcovi, nie súdu.
Prečítajte si tiež: Podnikatelia a paušálne výdavky: Vymáhanie pohľadávok
Prihláška musí obsahovať základné náležitosti ako prihláška pohľadávky do reštrukturalizácie. Prihláška zahraničného veriteľa musí obsahovať len minimálne požiadavky, ktoré ustanovuje nariadenie Rady (ES) č. Na rozdiel od reštrukturalizácie, ak veriteľ doručí správcovi prihlášku do konkurzu neskôr, na prihlášku sa prihliada.
Prihlášky pohľadávok do konkurzného konania alebo reštrukturalizácie môže veriteľ podať výlučne na predpísaných tlačivách, ktoré sú zverejnené na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti v sekcii vzory podaní a formuláre.
Pokiaľ bude akákoľvek z vyššie uvedených náležitostí prihlášky chýbať, správca konkurznej podstaty nebude na danú prihlášku prihliadať. Súčasťou všetkých prihlášok musia byť aj prílohy - teda akékoľvek kópie listín a dokumentov, na ktoré sa veriteľ v prihláške odvoláva (napr. faktúry, zmluvy, atď.).
V prípade akejkoľvek chyby nie je možné prihlášku opravovať ani dopĺňať, ale je potrebné doručenú prihlášku vziať späť a opätovne ju podať v správnom znení.
Lehota na podanie prihlášky do konkurzu v základnej prihlasovacej lehote je 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Táto lehota začína plynúť v deň, ktorý nasleduje po dni zverejnenia uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku (za deň zverejnenia sa považuje deň nasledujúci po dni faktického zverejnenia v obchodnom vestníku). V prípade, ak posledný deň lehoty pripadne na víkend alebo sviatok, základná prihlasovacia lehota uplynie až najbližší pracovný deň.
Prečítajte si tiež: Obchodný zástupca a náhrada škody
V konkurznom konaní, na rozdiel od reštrukturalizácie, je možné prihlásiť pohľadávku aj po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty, pričom následkom nedodržania tejto 45 dňovej lehoty je, že predmetnú pohľadávku môže veriteľ prihlásiť len ako nezabezpečenú, pričom táto pohľadávka bude uspokojená pomerne len zo všeobecnej podstaty. Ďalším negatívnym dôsledkom je, že veriteľ nebude môcť hlasovať na schôdzi veriteľov, či byť volený do veriteľských orgánov.
V prípade konkurzného konania sa prihláška pohľadávky podáva aj spolu so všetkými prílohami v jednom rovnopise u správcu a v jednom rovnopise na súde. Veriteľ môže prihlášku doručiť do kancelárie správcu osobne alebo prostredníctvom pošty či elektronicky, pričom dôležité je, že prihláška musí byť v posledný deň lehoty doručená a prevzatá správcom. Teda nestačí, ak veriteľ pošle prihlášku posledný deň lehoty poštou!
Aby ste mali istotu, že vašu prihlášku pohľadávky správca konkurznej podstaty nevylúčil a bude na ňu prihliadať, odporúčame vám požiadať správcu o potvrdenie, či vaša pohľadávka bola zapísaná do zoznamu pohľadávok.
Veriteľský návrh na vyhlásenie konkurzu predstavuje špecifickú možnosť obrany veriteľov pred situáciou, keď evidujú nezaplatené pohľadávky voči svojmu dlžníkovi, avšak vymáhanie tejto pohľadávky formou exekučného konania sa s prihliadnutím na okolnosti javí ako neúčelné. Takéto prípady doposiaľ najčastejšie vznikajú, keď je voči dlžníkovi už vedené exekučné konanie so skorším poradím alebo ak na majetku dlžníka viazne prednostné záložné právo a je možné predpokladať, že prioritný záložný veriteľ neudelí súhlas s výkonom záložného práva. Špecifickejšou, avšak čoraz častejšou sa stáva tiež situácia, keď dlžník naďalej podniká, avšak využívané hmotné statky nie sú vo vlastníctve dlžníka alebo je možné predpokladať, že s prihliadnutím na § 45a zákona o konkurze a reštrukturalizácii ide o veci s výhradou vlastníckeho práva.
Podľa právnej úpravy účinnej do 16.07.2022 je veriteľ oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka. Zákon číslo 111/2022 Z. z. zo 16. marca 2022 o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov zásadným spôsobom mení možnosti podania veriteľského návrhu, keďže s účinnosťou od 17.07.2022 je veriteľ oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka alebo ak sa predpokladá úpadok dlžníka z dôvodu, že došlo k zverejneniu oznámenia podľa osobitného predpisu v Obchodnom vestníku. Doposiaľ bolo pre úspešné uplatnenie veriteľského návrhu potrebné preukázať platobnú neschopnosť, a to bez ohľadu na to, že zo všetkých dôkazov je preukázané predlženie dlžníka.
Prečítajte si tiež: Prehľad judikatúry: Náhrada škody obchodného zástupcu
Konkurzný súd v prípade veriteľského návrhu vyzýva dlžníka na vyjadrenie sa k predmetnému návrhu. Súdna prax ustálila, že v prípade veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu má dlžník k dispozícii vznesenie námietky spornosti voči pohľadávke navrhovateľa konkurzu, a tiež môže pristúpiť k dohode o odklade splatností svojich záväzkov s iným veriteľom. Je potrebné dodať, že takáto dohoda s veriteľom býva často spojená s poskytnutím dodatočného zabezpečenia vybranému veriteľovi.
Súd v incidenčnom konaní je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku len z tých dôvodov, ktoré správca uviedol v popieracom prejave, pričom prihlásenú pohľadávku možno poprieť iba v zákonom stanovenej lehote. Nedostatok popretia pohľadávky, pre ktoré popretie nie je účinné, nie je možné odstrániť po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na popretie pohľadávky, z čoho je zrejmé, že po uplynutí tejto lehoty popretie pohľadávky nie je možné doplniť o nové dôvody popretia.
Z ustanovenia § 155 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii explicitne vyplýva, že pokiaľ si veriteľ v rámci reštrukturalizácie riadne a včas neprihlási svoju pohľadávku, jej zabezpečenie poskytnuté tretími osobami ostáva procesom reštrukturalizácie absolútne nedotknuté.
Vylučovaciu žalobu je potrebné odlišovať od žaloby o určenie vlastníckeho práva. Zapísanie určitého majetku do súpisu konkurznej podstaty umožňuje správcovi nakladať s takýmto majetkom podliehajúcim konkurzu a následne ho speňažovať. Právnym prostriedkom ochrany inej osoby (spravidla vlastníka) proti neoprávnenému zahrnutiu takéhoto majetku do súpisu konkurznej podstaty je práve vylučovacia (excindačná) žaloba. Rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva žalobcu nie je takou právnou skutočnosťou, ktorá by mala sama osebe za následok vylúčenie tejto veci zo súpisu majetku patriacej do konkurznej podstaty.
Zahraniční veritelia si môžu svoje pohľadávky prihlasovať do reštrukturalizačného konania nielen podľa čl. 55 nariadenia o insolvenčnom konaní, ale aj podľa práva štátu, v ktorom sa začalo insolvenčné konanie. Zahraničný veriteľ si môže vybrať, či podá prihlášku v reštrukturalizačnom konaní podľa lex fori concursus (podľa práva štátu, v ktorom sa začalo insolvenčné konanie), ktorým je slovenský právny poriadok (teda podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii), alebo podľa nariadenia o insolvenčnom konaní. Ak sa zahraničný veriteľ rozhodne prihlásiť si svoje pohľadávky do reštrukturalizačného konania podľa lex fori concursus (prihláškou podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii) prostredníctvom elektronického formulára, ktorý bol vytvorený portálom, a tento elektronický formulár bol riadne vyplnený, autorizovaný a následne doručený správcovi, tak potom túto prihlášku podľa názoru ústavného súdu nie je možné odmietnuť z dôvodu, že vzhľad formulára vyplneného sťažovateľkami (zahraničnými veriteľmi) na portáli sa nezhoduje so vzhľadom vzoru tlačiva na podávanie prihlášok podľa vyhlášky č. 665/2005 Z. z.
Ak dôjde k postúpeniu zabezpečenej pohľadávky prihlásenej do konkurzu, postupník sa stáva účastníkom konkurzného konania až právoplatnosťou uznesenia o potvrdení prevodu pohľadávky na postupníka podľa § 25 ods. 5 zákona o konurze. Od tohto momentu je postupník ako nový veriteľ oprávnený vykonávať procesné práva v konkurznom konaní. Takýmto právom je aj podanie námietky poradia pohľadávky v konkurznom konaní podľa § 96 ods. 3 zákona o konkurze proti oddelenej podstate. Pokiaľ došlo k postúpeniu zabezpečenej pohľadávky a príslušný súd nerozhodol o potvrdení prevodu pohľadávky, aktívne vecne legitimovaný na podanie námietky poradia pohľadávky proti oddelenej podstate je postupca ako pôvodný zabezpečený veriteľ.
Vylučovaciu žalobu je treba odlišovať od žaloby na určenie vlastníckeho práva. Zapísanie určitého majetku do súpisu konkurznej podstaty umožňuje správcovi nakladať s takýmto majetkom podliehajúcim konkurzu a následne ho speňažovať. Právnym prostriedkom ochrany inej osoby (spravidla vlastníka) proti neoprávnenému zahrnutiu takéhoto majetku do súpisu konkurznej podstaty je práve vylučovacia (excindačná) žaloba. Rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva žalobcu nie je takou právnou skutočnosťou, ktorá by mala sama osebe za následok vylúčenie tejto veci zo súpisu majetku patriacej do konkurznej podstaty.
Insolvenčné konania sa riadia právom členského štátu, na území ktorého sa toto insolvenčné konanie začalo (lex fori concursus). Týmto rozhodujúcim právom sa tiež riadia aj účinky insolvenčného konania. Účinky insolvenčného konania na prebiehajúce súdne konanie, ktorého predmetom je majetok alebo právo, ktorého bol dlžník zbavený, určuje výlučne právo členského štátu, kde takéto súdne konanie prebieha (lex fori processus). Ak súdne konanie, ktorého predmetom je majetok podliehajúci insolvenčnému konaniu, prebieha v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom sa začalo insolvenčné konanie, účinky insolvenčného konania na prebiehajúce súdne konanie sa nebudú spravovať podľa legis fori concursus, ale budú sa riadiť právnym poriadkom členského štátu, v ktorom prebieha súdne konanie (lex fori processus). Právo členského štátu, v ktorom prebieha súdne konanie, upravuje, či sa dané konanie preruší, zastaví alebo sa v ňom pokračuje.
Insolvenčné konania sa riadia právom členského štátu, na území ktorého sa toto insolvenčné konanie začalo (lex fori concursus). Týmto rozhodujúcim právom sa tiež riadia aj účinky insolvenčného konania. Tieto kolízne normy majú platiť pre hlavné insolvenčné konanie, ako aj pre vedľajšie insolvenčné konania. Účinky insolvenčného konania na prebiehajúce súdne konanie, ktorého predmetom je majetok alebo právo, ktorého bol dlžník zbavený, určuje výlučne právo členského štátu, kde takéto súdne konanie prebieha (lex fori processus). Ak súdne konanie, ktorého predmetom je majetok podliehajúci insolvenčnému konaniu, prebieha v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom sa začalo insolvenčné konanie, účinky insolvenčného konania na prebiehajúce súdne konanie sa nebudú spravovať podľa legis fori concursus, ale budú sa riadiť právnym poriadkom členského štátu, v ktorom prebieha súdne konanie (lex fori processus). Právo členského štátu, v ktorom prebieha súdne konanie, upravuje, či sa dané konanie preruší, zastaví alebo sa v ňom pokračuje.
Existencia spriaznenosti či nespriaznenosti konkrétneho veriteľa nie je vždy nesporná, preto nie je možné prisvedčiť názoru konkurzného súdu, že na jej ustálenie nie je potrebné žiadne rozhodnutie a postačuje procesný úkon, prostredníctvom ktorého sa dotknutému veriteľovi neumožnení hlasovať na schôdzi veriteľov, resp. konštatovanie spriaznenosti uskutočnené správcom (napriek tomu, že v posudzovanom prípade v zozname pohľadávok táto skutočnosť nie je uvedená). Ak by sa ústavný súd stotožnil s názorom konkurzného súdu o tom, že správca takýmto postupom nepochybil, malo by to za následok vytvorenie stavu, kedy by ústavný súd odobril odňatie práva veriteľa a spravodlivý proces, pretože takýto veriteľ by bol bez rozhodnutia súdu jednak vylúčený z vplyvu na priebeh daného konkurzného konania a jednak by sa tým významným spôsobom ovplyvnilo aj uspokojenie jeho pohľadávky. Takýto úkon správcu by navyše nemusel vychádzať zo správneho vyhodnotenia otázky spriaznenosti, čo odňatie práva na spravodlivý proces ešte viac zvýrazňuje.
I. Účinky zverejnenia reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku podľa ustanovenia § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. II. III. Zabezpečovacie práva zriadené na majetku reštrukturalizačného dlžníka, ktoré zabezpečujú pohľadávku tretej osoby, zostávajú účinnosťou reštrukturalizačného plánu nedotknuté za predpokladu, že zabezpečený veriteľ (t. j. obligačný veriteľ tretej osoby) nevyslovil súhlas, aby sa jeho právne postavenie riešilo v reštrukturalizačnom pláne.
Pri rozhodovaní o oddlžení je hlavnou úlohou konajúceho súdu spravodlivo vyvažovať primárny účel oddlženia (záujem na strane dlžníka - fyzickej osoby) a záujmy stále neuspokojených veriteľov. Posudzovanie podmienky poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov nemôže byť posudzované len z hľadiska formálneho plnenia povinností dlžníka počas konkurzného konania. Súd konajúci o oddlžení musí zohľadniť všetky aspekty konkrétneho prípadu.
Rozhodnutie všeobecného súdu preskúmavané v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy môže porušovať základné práva a slobody jedného účastníka konania, no voči inému účastníkovi môže byť z hľadiska jeho základných práv a slobôd úplne bezvadné.