Tiché Spoločenstvo: Nástroj pre Diskrétne Financovanie a Rozvoj Podnikania

Tiché spoločenstvo, inštitút s dlhoročnou tradíciou, predstavuje zaujímavý a pomerne často využívaný obchodnoprávny nástroj. Napriek tomu, že sa bežne označuje ako "tichá spoločnosť", nejde o osobitnú formu obchodnej spoločnosti, akou je napríklad spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciová spoločnosť. Ide skôr o zmluvný vzťah, ktorý umožňuje podnikateľovi získať kapitál a tichému spoločníkovi participovať na podnikaní bez toho, aby bol verejne spájaný s danou firmou. V praxi však pri úprave tejto problematiky vystávajú viaceré aplikačné problémy, s ktorými sa subjekty tichého spoločenstva musia vysporiadať.

Čo je Tiché Spoločenstvo?

Tiché spoločenstvo vzniká na základe zmluvy medzi podnikateľom a treťou osobou. Jeho "tichosť" spočíva v tom, že jeho založenie nie je potrebné ohlasovať ani registrovať v obchodnom registri. Zmluva o tichom spoločenstve musí mať písomnú formu. Tichým spoločníkom sa stáva fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytne podnikateľovi vklad a podieľa sa ním na jeho podnikaní.

Podnikateľ a Tichý Spoločník: Kto Môže Byť Kým?

Na jednej strane zmluvného vzťahu stojí podnikateľ, ktorý je definovaný v § 2 Obchodného zákonníka. Na druhej strane môže byť tichým spoločníkom fyzická alebo právnická osoba, ktorá musí mať obligatórne postavenie podnikateľa podľa §2 Obchodného zákonníka v platnom znení. V prípade, ak je tichým spoločníkom fyzická osoba - nepodnikateľ, prikláňa sa odborná verejnosť k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa §52 a nasl. Obchodného zákonníka.

Právna Úprava a Zmluvná Voľnosť

Podmienky tichého spoločenstva sú stanovené v zmluve o tichom spoločenstve, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku, konkrétne v ustanoveniach §673 a nasl. Obchodného zákonníka. Otázkou však zostáva, do akej miery sú zmluvné strany oprávnené upraviť si vzájomné vzťahy zmluvou o tichom spoločenstve a akú širokú zmluvnú voľnosť majú v danej oblasti.

Kogentné a Dispozitívne Ustanovenia

Na prvý pohľad sa zdá, že zmluvná voľnosť je v podstate široká, avšak nie je to tak. Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvné strany môžu písomnou zmluvou upraviť práva a povinnosti inak, ako to ustanovuje zákon, ak to zákon výslovne nezakazuje. Takýmto spôsobom je definovaný princíp určovania tzv. kogentných noriem (od ktorých sa nemožno odchýliť) a tzv. dispozitívnych noriem (od ktorých sa možno odchýliť), a teda posudzovania, či určitú zmluvnú úpravu je alebo nie je možné v zmluve dohodnúť. Platí teda postup, že ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré nemožno v zmluvnom vzťahu upravovať inak, sú vymenované v § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Prečítajte si tiež: Podnikatelia a paušálne výdavky: Vymáhanie pohľadávok

Vo vzťahu k zmluve o tichom spoločenstve sú takýmito kogentnými ustanoveniami:

• § 673 Obchodného zákonníka, ktorý určuje základ zmluvného vzťahu,
• § 675 Obchodného zákonníka upravujúci informačné povinnosti podnikateľa voči tichému spoločníkovi,
• § 676 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka.

Rozhodovacia Prax Súdov a Neistota v Právnych Vzťahoch

Aj napriek vyššie uvedenému princípu, ktorý je výslovne stanovený v Obchodnom zákonníku, súdy pri svojej rozhodovacej činnosti viackrát dospeli k záveru, že hoci určité ustanovenie nie je vo výpočte kogentných ustanovení podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, aj napriek tomu je potrebné ho vzhľadom na jeho povahu považovať za kogentné. Takýmto prípadom rozhodovacej praxe je aj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.12.2009, sp. zn. 1 Obdo 7/2008, ktoré uvádza, že za kogentné ustanovenie sa pri zmluve o tichom spoločenstve údajne považujú nielen kogentné ustanovenia výslovne označené v § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, ale aj ustanovenia § 678 ods. 2, § 680, § 681 a § 679 ods.

Predmetné „dopĺňanie“ zákonnej úpravy zo strany súdov môže vzniesť značnú neistotu do právnych vzťahov, nakoľko pre účely legitímnej úpravy zmluvných dojednaní je nevyhnutné sa detailne oboznámiť nielen so zákonnou úpravou, ale aj rozhodovacou praxou súdov.

Práva a Povinnosti Tichého Spoločníka

Tichý spoločník má práva a povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona a zo zmluvy o tichom spoločenstve.

Povinnosti Tichého Spoločníka

Základnou povinnosťou tichého spoločníka je vloženie vkladu, prostredníctvom ktorého sa bude podieľať na podnikateľských výsledkoch. Vkladom môže byť:

Prečítajte si tiež: Obchodný zástupca a náhrada škody

• Peňažná suma
• Vec (hnuteľná alebo nehnuteľná)
• Právo
• Iná majetková hodnota využiteľná pri podnikaní

Ak zmluva o tichom spoločenstve neurčuje niečo iné, tak sa podnikateľ stáva prevzatím veci jej vlastníkom (s výnimkou nehnuteľných vecí). Pokiaľ je vkladom nehnuteľnosť, podnikateľ k nej má po dobu trvania existencie tichého spoločenstva užívacie právo. Ak ide o právo a zmluva o tichom spoločenstve neurčuje niečo iné, je podnikateľ oprávnený po dobu trvania zmluvy na jeho výkon.

Nech už je ale vkladom čokoľvek, u tichého spoločníka nie je povinnosť nechať si vklad oceniť znalcom. V prípade, že hodnota vkladu nie je zrejmá, tak by si mali podnikateľ a tichý spoločník hodnotu vkladu stanoviť v zmluve.

Za zmienku stojí aj ustanovenie, podľa ktorého tichý spoločník ručí za záväzky podnikateľa iba vtedy, pokiaľ je jeho meno uvedené v obchodnom mene daného podnikateľa. Rovnaká situácia nastáva aj vtedy, ak podnikateľ rokuje s treťou osobou o uzavretí zmluvy a tichý spoločník tejto osobe oznámi, že podniká spoločne s podnikateľom.

Práva Tichého Spoločníka

Na základe svojho vkladu má tichý spoločník právo zúčastniť sa na podnikaní podnikateľa. Patrí mu podiel zo zisku, ale zároveň sa musí podieľať aj na prípadných stratách. O podiel na strate sa znižuje vklad tichého spoločníka a tichý spoločník nie je povinný takto znížený vklad dopĺňať. Takto znížený vklad sa následne zvyšuje o podiel na zisku v ďalších rokoch a tichému spoločníkovi vznikne nárok na podiel na zisku až po dosiahnutí pôvodnej výšky vkladu.

V prípade, že by podiel tichého spoločníka na strate dosiahol výšku jeho vkladu, potom dochádza k zrušeniu tichej spoločnosti. K nemu nedôjde iba v prípade, keď tichý spoločník doplní svoj vklad, čo však nie je jeho povinnosťou, ako už bolo uvedené vyššie.

