
Článok sa zaoberá definíciou obchodného zástupcu a problematikou zvereného regiónu z pohľadu slovenského Zákonníka práce a súvisiacich právnych predpisov. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na práva a povinnosti obchodných zástupcov, ako aj zamestnávateľov, s dôrazom na miesto výkonu práce, pracovnú dobu a cestovné náhrady.
Obchodný zástupca je osoba, ktorá v mene a na účet podnikateľa (zamestnávateľa) vyhľadáva a uzatvára obchody, alebo sprostredkováva ich uzatvorenie. Zverený región predstavuje geografickú oblasť, v ktorej obchodný zástupca vykonáva svoju činnosť. Táto oblasť môže byť definovaná rôzne, napríklad ako kraj, okres, alebo aj celé územie Slovenska.
Zákonník práce definuje miesto výkonu práce ako "obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto". V prípade obchodných zástupcov, ktorí často cestujú, je dôležité presne definovať miesto výkonu práce v pracovnej zmluve. Čím širšie je vymedzené miesto výkonu práce, tým skôr je potrebné písomne so zamestnancom dohodnúť aj samotné pravidelné pracovisko. Môže ísť o dohodu o viacerých miestach výkonu práce, aby bol právny úkon platný.
Ak povaha povolania obchodného zástupcu vyžaduje častú zmenu pracoviska, je možné ako pracovisko dohodnúť aj miesto bydliska zamestnanca. Aj keď má obchodný zástupca celorepublikovú pôsobnosť, má nárok na cestovné náhrady. Na tento účel je potrebné určiť jedno tzv. pravidelné pracovisko. Ak zamestnanec súhlasí so širokým vymedzením miesta výkonu práce, nemôže neskôr požadovať jeho zúženie. Inšpektorát práce však takéto prípady posudzuje ako obchádzanie zákona, pretože zamestnancovi nevzniká nárok na cestovné náhrady a znáša náklady na pracovné cesty namiesto zamestnávateľa. Príliš široko vymedzené miesto výkonu práce by mohlo byť posúdené súdom ako forma obchádzania zákona a súd by mohol zaviazať zamestnávateľa k úhrade nákladov, ktoré vznikli zamestnancovi pri výkone pracovných ciest.
Cesta do zamestnania a späť sa podľa Zákonníka práce nepovažuje za výkon práce a nezapočítava sa do pracovného času. Avšak, ak ide o pracovné stretnutie mimo pravidelného pracoviska, považuje sa to za pracovnú cestu. V prípade, že obchodný zástupca každé ráno cestuje k zákazníkom, je dôležité so zamestnávateľom konkretizovať, kedy začína pracovná doba.
Prečítajte si tiež: Podnikatelia a paušálne výdavky: Vymáhanie pohľadávok
Pri flexibilnej pracovnej dobe si zamestnanec volí začiatok a koniec pracovného času v rámci určených časových úsekov. Medzi dvoma úsekmi voliteľného pracovného času je vložený časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku (základný pracovný čas). Pružný pracovný čas sa neuplatní, ak zamestnávateľ vyšle zamestnanca na pracovnú cestu.
Čas strávený na pracovnej ceste v rámci pracovného času zamestnanca, vrátane cestovania, sa považuje za výkon práce, za ktorý patrí zamestnancovi mzda, pokiaľ zamestnanec sám nezavinil prerušenie výkonu práce. Ak zamestnanec na pracovnej ceste reálne vykonáva prácu a cestuje za prácou, tieto hodiny sa započítajú do celkového týždenného odpracovaného času. Čas strávený na pracovnej ceste mimo pracovného času zamestnanca, keď zamestnanec nevykonáva prácu, sa síce považuje za čas trvania pracovnej cesty a patria mu za tento čas príslušné cestovné náhrady, ale nie mzda za prácu nadčas.
Ak zamestnanec vykonáva na služobnej ceste prácu nad ustanovený pracovný čas a túto prácu môžeme považovať za nariadenú zamestnávateľom alebo vykonávanú so súhlasom zamestnávateľa, t.j. Ak sa však zamestnávateľ so zamestnancom dohodol na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas, patrí zamestnancovi za hodinu práce nadčas hodina náhradného voľna a v tom prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí.
Obchodný zástupca má nárok na cestovné náhrady, ktoré zahŕňajú najmä:
Výška stravného sa určuje podľa dĺžky trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni.
Prečítajte si tiež: Obchodný zástupca a náhrada škody
Zamestnávateľ a zamestnanec si nemôžu dohodnúť v rámci pracovnej zmluvy povinnosť zaplatenia zmluvnej pokuty pre prípadné porušenie povinnosti zamestnanca.
Ak zamestnanec dostane výhodnú ponuku a chce ju čo najskôr využiť, môže so zamestnávateľom dohodnúť skončenie pracovného pomeru k určitému dátumu. Ak zamestnávateľ s dohodou nesúhlasí, zamestnanec môže podať výpoveď. Dĺžka výpovednej doby závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru a je jeden mesiac, ak jeho pracovný pomer ku dňu doručenia výpovede trval menej ako jeden rok. Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je dva mesiace. Ak zamestnanec nezotrvá počas výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má nárok na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby.
Nielen v čase tehotenstva, ale vo všeobecnosti platí, že zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho súhlasom. Tehotná žena nesmie byť zamestnávaná prácami, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotenstvo zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe. Ak tehotná zamestnankyňa vykonáva prácu, ktorá je pre ňu zakázaná, alebo ktorá ohrozuje jej tehotenstvo podľa lekárskeho posudku, zamestnávateľ je povinný dočasne vykonať úpravu jej pracovných podmienok alebo ju preradiť na inú prácu, než bola dohodnutá v pracovnej zmluve. Táto práca však musí byť pre zamestnankyňu vhodná aj vzhľadom na jej schopnosti a kvalifikáciu. Ak by malo dôjsť k zmene pracovnej zmluvy, zamestnávateľ tak môže urobiť len po dohode so zamestnankyňou.
Ak požiada tehotná žena o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, zamestnávateľ je povinný jej žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. Práca nadčas prichádza do úvahy len so súhlasom tehotnej ženy.
Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Ak sa dovolenka nečerpá v celku, aspoň jedna časť dovolenky musí byť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Zamestnávateľ je povinný oznámiť zamestnancovi čerpanie dovolenky aspoň 14 dní vopred.
Prečítajte si tiež: Prehľad judikatúry: Náhrada škody obchodného zástupcu
Zamestnávateľ môže zamestnanca odvolať z dovolenky alebo mu zmeniť čerpanie dovolenky. V takomto prípade má zamestnanec nárok na náhradu škody spočívajúcu v nákladoch, ktoré mu vznikli z tohto dôvodu.
Novela Zákonníka práce z roku 2017 priniesla obmedzenia pre prácu počas sviatkov, najmä v maloobchodnom predaji. V dňoch 1.1., 6.1., vo Veľký piatok, Veľkonočnú nedeľu a Veľkonočný pondelok, 1.5, 8.5, 5.7, 29.8, 1. a 15.9, 1 a 17.11, 24.12 ( po 12.00 hodine ), 25. a 26.12 nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác. Existujú však výnimky, napríklad predaj kvetov 8. mája, 1. septembra a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra.