Nárok na náhradu škody v prípade úmrtia obvineného: Komplexný prehľad

V právnom systéme Slovenskej republiky existujú situácie, kedy môže byť trestné stíhanie zastavené z objektívnych príčin, ako je napríklad úmrtie obvineného. Táto skutočnosť však nemusí automaticky znamenať, že štát sa zbavuje zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným trestným stíhaním. Nasledujúci článok sa venuje problematike nároku na náhradu škody v kontexte úmrtia obvineného, pričom vychádza z relevantnej judikatúry a právnych predpisov.

Základné princípy zodpovednosti štátu za škodu

Štát nesie zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom svojich orgánov. Tento princíp je zakotvený v článku 46 Ústavy Slovenskej republiky a v zákone č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu.

Zastavenie trestného stíhania z dôvodu smrti obvineného

Trestné stíhanie proti obvinenému sa zastaví, ak obvinený zomrie. V takomto prípade sa trestné stíhanie zastavuje pre neprípustnosť. Otázkou však zostáva, či je možné uplatniť nárok na náhradu škody, ak bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu smrti obvineného.

Judikát Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/98/2021

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal touto problematikou v rozsudku sp. zn. 7Cdo/98/2021 z 27. januára 2021. V tomto rozsudku Najvyšší súd SR uviedol, že vo výnimočných prípadoch možno vychádzať z nezákonnosti trestného stíhania konkrétnej osoby, ktorej bolo stíhanie zastavené z objektívnej príčiny jej smrti, keď konečné rozhodnutie v trestnom konaní zakladajúce nezákonnosť trestného stíhania ostatných spoluobvinených, neobsahuje rozdielne posúdenie skutku voči zomrelej osobe, resp. z neho nevyplývajú žiadne špeciálne okolnosti pre takéto rozdielne posúdenie. V takýchto prípadoch by bolo v rozpore s dobrými mravmi a účelom zákona č. 514/2003 Z. z., aby sa štát zbavil zodpovednosti za škodu len z toho dôvodu, že dotknutá osoba v priebehu trestného konania zomrela a nebolo tak možné voči nej zastaviť trestné stíhanie z dôvodu, že skutok nebol trestným činom, ale len formálne z dôvodu jej úmrtia.

Podstata rozhodnutia

Podstata tohto rozhodnutia spočíva v tom, že ak je zrejmé, že aj proti zomrelej osobe by bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že skutok, pre ktorý bola stíhaná, nie je trestným činom, zastavenie trestného stíhania pre neprípustnosť z dôvodu smrti osoby nemôže viesť k tomu, že štát neponesie zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie. Opačný výklad by viedol k extrémnej nespravodlivosti a nenaplneniu účelu zákona č. 514/2003 Z. z.

Prečítajte si tiež: Spravodlivosť vs. zúfalstvo v prípadoch lekárov

Príklad z praxe

Okresný súd Košice I rozsudkom z 08. apríla 2019 č. k. 23C/115/2018 - 228 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu škody vo výške 8 658,81 eur a nemajetkovú ujmu vo výške 16 000 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 24 658,81 eur od 29.09.2018 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Tento prípad sa týkal trestného stíhania, ktoré bolo zastavené proti manželovi žalobkyne z dôvodu jeho smrti. Súd však priznal žalobkyni náhradu škody, pretože dospel k záveru, že aj proti jej manželovi by bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že skutok, pre ktorý bol stíhaný, nie je trestným činom.

Premlčacia lehota

Premlčacia lehota na uplatnenie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. začína plynúť momentom, kedy sa poškodený dozvie o škode, kedy má vedomosť o protiprávnom konaní a zároveň o tom, že vznikla škoda a v akej výške. V prípade zomrelej osoby začne premlčacia lehota plynúť rovnako ako u spoluobvinených právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení ich trestného stíhania z dôvodu, že skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie, nie je trestným činom. Práve z tohto momentu je možné vyvodiť či predpokladať nezákonnosť trestného stíhania aj voči zomrelej osobe.

Náhrada nemajetkovej ujmy pozostalým

V prípade, ak nezákonné trestné stíhanie spôsobilo zomrelej osobe nemajetkovú ujmu, môžu si pozostalí uplatniť nárok na jej náhradu. Pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy súd prihliada na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Súd tiež zohľadňuje, že trestné stíhanie, najmä ak je osoba obvinená zo závažného trestného činu, predstavuje závažný zásah do osobnostných práv fyzickej osoby.

Príklad z praxe

V prípade dopravnej nehody, pri ktorej vodič motorového vozidla usmrtil chodkyňu, Najvyšší súd SR potvrdil rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, ktorý priznal rodičom nebohej náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,- € každému. Súd priznal túto sumu z dôvodu, že strata dieťaťa je pre rodiča vždy mimoriadnym zásahom a že smrťou dcéry bola narušená celistvosť rodiny, bolo zasiahnuté do súkromného a rodinného života, pričom následky sú trvalé a neodstrániteľné.

Záver

Problematika nároku na náhradu škody v prípade úmrtia obvineného je komplexná a vyžaduje individuálne posúdenie každého prípadu. Vychádzajúc z judikatúry Najvyššieho súdu SR a relevantných právnych predpisov, je však zrejmé, že štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným trestným stíhaním len z dôvodu, že dotknutá osoba zomrela. Ak je preukázané, že aj proti zomrelej osobe by bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že skutok, pre ktorý bola stíhaná, nie je trestným činom, pozostalí majú právo na náhradu škody a nemajetkovej ujmy.

Prečítajte si tiež: Trestné konanie a znalecké posudky

Prečítajte si tiež: Obvinený mení výpoveď

tags: #obvinený #zomrel #nárok #na #náhradu #škody