Prečítajte si tiež: Prehľad judikatúry: Náhrada škody obchodného zástupcu

Popri účasti na podnikaní má tichý spoločník zo zákona právo:

• Nahliadať do obchodných dokladov a účtovných záznamov
• Právo na kópiu výročnej správy, prípadne aj účtovnej závierky za dané účtovné obdobie, ak zákon ukladá podnikateľovi povinnosť mať účtovnú závierku overenú audítorom.
• Podnikateľ je povinný poskytnúť tichému spoločníkovi aj informácie o podnikateľskom zámere na budúce obdobie a o predpokladanom vývoji stavu majetku a financií.

Náležitosti Zmluvy o Tichom Spoločenstve a Jej Zánik

Ako bolo povedané vyššie, vzťah medzi tichým spoločníkom a podnikateľom vzniká na základe vzájomnej zmluvy. Tá má zo zákona písomnú formu a vždy musí obsahovať nasledujúce údaje:

• Určenie zmluvných strán (podnikateľa a tichého spoločníka)
• Určenie výšky a druhu vkladu tichého spoločníka
• Záväzok tichého spoločníka poskytnúť podnikateľovi vklad
• Určenie podielu tichého spoločníka na zisku a strate

Zmluvu o tichom spoločenstve možno uzavrieť na dobu určitú aj neurčitú. Zánik zmluvy (a tým aj tichej spoločnosti) potom môže nastať buď s koncom platnosti zmluvy, prípadne na základe výpovede jednej zo strán. Koniec zmluvy nastane aj v nasledujúcich prípadoch:

• Podnikateľ ukončí podnikanie
• Bude vyhlásený konkurz na majetok podnikateľa alebo návrh na vyhlásenie tohto konkurzu bude zamietnutý pre nedostatok majetku
• Podiel tichého spoločníka na strate dosiahne výšku jeho vkladu

Kedy sa Tichý Spoločník Oplatí?

Zo svojej povahy je inštitút tichej spoločnosti užitočný v začiatkoch podnikania, keď podnikateľ často musí robiť veľké investície „do začiatku“. Časté je aj využitie tichých spoločníkov v prípade, keď sa podnikateľ dostane do ťažkostí a potrebuje finančnú výpomoc (napr. náhle zníženie dopytu či požiar prevádzky).

Výhodou tichého spoločníka je tu práve jeho tichosť, kedy sa o vzniku tichej spoločnosti nemusí nikto iný dozvedieť a podnikateľ tak môže financie získať diskrétne.

Zodpovednosť Tichého Spoločníka za Stratu Podnikateľa

Pripúšťa Obchodný zákonník v rámci zmluvy o tichom spoločenstve koncipovať vzťah podnikateľa a tichého spoločníka tak, že sa úplne vylúči zodpovednosť tichého spoločníka za stratu podnikateľa? Odporuje takéto zmluvné dojednanie základným zákonným ustanoveniam o zmluve o tichom spoločenstve a aj tomu ako sa chápe tiché spoločenstvo v obchodnom styku?

Uvedené otázky zodpovedáme v zmysle záverov rozsudku Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/22/2017.

Skutková Situácia

Žalobca (v pozícii tichého spoločníka) s úpadcom - žalovaným (v pozícií podnikateľa) uzatvorili dňa 07.03.2012 zmluvu, na základe ktorej sa zaviazal tichý spoločník poskytnúť podnikateľovi vklad vo výške 200.000,- €. Podľa článku III zmluvy má tichý spoločník právo na podiel na zisku podnikateľa vo výške 30 % zo zisku a tiež bolo v spornej zmluve o tichom spoločenstve dojednané, že sa tichý spoločník nebude podieľať na strate spoločnosti a o stratu sa jeho vklad nebude znižovať (čl. III ods. 3). Podľa čl. V môže zmluvu vypovedať ktorákoľvek zmluvná strana ku koncu kalendárneho roka, pričom podnikateľ je povinný vrátiť tichému spoločníkovi vklad do 30 dní odo dňa zániku zmluvy.

Dňa 07.03.2012 vystavil úpadca príjmový pokladničný doklad o prijatí sumy 200.000,- € od žalobcu ako vklad tichého spoločníka. Dňa 20.06.2013 žalobca adresoval úpadcovi písomnú výpoveď zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 07.03.2012 ku koncu kalendárneho roka a súčasne požiadal o vrátenie vkladu 200.000,- € do 30 dní od zániku zmluvy. Žalovaný uznal pohľadávku žalobcu čo do dôvodu a výšky v celom rozsahu do notárskej zápisnice. Žalobca si ako veriteľ prihlásil do konkurzu úpadcu - žalovaného pohľadávku, pričom ako právny dôvod vzniku uviedol právo na vrátenie vkladu tichého spoločníka. Správca poprel žalobcom prihlásenú pohľadávku z dôvodu, že zmluva o tichom spoločenstve je úkon obchádzajúci zákon a je absolútne neplatná.

Sporná Otázka

Otázne v prejednávanej veci bolo, či vymedzená dohoda zmluvných strán, v zmysle ktorej sa úplne vylučuje zodpovednosť tichého spoločníka za stratu podnikateľa, predstavuje neprípustný odklon od § 673 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Úvahy Súdu

Účelom tichého spoločenstva je získať pasívny príjem z investovania do podnikania podnikateľa bez toho, aby sa tichý spoločník aktívne zúčastňoval na obchodných rozhodnutiach podnikateľa. Tichý spoločník investuje do podnikania svojím vkladom a práve ním sa podieľa na podnikaní podnikateľa. Cieľom podnikania je síce dosiahnuť zisk (alebo merateľný pozitívny sociálny vplyv), ale z definície podnikania, podľa ktorej tak podnikateľ robí na vlastnú zodpovednosť, je zrejmé, že jeho nevyhnutnou súčasťou je aj ochota podstúpiť riziko straty. Podnikateľ vstupuje do podnikania teda jednak s víziou, že svojou činnosťou „zarobí“, ale v každom prípade musí byť uzrozumený aj s tým, že jeho činnosť bude viesť k strate na majetkových hodnotách, ktoré do podnikania vložil.

Podľa odvolacieho súdu treba preto v tomto zmysle nazerať aj na význam pojmového znaku zmluvy o tichom spoločenstve - podieľania sa na podnikaní podnikateľa. Ak má tichý spoločník vložiť do podnikania podnikateľa určitý vklad ako peniazmi oceniteľnú hodnotu, je odôvodnené predpokladať, že tak urobí nielen s cieľom dosiahnuť zisk, ale aj s vedomosťou, že podnikateľ podniká na vlastnú zodpovednosť, ktorá sa prejaví v povinnosti znášať prípadné straty z nevydareného podnikania. Povinnosť tichého spoločníka znášať straty v určitej miere sa chápe ako prirodzený prvok tichého spoločenstva (tzv. sleeping partnership alebo anonymous partnership) aj v zahraničí.

Za zmienku pritom stojí česká právna úprava, ktorá na dohodu, podľa ktorej sa tichý spoločník nepodieľa na zisku alebo strate, neprihliada (§ 2751 ods. 1 českého zákona č. 89/2012 Zb. Nový občiansky zákonník). Možno tiež spomenúť, že na podobnej zásade bola postavená i predchádzajúca česká úprava. Harmonizačnou novelizáciou českého Obchodného zákonníka (zákonom č. 370/2000 Zb.) bolo s účinnosťou od 01.01.2001 do ustanovenia § 673 ods. 1 českého Obchodného zákonníka (ktorého znenie bolo dovtedy totožné so slovenským znením § 673 ods. 1 Obchodného zákonníka) doplnené pravidlo, že rozsah účasti tichého spoločníka na zisku a strate musí byť rovnaký.

Verdikt Súdu

Dohoda, ktorou sa úplne vylučuje zodpovednosť tichého spoločníka za stratu podnikateľa, popiera podstatu „podieľania sa na podnikaní podnikateľa“. Tichý spoločník by sa takto nepodieľal na podnikaní, ale len na zisku podnikateľa, čo nie je v súlade so základným ustanovením zmluvy o tichom spoločenstve upraveným § 673 ods. 1 Obchodného zákonníka ani s tým, ako sa tiché spoločenstvo chápe v obchodnom styku. V danom prípade tak nedošlo k uzatvoreniu platnej zmluvy o tichom spoločenstve.

Anonymita a Výhody Tichého Spoločenstva

Tiché spoločenstvo je formou, prostredníctvom ktorej sa tichý spoločník anonymne podieľa na podnikaní spoločnosti, a to poskytnutím určitého vkladu do spoločnosti. Anonymita tichého spoločníka vyplýva zo skutočnosti, že identita tichého spoločníka sa nezverejňuje v žiadnom verejnom registri (ako je napríklad obchodný register). Identitu tichého spoločníka teda pozná len sama spoločnosť, ktorá s ním uzatvorila zmluvu o tichom spoločenstve, ktorá je právnym základom vzniku záväzkovo-právneho vzťahu tichého spoločenstva (prípadne jeho identitu poznajú iní tichí spoločníci). Spoločnosť môže uzatvoriť aj viac zmlúv o tichom spoločenstve s viacerými tichými spoločníkmi, pričom medzi tichými spoločníkmi navzájom nevzniká žiadny právny vzťah.

Vklad Tichého Spoločníka

Tichý spoločník môže do spoločnosti vložiť peňažný alebo nepeňažný vklad. Pokiaľ ide o nepeňažný vklad, môže to byť vklad, ktorý má hmotnú podobu ako hnuteľné či nehnuteľné veci. Nehmotným vkladom môže byť napríklad pohľadávka spolu s jej príslušenstvom (príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky) alebo priemyselné či autorské práva (napr. práva k ochrannej známke).

Vznik Tichého Spoločenstva a Dispozitívna Povaha Právnej Úpravy

Tiché spoločenstvo vzniká uzatvorením zmluvy o tichom spoločenstve, ktorej zákonná úprava sa nachádza v ust. § 673 a nasl. Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že právna úprava zmluvy o tichom spoločenstve nachádzajúca sa v Obchodnom zákonníku má dispozitívnu povahu (s výnimkou ustanovení § 673, § 675 a § 676 ods. 1 a ods. 2, od ktorých sa zmluvné strany nemôžu odchýliť), zmluvné strany sa nemusia striktne držať ustanovení zákona a môžu si práva a povinnosti vyplývajúce z tichého spoločenstva upraviť odlišne. Zákonné ustanovenie uvedené v zátvorke vyššie predstavujú základné práva tichého spoločníka, ktoré nie je možné vylúčiť ani upraviť zmluvu v tejto časti iným spôsobom.

Právo Kontroly Tichého Spoločníka

Tichý spoločník má právo nahliadať do všetkých obchodných dokladov a účtovných záznamov, ktoré sa týkajú podnikania, na ktorom sa podieľa svojím vkladom (napr. faktúry, zmluvy a pod.). Realizáciou tohto práva tichý spoločník v podstate kontroluje napr. Spoločnosť je tiež povinná na žiadosť poskytnúť aj kópiu účtovnej závierky, avšak iba v prípade, ak je spoločnosť zo zákona povinná mať túto účtovnú závierku overenú audítorom. Spoločnosť a tichý spoločník si však nad rámec zákona a vyššie uvedeného môžu upraviť aj iné práva, resp. V tomto bode možno badať potenciálne riziko vyplývajúce z ust. § 40 Obchodného zákonníka, podľa ktorého akciová spoločnosť, jednoduchá spoločnosť na akcie, spoločnosť s ručením obmedzeným, družstvo a štátny podnik sú povinné predložiť riadnu účtovnú závierku na schválenie príslušnému orgánu tak, aby ju tento schválil do 12 mesiacov odo dňa jej zostavenia. Príslušné ustanovenie zmluvy o tichom spoločenstve by mohlo znieť napr.

Podiel na Zisku a Strate

Pokiaľ sa zmluvné strany v zmluve o tichom spoločenstve nedohodli inak, spoločnosť podiel na zisku vypláca tichému spoločníkovi v peniazoch. Tichý spoločník získa podiel na zisku vo výške prislúchajúcej mu podľa podielu na zisku určeného v zmluve o tichom spoločenstve ponížený o zrážkovú daň vo výške 7%.

Ak spoločnosti, do ktorej tichý spoločník vložil svoj vklad vznikne strata, vklad tichého spoločníka sa znižuje o podiel na strate spoločnosti. Ak spoločnosť v nasledujúcich rokoch dosiahne zisk, vklad tichého spoločníka, ktorý do spoločnosti vložil sa zvyšuje o podiel na zisku. Táto úprava je dispozitívnou úpravou, čo znamená, že sa zmluvné strany v zmluve o tichom spoločenstve môžu dohodnúť inak.

Je dôležité upozorniť na skutočnosť, že tichý spoločník sa na strate spoločnosti zúčastňuje len do výšky vkladu, ktorý do spoločnosti vložil. V nadväznosti na to je potrebné upozorniť, že v prípade, ak strata spoločnosti dosiahne výšku vkladu tichého spoločníka v spoločnosti tak jeho účasť na podnikaní spoločnosti zo zákona zaniká.

Zodpovednosť za Záväzky Spoločnosti

Tichý spoločník v zásade neručí za záväzky spoločnosti, s výnimkou dvoch prípadov.

Zánik Zmluvy a Vrátenie Vkladu

Zmluva o tichom spoločenstve zaniká:

• Uplynutím doby, ak bola uzatvorená na dobu určitú
• Ukončením podnikania spoločnosti (napr.
• V zmluve o tichom spoločenstve je pri úprave výpovede zmluvy vhodné upraviť výpovednú lehotu.

Po zániku zmluvy o tichom spoločenstve je spoločnosť povinná vrátiť vklad tichému spoločníkovi do 30 dní. Vklad sa pritom tichému spoločníkovi vrátiť zvýšený alebo znížení v závislosti od toho, aký bol výsledok podnikania spoločnosti.

Výhody a Riziká Tichého Spoločenstva

Ako každá forma investovania, resp. participácie na podnikaní obchodnej spoločnosti, tak aj tiché spoločenstvo so sebou prináša mnohé výhody ale aj riziká.

Výhody Tichého Spoločenstva

• Anonymita tichého spoločníka
• Podiel tichého spoločníka na zisku bude v takej výške, akú si zmluvné strany v zmluve o tichom spoločenstve dohodnú
• Možnosť vylúčenia podielu tichého spoločníka na strate spoločnosti
• Tichý spoločník v zásade neručí za podnikanie spoločnosti tretím osobám
• V prípade konkurzu na majetok spoločnosti má tichý spoločník postavenie veriteľa a môže si svoju pohľadávku uplatniť v konkurznom konaní

Riziká Tichého Spoločenstva

• Prípadný podiel tichého spoločníka na zisku nie je ničím garantovaný
• Pokiaľ sa zmluvné strany nedohodli inak je tichý spoločník povinný znášať podiel na prípadnej strate spoločnosti
• V prípade, ak výška straty spoločnosti dosiahne výšku vkladu tichého spoločníka, zaniká jeho účasť na podnikaní spoločnosti
• Tichý spoločník nemá žiadne hlasovacie práva, ktorými by mohol rozhodovať o záležitostiach spoločnosti tak, ako jej spoločník (napr.
• V prípade zániku spoločnosti s likvidáciou nemá tichý spoločník právo na likvidačný zostatok tak, ako spoločník spoločnosti

tags: #obchodny #zakonnik #tiche #spolocenstvo